Forum Replies Created

Page 7 of 10
  • zavinac

    Member
    29. mája 2010 at 13:34 in reply to: Múčka, alebo prášok?

    Múčka aj prášok sú oboje správne.

    Rozdiel medzi Múčkou a Práškom je v hlavne v zrnitosti produktu, prášok má všeobecne menšiu zrnitosť než múčka, ale nie je nikde presne stanovené, kde je hranica nad ktorú je drobnozrnité médium múčkou, a pod ktorou je už práškom. Pričom ešte existuje aj PRACH, ktorý by mal mať tú vlastnosť,že sa vznáša a len pomaly sa usadzuje, ak je vo vzduchu minimálne prúdenie .
    Určitým vodítkom rozdielu medzi práškom a múčkou by mohol byť v tom, že prášok by mal byť ľahko “rozfúkateľný” zatiaľ čo múčka ťažšie.
    Leže otázka “rozfúkateľnosti” úzko súvisí s mernou hmotnosťou spráškovaného (ekvivalentne “zmúčkovaného”ˇ) produktu.
    Olovený prášok nerozfúkate tak ľahko ako drevenú múčku…
    Keď prášok alebo múčku rozmiešate v kvapaline, dostanete RMUT, ktorého zahustením dostanete BLATO, atď :lol:

  • zavinac

    Member
    26. mája 2010 at 17:32 in reply to: Postrek, alebo spric?

    Podla mna je správne POSTREK ,
    Podstrek je patvar, evokuje vstrekovanie niečoho pod niečo, ale ešte som nezaregistroval použitie tohoto tvaru.
    Špric z nemeckého Spritz znamená to isté čo postrek, je to však nespisovné nárečové , krajové slovo. Je však pomerne hojne používané- napríklad v murárskej terminológii označuje nanesenie cementového mlieka s pieskom na holú murovanú stenu pre lepšiu priľnavosť hrubej základnej omietky

  • zavinac

    Member
    26. mája 2010 at 17:06 in reply to: Zamením zámky za vercajch

    Nezbieram zámky, ale dám ti jeden tip:
    v starožitníctve v Nedožeroch-Brezanoch som pred dvomi týždňami videl jednu velmi peknú tešlu. Aspoň mne sa zdala pekná.
    Zdraví Zavináč

  • zavinac

    Member
    25. mája 2010 at 16:25 in reply to: Členenie evanjelického a.v. cirkevného roku

    Takže zopakujme si to:
    1Quartal Reminiscere od sv. Lucie 13 Decembra do Fašiangov
    2Quartal Trinity od Popolcovej stredy do Turíc
    3 Quartal Crucis od Turíc do Povýšenia sv. Kríža
    4 Quartal Luciae od Povýšenia sv. Kríža do Lucie

    (z prekladača asomtam-ovi vyšla riadna anglickonemecká haluz)
    Z toho mi vychádza, že moj nápis bol vytesaný medzi 11 a 18 Januárom 1510.
    Alebo sa mýlim? :roll:
    Ďakujem za link, túto stránku som neodhalil, aj keď som zberateľ.. :oops:

  • zavinac

    Member
    23. mája 2010 at 19:41 in reply to: Členenie evanjelického a.v. cirkevného roku

    jaaa to myslela inak :)
    najst si kontakt na niekoho veci znaleho, kto ta hlbsie a lopatistickejsie uvedie do problematiky…
    mna totiz ked nieco zaujima a chcem sa s infoskami hlbsie zblizit… hladam cestu, ktora sa mi osvedcila… skontaktovat sa s clovekom, co je pre vec zanieteny… zapaleny a vysledok k plnej spokojnosti zaruceny ;)

    a aku by som vybrala rubriku?? Vseobecne diskusie :)

    Mojka, ty si moja krvná skupina. :wink: Vieš, ono je to tak, že taketo veci riešim na viacerych vlaknach. V tomto konkrétnom prípade som oslovil špecialistu na banské nápisy v Nemecku, štátny banský archiv a tiež pani čo pisala o členení roku na vyššiespomenutej stranke. Ale to je len jedno z mnohych vlaken z roznych odborov ktore paralelne riešim. Mam vela koničkov a tak svoj čas musim delit medzi pisanie článkov pre viaceré stránky, fotenie, práce na chalupe, turistiku, opravu pamiatok, pisanie projektov, zhananie penazi na tieto aktivity atdatdatd. Preto tlacim na pilu len na vlaknach, ktore potrebujem riesit rychlo. Ked raz budem velky direktor, budem mat viacej casu. Ale uz niekolko rokov som v pohode bez prudkeho casoveho stresu.
    No a do streamu Všeobecné diskusie to moze presunut administrator. 8)

