zavinac
Forum Replies Created
-
Opäť sa po rokoch vraciam k téme:
Ako mohli ísť dokopy banícki svätci a svätci všeobecne v období 16-17 storočia, keď sa prakticky bleskovo hlavne do baníckych oblastí rozšírili myšlienky Martina Luthera a prakticky do sto rokov v týchto oblastiach bola katolícka cirkev v totálnej menšine. Evanjelická cirkev neuznáva svätých. Lenže premenovávanie baní bolo nepraktické a nezmyselné kvoli evidencii a záznamom , ktoré banské komorské úrady viedli veľmi precízne. Sochy a obrazy svätcov jednoducho vypratali z kostolov ktoré prevzala evanjelická cirkev, odložili ich zrejme menšinoví katolíci. Alebo evanjelická cirkev k tejto problematike nepristupovala spočiatku tak prísne. Koniec-koncov 16-17 storočie bolo vekom vojen, vzbúr , nepokojov, morov, cholier, takže bežní ľudkovia asi mali iné starosti. Viem si predstaviť, že baňa sa miesto sv. Bartolomeja stala jednoducho štolňou Bartolomej a basta. Takže ako to bolo so svätými symbolmi počas prevládania evanjelikov? Viete dakto?
-
Ako to bolo s Jánom Sandrikom a prečo pomenovala GBU podnik po ňom, skúsim v zime príležitostne zistiť v ˇBanskom Archíve. GBU si už v tomto období viedla – ako najväčší a najbohatší banský neerárny podnik v Uhorsku – pomerne podrobné Výročné správy. Či sa dopátram, to uvidím
-
Aľe šak som nebul včera až taky spity!!
– HEEEEJ ? ….Šmaril ši mojho škrečka na žem a zreval “PIKAČU” vyberam sebe tebe! Potom ši zaľiz do skrini a hodzinu ši vriskal, že vchod do NARNII neidze. Potom ši reval na muj motor “OPTYMUS” ja znam, že to ty! PRETRANSFORMUJ ŠE! … Zvyšok noci ši vypuščal bazen s tym, že hľedaš NEMA, a kedz ši še vracal domu obejmul ši bezdomovca z vriskotom: Dumbledore ty ši živi !!! ….. a kedz ši prišol ku vlastnej žene, ta ši jej chcel silu mocu z paľca obručku zobrac zo slovami: “FRODO TEN PERSCEŇ MUŠIME ZNIČIC!!!! -
Bohužiaľ musím záujemcom o dielo Ing. Priesola o histórii Sandriku , príborov , Hodruše-Hámrov oznámiť, že pán Priesol skonal po dlhej chorobe 23.3.2013, pohreb mal 25.3.2013.
Takže na nijaké doplňujúce otázky ohľadom príborov už neodpovie. Ale knižky z jeho diela (niektoré) ešte sú v predaji na OcÚ.
Requiestat In Pacem p. Vít Priesol
-
Ak čisto náhodou máte aj “Knihu tvárí” Sandrik 1958
http://www.facebook.com/photo.php?v=374489495964950&set=vb.107218409358728&type=2&theater
-
Začiatkom 21 storočia firma Kleeblatt už sídlila vo Viedni neďaleko Westbahnhof, v jednom dome ktorý jej patril, v prízemí mali celú výrobu, vyššie časti prenajímali ako byty.
Ale akurát sa sťahovali do okresu Baden pri Viedni aj s celou prevádzkou do zrekonštruovanej starej továrne s vodným náhonom. V tom čase sa už špecializovali len na malosériovú výrobu strieborných a alpakových príborov. Viem to, lebo som jednému známemu u nich vybavoval prácu. Ale pokiaľ viem, okolo 2010 sa dostali do problémov , a neviem ako to S Kleeblattom dopadlo .
-
Šesťlistá ružica v Sandrickom logu má jednoduchú históriu – je odvodená od šeslistej ruže ktorú mali a majú v erbe Gerambovci – zakladatelia GBÚ a sandriku. Viď erb rodiny na priečelí Gerambovského kostolíka v Jalšovej doline povyše Sandriku.
