[zavinac]

Bobrik,
bude to tým, že dnešné fokoše sa skutočne používajú len na parádu, používajú sa na repre účely, pri baníckych slávnostiach, ako banícke suveníry pre baníkov a podobne. V baniach sa nepoužívajú už od 17 storočia.

Ciner je meno tureckej ťažiarskej spoločnosti, AHSR je v skutočnosti MHSR – teda Ministerstvo hospodárstva SR. Mám ešte originálne banícke želiezka, používané v baniach do 17 storočia, originálny hlinený palčiak(kahanec) z cca 15 storočia, vačšie množstvo rozne starých kapeliek/hampúrikov (keramika na probovanie kvality rúd) a menšiu kolekciu originálnych baníckych svietidiel ale aj ich súdobé repliky :wink:

[zavinac]

Síce sa mi to nepáči, ale je to vec majitela/investora.

Ste si skutočne istý? Pamiatková zóna vám nič nevraví!?

Milý ksč, mám pojem o pamiatkových zónach, NKP a iných pamiatkárskych záležitostiach, dokonca som pár pamiatok zaradiť do zoznamu pamiatok navrhol a boli schválené :wink: Nepracujem v pamiatkárskej branži, ale o takéto veci som sa vždy zaujímal. V Hodrusbányi /Hodritschi žijem dvadsař rokov takže mám aj ahnung o časovej kontinuite života pamiatok aj nepamiatok. A propos ,a záchrane niektorých pamiatok dokonca zapísaných v zozname UNESCO som sa podielal finančne, organizačne aj pracovne. Nejako som nevidel nikoho z pamiatkového úradu ani nikoho cudzieho že by pomohol radou, finančne ani pracovne. Ja viem že situácia pamiatkárov je zložitá, a na nič nie sú peníze. Talibanský pamiatkársky prístup tu však nepomože, naopak všetko zhoršuje. :cry:
Treba chrániť to čo sa dá . Poznal som stav Weissovského domu pred terajšou rekonštrukciou. Ešte dve zimy a strecha by bola ľahla, stropy v dvoch miestnostiach už boli preborené. Dom už pred rekonštrukciou bol kompletne prestavaný – písal som o tom. Nechcem prilievať benzín do ohňa, ale kde ste bol, keď 10 rokov umieral až nakoniec umrel banícky domček s šindlovou strechou pri Ignác štolni, NKP v CENTRE pamiatkovej zóny Banská Hodruša??? Prečo ste vtedy nenapísal niečo peprné?????
No nič v zlom, ale pamiatkarina sa od compu robiť nedá, treba konať v teréne….

[zavinac]

Chlapec s jantárovým náhrdelníkom pochádzal zo Stredomoria
Vyplynulo to z chemických analýz prvkov kyslíka a stroncia nachádzajúcich sa v jeho zubnej sklovine.

“Je možné, že ľudia navštevovali Stonehenge, pretože to v tom čase bolo neuveriteľne známe a dôležité miesto, ako aj dnes. Odpoveď však nepoznáme,” uzavrel.

Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

Nooo – moje vysvetlenie – trochu jednoduchšie – by bolo , že jednoducho domáci na počesť svojich bohov proste obetovali turistov, čím zaručili, že všetky svoje cennosti “minuli” v tomto regióne a urobili prietrž jednodňovej turistike. Tento bohumilý zvyk sa stále ešte udržiava v niektorých regiónoch pralesov. Ak o tisíc rokov nájdu niekde na Novej Guinei pozostatky zarezaného misionára, miestni archeológovia budú tiež tvrdiř, že Nová Guinea už začiatkom 20 storočia bola vyhľadávanou turistickou destináciou :wink:

[zavinac]

Zavináč mohol by toto byt uhliarsky fokos? Ked nie, nemas obrazok?

Nemyslim, uhliarske fokose mavaju dlhsie brity a ich hrana je oproti tomuto pootocena o 90 stupnov….

[zavinac]

Obrázky oboch typov na porovnanie dám ked sa na buduci tyzden vratim zo zahranicia, tu to nemam kde odfotit.
Pozdravujem :wink:

[zavinac]

Tak ešte niečo k teórii baníckych fokošov pridám aj ja, anóbržto som vlastníkom niekolkých fokošov ako doplnkov k baníckej uniforme.
Niekolko baníckych (rudno baníckych) fokošov tu už bolo zobrazené. Pravdepodobne nie je celá pravda, že všetci baníci mali povolené nosiť fokoše, preto že banícky fokoš je stavovský odznak a v minulosti ho mohli nosiť len “banskí technici” – v podstate riadiaci pracovníci baní s príslušným vzdelaním.Keby ho boli mohli nosiť všetci baníci neváhali by ho používať pri šarvátkach a robiť by nemal kto. Na trojici záberov je klasická Švancara, čo je banská sekerka tesárskeho typu, zhusta používaná pre účely pritesávania spojov banskej drevenej výstuže. Dnes sa v takejto podobe vyskytuje len v českom baníckom “folklóre”
Viete čo je “hutmanská palica” ktorú spomína druhá sloha známej baníckej pesničky Vstávaj Handzo hore :
Neskoro som prišou, fárat mi nedali
ešte ma hutmansko palicou vydrali!?