  • zavinac

    Member
    21. mája 2010 at 18:33 in reply to: Členenie evanjelického a.v. cirkevného roku

    Hahhaháá, milá Uskalienka,
    samozrejme že som stránku ecav prehrabal ako jednu z prvých….
    žial, nebol som z toho mudrejsi.
    Možno som dezorientovaný, ale kam by si dala túto tému ty? Do archea, pamiatky, alebo hradov a zámkov? Nič z toho mi nesedelo. Tu sa to náboženstvom len tak hemží, tak som dufal že ze nad mravokárne vyvody kolegáča Markusa bude trochu vycnievat moj ostrovcek.
    Ale nasiel som si vcera dóóóóóst dobrú stránku, keď budem mat cas riadne ju preluskam a najdem si odpoved na moju otazku. je to http://www.slovenskyarchivar…...
    Stacilo miesto “členenie evanjelického cirk. roku” vpisat “členenie cirkevneho roku” do vyhladavaca. Ked tesali moj napis, Maťo Luther si ešte len v knižnici robil rešerše….

  • zavinac

    Member
    20. mája 2010 at 18:09 in reply to: Členenie evanjelického a.v. cirkevného roku

    Nikto neporadil, no nic, casom sa do toho prehryziem.
    Ale páni a dámy historici, mali ste ma upozornit na jednu základnú nezrovnalost v mojej otázke. Ze totiz nejde o evanjelický dátum. Lebo evanjelický prúd este neexistoval

    Preco? Na mnou popisovanom letopocte je 1510.
    A kedy ze to Martin Luther obchádzal kostol vo Wittenbergu, v jednej ruke pergameny s 95 tézami , v druhej kladivo a vo vrecku klince?
    Ak sa nemýlim tak na jesen 1517

    Takze nemoze sa jednat ani o evanjelicke taziarstvo, ani o evanjelikov majitelov.
    Spravna otazka znie Členenie Cirkevného Roku začiatkom 16 storočia

  • zavinac

    Member
    18. mája 2010 at 16:07 in reply to: Kam kráčaš, Banská Štiavnica?

    Dámy a páni, možno tým čo chcem napísat k téme Quo vadis Stiavnica Montanorum niekoho napaprcím ale nemyslím to zle a nie je to mojím zámerom.
    Som totiz toho nazoru, ze nic sa nema prehanat, vo vsetkom ma byt rozumna miera. Pokial su stavebne upravy rozumne robene, a s rozumnym dohladom a s rozumnym kompromisom medzi chcenym a moznym stare domy je potrebne a dobre upravovat. Len to totiz zaruci, ze chranena architektura bude zaroven aj zivou architekturou. Každý dom musí žiť, musí sa v nom bývat, kúrit a vetrat musi sa malovat, opravovat strecha a zlaby,inak sa kazdy zacne rozpadat.
    Ak su pravidla ochrany nastavene prilis prisne, vysledkom je , ze do domu sa majitelovi neoplati investovat, neda sa v nom byvat a je prakticky nepredajny.
    Ak su prilis volne pravidla, miesto niektorych rekonstrukcii vznikajú paškvily.
    Tu sme si uronili par slziciek nad niekolkymi sambranami a mierne zmrsenou rekonstrukciou. Lenze za ostatnych 5 rokov v Štiavnici aspon pokial viem PADLO najmenej 5 domov – NKP. Príklady? Dolná Ružová ulica, Dom pri schodoch z Dolnej ružovej na Staré Mesto, Horná Resla a iné….
    Tie domy sa zrútili celé, VČÍTANE šambrán, klenieb, portálov,zaujímavých stropov, výmalby, netradičných striech atd. Myslíte, ze je to v poriadku len preto ze nie sú na Trojici alebo na Hlavnej ulici kde by to videli turisti?
    Myslím, že pamiatková rezervácia královské banské mesto Banská Štiavnica ešte stále nemá mestského architekta ak sa nemýlim. Je TOTO v poriadku?