-
Snáď len jednu poznámočku ešte,
Toner je bývalý závod Sandriku v Českej republike, ktorý si po rozdelení ČSFR išiel vlastnou cestou, a ako konkurencia prispel k strmému pádu výroby príborov v Sandriku na hu…ústny otvor..
A ešte jednu: staršie typy – predvojnové – dvojdielnych nožov s dutou rukoväťou mávali výplň z olova, preto sa zdá, ako keby bola z jedného masívneho kusu kovu. Neskor sa začal používať cement, olovo zdraviu velmi neprospieva.
-
Nož modelu Brusel (nie bruselák!) obrázok 31 JE monoblok.
Nož čislo 44 je z dvoch kusov, model ti spamäti nepoviem, nemám tu Sandrický katalóg. Rúčka može byť z jedného kusa, ale čepel je evidentne z iného materiálu – nasadzovaná čepeľ. A na monoblok má tento nož príliš masívnu “záštitu” čepele. U monoblokov je obyčajne prechod z rúčky do čepele hladký. Dobre vypracovaný príborový nožík z dvoch a viacerých dielov spoznáš podľa toho, že spoj rúčky z čepeľou voľným okom nerozoznáš. Na lacnom aušuse ten spoj vidno na prvý čum. Ale nechcem sa hádať, nie som špecialista na príbory, len som s nimi osem rokov robil. Ale robil som aj kadečo iné a tiež nie som na to špecialista Každé zamestnanie mi niečo pozitívne dalo.
-
Rotor, ten posledný nož 44 nie je monoblok ale dvojdielny.
Technologický postup popísaný vyššie je v zásade správny. Aj dedukcia tried ocele 18/0 a 18/10.
Akurát valcovanie-rolling je nakreslené blbo, protibežné valce by bali byť pootočené o 90 stupňov. Valcujú sa aj vidličky drahších modelov.
20 krokov pri výrobe prináleží len tým najdrahším a najmasívnejším príborovým modelom. Najlacnejšie druhy príborov z tenkého plechu sa nevalcujú, vystrihnutie brandle a vylisovanie tvaru je v jednom kroku v združenom nástroji. Lacné vidličky a lyžice nemajú zabrúsené a zaleštené okraje, a sú “leštené” strojne naraz po stovkách v bubnoch guličkovaním. Na lacné modely príborov (Egol, Ego, Hron made in Sandrik) pre závodné jedálne stačilo 5 krokov. Pracovné operácie luxusnejších modelov snáď treba doplniť o odihľovanie po strihaní, prípadne žíhanie pred ďalšími operáciami,na konci zmatňovanie rúčok niektorých modelov pieskovaním cez predtým prichystanú voskovú “masku” niektoré modely boli ešte ručne zlátené do negatívneho dekóru. Na ruskom trhu letel a asi aj letí nahrubo postriebrený antikórový model Baroko a Rokoko, často ešte aj s dodatočne pozlátenými časťami dekóru. Proste vyčančané ligotavo. Na strieborné príbory sa ešte robila aj patina. Tie “obľúbené” hliníkové príbory boli značky Mikov.
Kvalitné príbory od tých ostatných rozoznáme podľa toho, či majú vidličky zvnútra zabrúsené zuby – medzi zubami. Doma mám kvalitné príbory – II. triedu so značne lepšou cenou, hoci chybičky krásy pre ktoré boli preradené z I. triedy laik nerozozná :-D
-
Späť od hutteritov k príborom.
Príborové nože sú extra kapitola. Vyrábali ich všetky príborové firmy, ale pravda je, že dodávateľov čepelí bolo v Európe len niekoľko. Hovorím samozrejme o nožoch ktoré pozostávali z čepele a rúčky. Vynikali samozrejme Solingenské firmy. Sú dodavateľom čepelí príborových nožov dodnes.