Milého Handza vytrieskali klasickým baníckym fokošom teda hutmanskou palicou (Hutman = štajger = banský zmenový technik)
Dnes používané banské fokoše možeme zhruba rozdeliť na dva typy:
Uhliarsky a rudársky:
Rudárske fokoše sú vyobrazené v predchádzajúcich príspevkoch, viac menej si zachovávajú tvar štylizovanej sekerky na dlhej násade. Okrem toho že v minulosti označoval svojho nositeľa ako nadriadeného banského technika, slúžil ako pomocka na kontrolu drevenej výstuže a nebezpečne uvoľnených kusov hornín poklepom – zle zhotovená a nezaťažená drevená výstuž vydáva pri poklepe iný zvuk ako správne zhotovená. Neuvoľnené kamene v strope bane vydávajú jasný zvuk , na rozdiel od tých, ktoré ešte držia v strope, ale už sú od masívu oddelené prasklinou a treba ich násilím strhnúť. Tie znejú duto.
Uhliarske fokoše si všeobecne zachovávajú tvar kladiva s výrazným obuchom a na opačnej strane sú opatrené ostrím, ktoré je orientované kolmo na pozdĺžnu os násady. Táto orientácia britu slúžila na obtrhávanie (oramovanie,ozrábanie ) uvolnených hornín, ktoré majú pri uhlí výrazne vrstevnatý charakter.
Oba typy fokošov v minulosti slúžili ak ako miera na zisťovanie dĺžky vyrazených banských diel, preto že násady fokošov mali vždy predpísanú presnú dĺžku pol banskej siahy – teda v dnešnom ponímaní 1 meter.

Dnes sa už fokoše do bane nenosia, miesto nich štajgri nosia geologické kladivá ktoré majú na opačnej strane mierne zahnutý hrot, ktoré laikom pripomínajú želiezko. Násady geologických kladív majú mať dĺžku 0,5 m, teda štvrť banskej siahy. Tiež sa používajú na poklep výstuže, kameňov nad hlavou, ale tiež aj ako orientačné dĺžkové meradlo.
Glikaf :wink:

[zavinac]

Zatiaľ najlepšia stránka k téme členenia cirkevných rokov, výpočtu Veľkej Noci a iných sviatkov, nedelí v cirkevnom roku podľa juliánskeho aj gregoriánskeho kalendára, včitane kresťanských kalendárov tisíc rokov dozadu, ktorú som našiel, je

http://almanac.oremus.org/easter/

Potvrdzuje vyššie uvedené, ale určite Vám pomože aj pri určení iných dátumov a dní v historických rokoch ktoré sú označené trebárs ako “v utorok po druhej nedeli Nanebovzatia roku pána 1XXX”.
:wink:

[zavinac]

Možno to bude vyzerat na maniodepresívny syndróm, ale opat to vidím celkom optimisticky s obnovou tohoto domu. Portilus bol síce vymurovaný nanovo, ale zdá sa, že kópia povodnej fresky už je načrtnutá, takže to predsa len asi nedopadne až tak zle a bude to pomerne slušne obnovené. :lol:

[zavinac]

Noooo. Napríklad Drážďany boli na ich veľkú hanbu ofociálne vyškrtnuté zo Zoznamu UNESCO kvoli tomu, že v historickej barokovej časti nákladne zrekonštruovaného historického mesta (ktoré je nesporne krásne) postavili cez Labe nový most, ktorý historickú panorámu “sprasil”
A bolo! :oops:

[zavinac]

Ahoj Harp, možno blbá otázka, ale porovnal si erby na kaplnkách kalvárie s týmto na hrobke. Mne to príde architektonicky príbuzné. :wink:

[zavinac]

Hovorí sa : Koniec dobrý – všetko dobré… No neviem ako toto finále dopadne, lebo aj portikus bol de facto aj de iure zbúraný a vymurovaný nanovo.
Vidím, že začiatkom tohoto mesiaca som bol predčasným optimistom…
Síce sa mi to nepáči, ale je to vec majitela/investora. Opakujem že dom samotný nebol pamiatkovo chránený, preto že sa jednalo o mnohokrát prestavanú budovu s viacerými účelmi.
Možno sa podarí urobiť repliku fresky s motívom Merkúra a Rohu hojnosti podla povodného diela.
Dom samotný je stupa prebudovaná na obytný dom začiatkom 20 storočia a následne bol prebudovaný ešte raz v 70 rokoch 20 storočia. Začiatkom 21. storočia bol teda opat KOMPLEXNE prestavaný.
:|

[zavinac]

Nemáš náhodou zvyšný spodný diel k typu prvá zľava alebo druhá zprava. (Ideálne mosadzný ale nepohrdnem ani železným :wink: ) ?

[zavinac]

:lol: :lol:
dedukoval som iba na základe slovného popisu a mýlil som sa, z fotiek je jasné že mnou myslený typ karbidky to nieje.
Kedysi bolo vlákno na karbid a karbidky, ale dám replay: pokial sa týka karbidu skús predajnu Peták v Banskej Štiavnici – mal alebo ešte má v ponuke tento artikel. Mohol by si dat foto detail na trysku – zaujímal by ma
pozdravujem :wink:

[zavinac]

Mažiare a mažiariky sú predchodcami mlynčekov, mixérov a ribajzní (strúhadiel). Tĺkol sa v nich mak, drvil homolový cukor na práškový, drvila sa škorica, vanilka, ale tĺcť sa dali aj krúpy fazula, gaštany, cirok a iné zrná a semienka.
Napríklad aj lanové alebo konopné semiačko, z ktorého sa potom v plátienku lisoval olej

[zavinac]

Skus znovu vlozit obrazok, nezobrazuju sa.

“riemann” je asi len castou nazvu Friemann (pozri Friemann & Wolf)