    Doplnok 27.7.2010: Na mieste zbúraného kamenného múroplota pri novom štiavnickom pivovare ERB vznikol celkom vkusný železný plot s priehladmi do dovora, ktorý doteraz nebol možný. Tak ma zbúranie kúsku múra netrápi ak na jeho mieste vznikne nieco nové a nie napohlad hypermoderné. Ale rekonštrukcia fasády synagógy sa skončila vyzlátením písmen Mojžišových tabúľ , potom lešenie rozobrali. Asi sa nedohodli s mestom a tak bude synagóga ďalej chátrať. Ja som sa tešil, že ju už zrekonštruujú…. Smola

  • zavinac

    Member
    17. mája 2010 at 16:03 in reply to: Skamenelina

    Tak som si niečo preštudoval o aktuálnom znení zákona o chránených nerastoch a skamenelinách. V zákone sú taxatívne vymenované napríklad chránené nerasty, vačšia čast z nich je chránená len od určitých velkostí kryštálov. Detto skameneliny. Zákon znie zhruba v takýchto intenciách:
    chránené nerasty a skameneliny je zakázané poškodzovať a ich zber je možný len so súhlasom orgánuo chrany prírody, nález takéhoto nerastu je nutné tomuto orgánu oznámiť. Ochrana týchto nerastov sa zabezpečuje v zásade na mieste, ak by však hrozilo jeho poškodenie alebo odcudzenie zabezpečí SA jeho šetrný odber prostredníctvom oprávnenej osoby a umiestnenie v zbierke štátneho múzea. Na vlastníctvo takéhoto nálezu má právo štát, ak však toto právo neuplatní do troch mesiacov od nálezu, vlastníkom sa stane nálezca.

    A teraz dovolte moj komentár k tomuto zákonu: je to právny paškvil, v praxi je nevykonatelný. Ale ak ste nerasty ako minerály a skameneliny našli (dokázatelne :D) pre dnom účinnosti tohoto zákonu je všetko OK. Ak nezbierate chránené nerasty, nedopúštate sa žiadneho trestného činu.

  • zavinac

    Member
    16. mája 2010 at 21:38 in reply to: Špania Dolina

    Predchádzajúcim príspevkom som chcel vyjadrit to, že všetko je len o ludoch a ich prístupu k historickému, kultúrnemu a technickému dedičstvu.
    Čast velmi vyznamneho historickeho a technickeho dedičstva v časti Piesky bola ešte za socializmu škaredo poničená tažbou starých háld v Pieskoch, znničená bola osada Sanberg pri týchto haldách a zanikol aj cementačný prameň , z ktorého sa cementáciou získavala meď najmenej 500 rokov.

    Dobre, čo bolo, to bolo – ako hovorieval major Terazky.
    Lenže ničenie historicko.technických pamiatok v Nízkych Tatrách – národnom parku, len tak mimochodom, alebo v jeho ochrannom pásme, zároveň významnom zdroji pitnej vody pre Bystricu – sa veselo pokračuje.

    Vedla Pieskov je ďalšia významná banícka lokalita Richtárová. Haldy po dobývaní medených rúd sú aktuálne kompletne pokryté smradlavým odpadom z Harmaneckej papierne. Je to totiž bokom od hlavných komunikácii, pekne v závetrí, niekto elegantne vyriešil za mrzký peniaz “ekologickú” likvidáciu odpadu na “rekultiváciu” háld.
    Haldy po ťažbe medených rúd sa nedajú rekultivovať zalesňovaním. Na tých haldách nič nerastie, lebo vlaha sa v nich neudrzi.
    Lenže nič na nich nerastie už 4000 rokov!!!! Nie , nepomýlil som sa v počte núl, tie haldy, aspoň ich vačšia čast sú z doby, ked pyramidy v Egypte ešte neboli ani v divokých snoch architektov tej doby.
    Myslime si, ze teraz tam rast nieco zacne? Možno odolné druhy buriny, ktoré sa budú moct rozsirovat tam, kde doteraz neboli.

