[zavinac]

Kôru rozhodne a určite dolu, pokiaľ možno aj s lykom a borkou.

Na to aby, výstuž fungovala, musí tlačiť proti podopieranému miestu. Stojku treba preto “zatiahnuť” do “hniezda” poriadnou puckou. Pracuj v prilbe a nie sám.

 

 

 

 

[zavinac]

Hm a prečo to chcete vystužiť? Kresanice držia perfektne , vidím tam vykresané hniezda na stropnice ale to nebolo na to aby to bolo podopreté, skôr na to aby sa na “stropnice” dalo kadečo povešať: klbáske, slaninke a inie háklivie pakšalamenty aby sa k nim myške nedostali. Poznám desiatky pivníc prechádzajúcich do baní, na mnohých miestach je to tak zariadené. Pokiaľ nemá strop tendenciu k prelamovaniu sa, nevystužovať. Výstuž má svoje negatíva – plesne, zápach, aj keď tam dáš kvalitné drevo. 

 

 

 

[zavinac]

Takže tu je pár učebníc kde sú vysvetlené technológie drevenej zrubovej výstuže

Christoph Traugott Delius :Poučení o zručnosti Hornické,  Viedeň 1773,  §585, Vyd. Academia Praha 2012 , ISBN 978-80-200-2106-9-  konkrétne Tab IV a Tab. V
Ľ Jančošek – F Ščavnický: Sprievodca smenového technika hlbinnej bane, vyd ALFA , 1982  ,  ISBN? 63 -089-82 strany 165 – 170
Dlouhý a kol.: Hlubinné dobýváni ložisek pro SPŠ Hornické, vyd SNTL Praha, 1986,  ISBN? 04-412- 86

 

 

Najvhodnejšie je drevo Agátové, dubové alebo červený smrekovec kvoli odolnosti voči hubám, vode 

[zavinac]

Harp, to čo tam máš na obrázkoch je systém vydrevovania v  čierno-uhoľných baniach , takzvané zosilňovanie stropnice. Takéto sa na rudách používalo len veľmi zriedkavo a výnimočne. 

Čo okolo banskej výstuže by si potreboval?

Systémy vydrevovania alebo systémy používaného vystužovania ? Dúfam , že sa neideš púšťať do nejakej bane, to nechaj baníkom.  V štiavnických vrchoch sa používalo vystužovanie drevom “na zub” alebo ak chceš tzv. saský zrub, v miestach, kde sa očakával tlak zhora.

To čo máš na obrázkoch je spájanie banskej drevenej výstuže na výkruž alebo takzvaný sliezsky spôsob.

Tento systém sa v stredoslovenskej banskej oblasti  na rude nikdy neuchytil. 

Zopakujem, môžem sa Ti popozerať po názorných obrázkoch, ale do vystužovania starých baní sa nepúšťaj. Jednak je to v zmysle slovenského banského práva protizákonné, a jednak tu už môže ísť naozaj o život.

Mysli na to.

 

 

[zavinac]

Takže zhrňme si to:

Mazoslav si myslí, že svojím neodborným prístupom pravdepodobne zničím cenný artefakt svetového kultúrneho dedičstva: Mosadznú pseudoindickú sošku z 80tich rokov z predajne ORIENT – je na nej ešte originál nálepka. aj cenovka na krabičke 120 Kćs. Týchto sošiek sa predávali v československu tony.

Kto je teraz Truhlík, Mazoslav?

 

[zavinac]

Milý Mazoslav Som odborník historik na predmet, ktorý som čistil, oveľa viac ako ktorýkolˇvek reštaurátor, preto že to čo čistím ja, sa len veľmi zriedka predáva v starožitníctvach, a keď, tak za pár šupiek. Nemaj obavy, žiadna velevzácnosť, len taká zvláštnosť z 20 storočia. To čo si popísal, síce môže byť a zrejme aj je pravda, ale cítim z toho reštaurátorský extrémizmus. Zavrime starožitníctva, zakážme zákonom amatérske reštaurovanie! Vyhádžme z hradov nezaradené predmety do priekopy a demonštratívne ich spáľme! Musíš predsa vedieť, že to takto v živote nefunguje…

 

[zavinac]

Mazoslav, existuje veľmi veľa predmetov ktoré boli vyrobené na to, aby sa leskli ako psove oné. Napríklad trubky na trúbenie, ale aj ten moj sersám. Viem odhadnut čo je cenné a čo nie. Myslím že v niektorých odboroch sa robí veľké záhadno v záujme obchodu. Niekedy stačia jednoduché prostriedky na dosiahnutie dobrého výsledku.