Príborové nože tzv monobloky – teda z jedného kusa sa robili a robia z ocele 18/0 – magnetickej nehrdzavejúcej, aj keď ostatné diely príborovej sady možu byť z kvalitnejšej 18/10 -nemagnetickej nehrdzavejúcej ocele. Je to tak kvoli držaniu ostria.Oceľ 18/10 totižto ostrosť nedrží.
Pokiaľ dávate príbory do umývačky riadu, nemali by ste miešať do jednej várky príbory z ocele 18/0 a 18/10 . Navzájom na seba totiž v prostredí slaných roztokov umývačky elektrolyticky korozívne posobia , a strácajú lesk.
Sposoby umývania príborov – tak to je zase iná samostatná kapitola.
-
HM , niekolko odpovedí na vaše otázky nájdete v knihe In. Priesola, ktorú ste si objednali alebo objednáte na OcÚ v Hodruši, píše aj o zliatinách, ich zložení, používaných značkách, puncoch strieborných príborov a podobne.
Dizajn úspešne predávaných modelov príborov sa okamžite konkurenciou kopíroval alebo aspoň napodobňoval. Platí to aj pre Sandrický model Brusel a mnohé iné.
Mimochodom, viete že pri príboroch existuje tzv Americká veľkosť a tzv. Európska veľkosť? Aj štandardné veľkosti niekdajších náberiek lyžíc sa od tých dnešných dosť líšia. Kedysi sa polškrupiny držadiel príborových nožov spájali olovom, dnes cementom, v číne možno aj plastom.
Akonáhle sa príbory prestanú vyrábať, raznice sa mihom oka zmenia na šrotovú oceľ. A stroje sú rozpredané do šrotu a výrobní celého sveta.
Viete akú chorobu z povolania mám? V každej reštaurácii sa najprv pozriem na značku príboru a na jeho kvalitu. To vám ostane, keď ste obchodným zástupcom v tejto branži. Žiaľ, nie som špecialistom na príbory, bolo to len jedno z mojich viacerých zamestnaní.
Tak to chodí, haj hou.
-
Harp,Ťažkými kovmi je zamorená celá B.Štiavnica aj okolie. Aj radónom. Preto ešte nedáme na Hájiku a pri Antole výstražnú značku Pravdepodobne do Dolnej huty nikto nepríde šňupať prach, ale skor pozrieť si zháňaciu pec a kuplovaciu technológiu. Prinajhoršom dostane každý vizitor na zobák Ólvejsku- papierový respirátor .
-
Dobré vážení smažení, počítal som si.
Dovoľte mi korekciu drobného nezmyslu.
Informácia o ťažbe striebra GBÚ na žile Rabenstein je nezmysel, To by GBÚ musela byť založená do16 storočia, kedy na Rabensteine ťažba skončila.
Žila Schopfer ktorá dovtedy nebola riadne ťažená ,sa stala po zhruba 50 rokoch od založenia spoločnosti odrazovým mostíkom GBÚ na ktorej zbohatli a následne bohatstvo rozvíjali investovaním.
Ešte doplním že na Schopfer štolni mali v časoch keď ešte naokolo všetky stroje pracovali na vodu alebo paru, vlastnú elektráreň s v tej dobe najmodernejšou parnou turbínou a plynovým motorom . Celé to mali vymyslené ako paroplynový cyklus.
Fyzická výroba príborov pod značkou Berndorf aj Sandrik zanikla v rokoch 2007-2008, keď sa už nedalo cenovo konkurovať číňanom. Tí dodnes vyrábajú príbory pod touto značkou pre Obchodnú firmu Berndorf-Sandrik so sídlom v Žarnovici. Výroba príborov v rakúskom Berndorfe zanikla ešte skorej. Mimochodom, celý areál Sandriku je na predaj. Už roky.
Pán Priesol pracoval prakticky celý život v Sandriku, dotiahol to až na námestníka. Kronikára robil až na dochodku. Je aj znalcom príborov.
-
Od konca roka je majiteľom Taviarne Dolnej huty pán, ktorý je naklonený záchrane historického a industriálneho dedičstva. Takže hádam to dopadne dobre.