    Takze mame jednu z dalsich kulturnotechnickych pamiatok v stave, kde budeme moct montannym turistom ukazovat ” A tam pod tym schweinerei byvali haldy Richtarova. Ze tam nic nevidno? No ano, haldy SA zlikvidovali zaciatkom 21 storocia…”
    Nie, nezlikvidovali SA. Zasvinili ich konkretni ludia, ktori o suvislostiach nic nevedia a na nic sa nepytaju, maju ostre laktiky alebo tych spravnych znamych. Ked si otravime posledny pramen, zdochne posledne zviera, posledna ryba ukaze slnku brucho, zasmradime vzduch, potom zistime, ze peniaze sa nedaju jest…..

    :cry:

  • zavinac

    Member
    15. mája 2010 at 14:43 in reply to: Špania Dolina

    Banícke bratstvo Herrengrund zo Španej Doliny patrí už niekolko rokov k jedným k z najaktívnejších a najzapálenejších členov Baníckych spolkov Slovenska. Jednak je to tým, že členovia tohto bratstva aktívne žijú v Španej Doline, jednak tým, že entuziazmus v sebe navzájom podporujú a obec ale aj blízke velké mesto im aktívne vychádza v ústrety.
    Chodievam sa tam nadýchat trochu iného banského “luftu” ako mám doma.
    Špania Dolina može slúžit ako zdroj inšpirácie aj pre pamiatkárov – napríklad dom v svahu nad námestíčkom blízko Kaplnky Božieho Hrobu. Pokladal som ho za velmi pekne a citlivo zrekonštruovanú 300 ročnú chalupu do ktorej musel majitel “vraziť” spústu peňazí.
    Domáci ma vyviedli z omylu….
    Ten dom je fungl NOVÝ s použitím moderných materiálov! Lenže majitel v snahe architektonicky nenarušiť ráz obce postavil dom tak, aby vyzeral , že je tam už velmi dávno.
    Malé múzeum zriadené v miestnej budove banskej správy, neskor školy je prešpikované peknými montánnymi, mineralogickými, hutníckymi a inými exponátmi včítane modelov, ktoré venovali nadšenci zo svojich súkromných zbierok a za ktoré by sa nehanbilo žiadne národné múzeum. Lenže v Blave by to nikomu nehovorilo nič a tu sú exponáty In situ, sú miestne, a zapadajú sem. Mimochodom nedávno pribudol mimoriadne cenný súbor KOMPLETNÉHO NÁSTROJOVÉHO VYBAVENIA stredovekého baníka: sada želiezok, kladiva, špiciaka a súboru klinov, všetko zo železa, nájdené ako depot .
    Ako ho našli? Ale áno, SAMOZREJME že detektorom!!! V zmysle našich zákonov by sme ich asi mali potrestat, že nálezca použil detektor pri nájdení Európskeho unikátu! A miesto toho aby ho utajil a po kusoch rozpredal na burzách za pár euro, ho zrekonštruoval a kompletne vystavil v miestnom múzeu.
    Tomu ja hovorím zapálenost pre vec a lokálpatriotizmus.Klobúk dole pred pánmi a dámami!!!!
    Momochodom, viete kolko členov Baníckeho bratstva je bývalých baníkov a geológov?
    ANI JEDEN.
    Na burzách vidím často predávat želiezka a skúšobné kelímky z oblasti Štiavnice za pár euro.Všetci sú (bývalí) baníci.
    Svoju banícku dušu však zapredali za cvendžiace mince , ktoré aj tak prepijú, prejedia, prefajčia

    Pánom z Španej Doliny držím palce.
    Zdar Boh!

    Pre tých čo chcú vediet viac linky: http://www.slovenskabanskacesta.sk
    http://www.herrengrund.sk

  • zavinac

    Member
    12. mája 2010 at 16:49 in reply to: pokecat

    Pali zrejme si chcel pred nami utajit jednu z najdolezitejsich sucasti vyrobneho tajomstva: ze strudla sa na plachte najlepsie vytahuje na tvrdej a dostatocne rozlahlej plochej podlozke overenej storociami skusenosti, ktorou su v nasom regióne tradicne zvesene dvere z latriny, podoprete naplocho dvomi az styrmi stolickami…..