 

[zavinac]

Skúsim to po svojom. O vlastnostiach dreva vie dosť moj brat,preto že je to drevár s maturitou. Keď nezaberie hĺbková penetrácia bez podtlaku, určite podľa neho zaberie pretlak. Nie paradajkový . Ale vyskúšame kombináciu. Mikrovlnné žiarenie nemožno použiť preto že nemožem celú komoru vypratať od všetkého kovového. Možno pridám ešte pomedzi kampane príma hlučné kvartzové hodiny, aby červotoče či tesáriky mali čo počúvať. Starý budík zabral pred pár rokmi na komodu prelezenú červotočom s kombináciou s natieraním.

Niekedy sú jednoduché veci možno účinnejšie ako sofistikované. 

 

[zavinac]

Drevožrúti, máte po chlebe, mali ste si chrumkať drevo v hore a nie na mojej chalupe.

[zavinac]

Mazoslav…..

Som technik. 

Nepotrebujem podtlak. Navŕtam diery šikmo dole a budem ich trpezlivo plniť týždeń po týždni nejakým protičervotočivým švajnerájom kým to nebude celé nasiaknuté ako špongia. Striekačkovo ihlovú stratégiu som použil na červotočivé kazetové obloženie zárubní dverí. Stačili 4 kampane, každá tak po hodinke, a vyvraždil som celú červotočiu enklávu v dvoch takých tých obloženiach hrubých stien. Tu by som však musel lietať po rebríku k stropnej hrade, tak najprv to tam na jar zaplynujem.  Drevo nebolo nijako morené a aj tak z neho ide tmavý prach.

Ale OK, nemusím toho drevožrúta určiť podľa Brehma, nie som rasista, zabijem ho bez nejakého rozlišovania aké rodové a druhové meno má. 

[zavinac]

Takže neporadíte ako očistiť Chemicky????  Berte prosím na vedomie, že mechanicky ju čistiť jednoducho NEBUDEM , preto že nemáte predstavu koľko je to roboty a aké to má zákutia kam sa žiadna kefka , handrička a podobná ptákovina nedostane.

. 

[zavinac]

Fasa, tak sa nám diskusia zvrtla na hádku. Pán “služby pre domácnosť” má smolu, mikrovlnkou sa v komore operovať nebude. Chcem ale vedieť čo za sakramenta mi žerie tú hradu a produkuje hrste tmavého prachu. To som sa nedozvedel, ani kde dostať dymovnice a ako sa volajú. Čo s tým ? 

Keď sa napaprčím, hradu rozvŕtam a napustím hĺbkovo. Ale pomôže to?

 

[zavinac]

Ale z diskusie som sa nedozvedel, ako tú mosadznú trubku chemicky vyčistiť. Po čistení ju švacnem do dažďovej vody kubíkovej nádrže v dažďovej sezóne a nechám postáť týždeň. OK. Nemám síce trubku, mám niečo iné mosadzné s členitým povrchom podobnom stave ako tá trúbka a chcem aby to bolo čerstvo mosadznej farby

Čím  teda, keď už, doporučujete pred ustálením chemicky vyčistiť?

Dík za radu.

 

[zavinac]

Zdá sa že tiež mám problém s drevokazným hmyzom. Stará murovaná maštaľ bola asi tak pred 40 rokmi adaptovaná na komoru. Staré trámy ostali, boli novo prekryté doskami. Nie je to však problém s klasickým červotočom (malé dierky a svetlý prach. Zjavné dierky som nenašiel – zatiaľ – ovšem prachu sú  v kúte za pol roka celé priehrštia, a je tmavohnedo -čierny. Bežných červotočov v chalupe som vyhlušil natieraním protičervotočivými prípravkami a následne trpezlivým injektovaním prípravku do aktívnych – svetlých dierok pomocou injekčnej ihly a striekačky.

Ovšem s týmto neviem čo.

S čiernym prachom som sa ešte nestretol, ani že by ho bolo toľko. Poradí niekto? Zaplynovať by sa to dalo, je to uzavreté. Kde však kúpiť dymovnice?  Ako sa volajú?

 

[zavinac]

Ako je to teda s históriou tradície vianočných stromčekov? 

Údajne to nie je starší zvyk ako 200 rokov. Čo sa zdobilo pred stromčekovou érou?