    Kto by chcel robit skutocne VELKU Strudlu musí použit vozovú plachtu, vráta zo stodoly a naozaj velky plech… :wink:

  • zavinac

    Member
    5. mája 2010 at 17:23 in reply to: Skamenelina

    Myslím, že toto vlákno skor patrí do vlákna Všeobecné diskusie-geológia mineralógia.
    Nie som odborník na skapacinky ale ked pri zbere minerálov alebo hríbov (často spoločne oboje :-DD) nájdem nejakú skamenelú mŕtvolku rastliny alebo praživočícha a zaujme ma, zoberiem si ju domov. Moja sekcia “zdochliniek” obsahuje asi 3O ks tohto materiálu.Takže z tohto pohladu by som asi mal zbalit svoju minizbierku z priebehu 30 rokov do ruksaku, pribaliť si zubnú kefku a toaleťák a nezabudnúť vziat si aj nejaké prašule, aby som mal z čoho zaplatiť pokuty ,kým ma šupnú do basy ?!?!?
    Ak je zákon napísaný takto, tak do basy alebo aspoň do cvokhausu je zrelý jeho tvorca a schvalovatelia !!!! Za trestný čin kriminalizácie obyčajných poctivých občanov ! Ja viem, neexistujú nevinní občania, existujú len takí , ktorým sa ešte na nič neprišlo alebo sa ešte sami nepriznali….
    Jeden príklad : ako decko som sa chodieval hrávať na betonárku keď stavali naše sídlisko. V štrku som našiel zaujímavo tvarovaný “kameň” ktorý sa mi zdal pekný do akvária. Keďže som sa už vtedy zaujímal o geologické vedy, asi za pol roka som z knižky zistil, že sa jedná o polovičku molára dinotéria alebo iného praslona. O desiatku rokov neskor som ho dal pozrieť
    odborníkovi na paleontológiu, ktorý potvrdil moju dovtedy len domnienku že ide o stoličku praslona. A aj mi ho nakonzervoval, aby sa nerozpadal na suchu, keďže ležal tisíce rokov v náplavoch Váhu vo vode. Keby som ho nezobral, bol by skončil v betóne základov niektorého z panelákov.
    Ak by som mal postupovat podla dikcie chorého zákona ad absurdum, mal by som ho íst odovzdat do najblizsieho múzea, kde by ho odborne posúdili, ocenili, kedze v kazdom múzeu je jeden zo zamestnancov paleontológ a vymerali by mi pokutu za neoprávnený zber. Následne by na mna podali trestné oznámenie a do bytu by mi vtrhli kukláči, ktorí by mi zhabali ostatné skapaciny, pribalili by všetky ostatné podozrivé predmety aby boli zdokumentované prípadné pritazujúce okolnosti. Pri vyšetrovaní by som do zápisnice uviedol všetkých známych a rodinu ktorí sa kedy pozreli na moje skapaciny a ktorým som kedy povedal, že mám doma “mamutí zub”, nakolko spáchali trestný čin neoznámenia trestného činu. Samozreme by som bonzol aj vtedajšieho asistenta na fakulte, dnes už váženého profesora, ktorý mi ho konzervoval. keby zapieral, poradil by som polícii aby si preverili odtlačok prsta, ktorý zanechal na konzervačnej látke . A bonzol by som by som aj všetkých čitatelov tohoto príspevku, nakolko ste všetci podozriví zo spáchania rovnakého trestného činu. Zistit IP adresy počítačov predsa v dnešnej dobe nie je problém, že… A aby som minimalizoval mieru svojho previnenia, uviedol by som aj zoznam literatúry v knižniciach, ktorá ma naviedla k páchaniu tohoto trestného činu, aby mohla byt spálená najlepšie demonštratívne na hranici na námestí aby všetci videli ako sa má správne zaobchádzat s podozrivou literatúrou!!!
    Čo týmto chcem povedať? Že každý zákon musí mat určité samoregulačné pravidlá, aby neumožňoval obviňovanie bežných ludí. Ak ich nemá, je to zlý zákon a treba ho zrušit alebo zmenit.

    Pýtate sa čo bude s mojím zubom?
    Ak bude náznak vyšetrovania z strany chorých ochranárov v tejto veci, rozmlátim ho na prach a zničím tým jediný vecný dokaz, čím síce spácham ďalší kriminálny čin, ale keď že som vlastne z pohladu blbého zákona od detstva ostrielaný recidivista, ak vydržím mučenie a nebonznem sám seba, nič mi nedokážu a budem čistý.
    Ak ma nikto nebude vyšetrovať a pokutovať, raz skončí v múzeu s popisom nálezových okolností, preto že kšeftovanie s pamiatkami z duše nenávidím a do hrobu si ho nezoberiem.

    :lol:

  • zavinac

    Member
    3. mája 2010 at 17:19 in reply to: Kam kráčaš, Banská Štiavnica?

    Žijem tak trochu na “preskačku” v Banskej Štiavnici aj v Prievidzi a tak trochu možem porovnavat Bojnice aj Banskú Štiavnicu. Bez lokalpatriotizmu možem dost fundovane povedat, že mimo turistickej sezony – teda v zime aj v jednom aj druhom mestečku “zdochol pes” V Bojniciach aj Štiavnici je od oktobra do maja mrtvo.Podniky, obchodiky aj v Bojniciach su mimo sezonu zavrete už o piatej večer, ak su vobec otvorene cez den…
    Bojnice maju oproti Štiavnici výhodu v tom, že sú tu 3 atrakcie : ZOO, kúpele a Zámok. Všetky tri je tažko navštivit v jeden den, a z toho žijú všetky penziony a hotely. V druhom rade maju Bojnice lepšiu prístupnost – ako tak porovnatelna komunikacia je v Štiavnici len v smere od maďarskej hranice -ostatne pristupy su serpentinami, ktore vačšina vodičov nemá rada, vlaky do štiavnice chodia málo a autobusy detto.
    V Štiavnici su pamiatky stojace za navštevu viac roztrusene – porovnaj trojku ZOO/Zamok/kupele Bojnice a trojku Stary&Novy zamok Štiavnica/Antol a stav kupelov v Štiavnici.
    Bojnice velmi dobre ťažia aj z toho, že v blizkosti je 60 tisicova Prievidza – kto na to má , odíde z nej bývat do Bojníc a okolia.
    Všetko je len o prachoch, daniach a marketingu. Obe mestá robia postupne správne kroky, ale ide to len pomaly. Hotely Štiavnicu nespasia – rovnako ako v pripade Tatier: tu je uz teraz dostatok hotelov ale su poloprazdne. Tak naco stavat dalsie???? A pokial sa tyka ochrany pamiatok, zial na Slovensku plati, ze kto ma prachy, moze si (nielen v Stiavnici , Bojniciach a Tatrach) robit co len chce. Kym sa za zlodejinu, uplatky, nerespektovanie a porusovanie zakonov nebude tvrdo trestat KAZDA osoba rovnako, poriadok nebude…..
    Pozdravujem :cry:

  • zavinac

    Member
    3. mája 2010 at 16:49 in reply to: Nevyriešené záhady minulosti

    Ked som bol -nástrocný, Danikena som baštil… ako každá romantická duša. Romantik moze vidiet zahadu za kazdym rohom. Potom som si precital Ludvíka Součka: Tušení stínu, Tušení souvislostí, Otazníky nad hroby a ďalšie, a už som sa na Danikena pozeral inými očami. Pravdu povediac, pán Souček píše ovela lepšie, takmer vobec si nevymyšla. mal len tú smolu, že sa narodil a žil v socialistickom Československu za železnou oponou.
    Pán Erich si z pisania, vymyšlania a videnia mimozemštanov za každym popisanym kamenom jednoducho urobil biznis na cely život.
    Je pravda, že sa našli artefakty, ktore do svojej doby nezapadaju… Ale stači si predstavit, čo by urobili naftarske spoločnosti s niekym, kto by trebars dnes vymyslel motor na palivo ktoré si mozete napustit z vodovodu, elektrarenske spoločnosti s niekym kto by vyvinul a snažil sa presadit lacny studenofuzny reaktor…
    Možno sa niečo podobne stalo prvemu autorovi akumulatora pred dvetisic rokmi…Ak sa Teslovi naozaj podarilo vyvinut technologiu šírenia elektriny bez drotov, kto by dnes platil za prúd????
    Pre mna je napriklad skutočnou zahadou, kde v dobe bronzovej brali európski pravekí hutníci cín do bronzu.
    Meď sa dala ťažiť v európe takmer každých 200 km ,ale ložiská cínu boli len v Krušných horách a Cornwalle.
    Kto distribuoval cínovú rudu alebo cín po európe? Mimozemšťania ??? :twisted:

Page 7 of 10