[zavinac]

Takže: tlak mi síce nastúpal, ale snažím sa písat pokojným tónom:

Obrázok som upravil, zmenšil tak aby jeho žiadny rozmer nebol vacsi ako 499 pixelov, výsledný má 64 kB
Upravil som jeho názov tak aby tam nebola diakritika,medzery, podčiarniky atd.
Šiel som krok za krokom podla Pipovho navodu, a obrazok sa mi do prispevku vlozit nepodarilo ….. azapád!

Nehovorte mi ze problém je v tom ze moj obrazok je vo formate .JPG !
Kolko ludi z registrovanych uzivatelov napriklad tohto webu zvladne konverziu obrazku z formatu .JPG na format .jpg alebo vobec pozna rozdiel medzi tymito formatmi ?????????????????

No nič, nezbláznim sa
Pozdravujem :wink:

[zavinac]

Všetko čo má hodnotu a dá sa dobre speňažit sa falšuje….
Predpokladám že páni boli aj tvoriví a zmákli pár razidiel aj na mince, ktoré ešte nikdy neboli popísané…
Ludská tvorivost, chamtivost ,bezohladnost, sebectvo a vesmír nemajú hranice.

[zavinac]

Ďakujem ti Paľo za tvoje usmernenia,
podľa názorov, ktoré som doposiaľ vypočul tvoj sa mi zdá najlogickejší. Ešte posielam pre zaujímavosť pohľad spredu.
Díky
Pali skús usmernit aj mna. Uz som sa niekolkokrát pokúsal na Obnovu zavesit fotky, ale ani raz sa mi to nepodarilo. Teda tam asi bude ten problém pre ktorý sú vsetci zoofilní nekrofili sveta stále zahútaní: “Kde je ten pes zakopaný?”
Rád by som podotkol, že zvládam vkladat fotky do viacerých iných portálov.Aj cudzojazycných…
Asi pre to je pri otázkach tohoto typu výskyt fotiek vzácnejší ako výskyt snehuliakov v pekle….

[zavinac]

Á propos, Chroby,
kde si vzal, že zbieranie meteoritov je /okrem akcii organizovaných Astronomickým ústavom SAV po páde zdokumentovaných-nafotených meteoritov/ legálne? Každý meteorit padnutý a nájdený na území slovenska je automaticky majetkom štátu, a treba ho odovzdat. So slovenskými meteoritmi je, pokial viem zakázané akokolvek obchodovat. Nájst a zdvihnút ho mozes ale musís ho odovzdat :lol: To je tiez jeden z tých zaujímavých v praxi nevykonatelných zákonov…. Na meteority s detektorom íst mozes, ale musi to byt meteorit zelezny aby ti ho identifikoval. Kto z bezných ludí rozozná kamenný alebo chondritový meteorit od obycajného kamena? Takze tak…..

[zavinac]

Nuž milý Chrobák
Štiepaná industria z opálu sa napríklad na Strednom pohroní vyskytuje pomerne bežne. stačí sa prejst po poliach od Hronského beňadiku po Žiar nad hronom a na nejakú tú štiepanú industriu z bežného obecného opálu určite nájdeš. Otázka je, či dokážeš rozoznat výtvor ludskej ruky od bežných kúskov štiepaných prírodou. Nejde mi do hlavy , načo zistuješ či je možné získat na túto cinnost povolenie?
Viem o tom že niektorí “tiežzberatelia” minerálov zbierali pomocou detektora napríklad výskyty rýdzej medi v ……. Nie, nálezisko neprezradím z toho istého dovodu ako archeológovia nedávajú na internet neprebádané hradiská, aby ich nevyrabovali “pytliaci” Ako v každom odbore koníčkov aj v mineralógii sa vyskytujú nepoctiví ludia, ktorí majú miesto očí €urový blysk a kvoli neschopnosti zarobit si poctivým sposobom si povedali že zbohatnú bezohladným rabovaním mineralogických nálezísk a predajom vzoriek na burzách….Chamtivost nemá žiadne medze. Takže kludne zbieraj ludmi i prírodou naštiepané opály. Ale ak by si našiel niečo čo sa absolútne vymyká z bežného priemeru, odovzdaj to prosím do múzea, mohol by to byt významný nález.
Pozdravujem

[zavinac]

Uskalienka, potešila si moju dušu, že máš rada Hodrušu. Je to aj moja srdcovka. Tak by som Ti rád dal do pozornosti moju fotograficku tvorbu z tejto doliny v tieni slávnejšej Banskej Štiavnice na adrese
http://www.picasaweb.google.com/photohodrusa
Vacsinu z tam uvedených fotiek okrem podzemia najdes aj na http://www.panoramio.com ked do hladania Search Place zadas Hodrusa.
Na Panoramiu vsak najdes fotky pamatihodnosti z celeho sveta a preto by som ho doporucil vsetkym zaujemcom o pamiatky.
Pozdravuje Zavináč

[zavinac]

Na Sibíri žil dedo s troma synmi.
Mali malý drevený domček a v maštali jednu kravičku.
Raz našiel dedo kravu zdochnutú a začal zúfať:
Ako sa teraz uživíme, nebude mlieka, masla ani syra na predaj.
A obesil sa.
Nájde ho prvý syn a začal zúfať.
Čo si počneme, ako sa uživíme, krava nám zdochla a náš dobrý otec sa nám obesil…
Povedal si, že sa utopí.
Došiel k rybníku vyrúbal do ľadu dieru, ale vtom sa vynorila vodná víla a vraví:
Iľja, poznám tvoje trápenie, ale ak sa so mnou 20x pomiluješ tak ti pomôžem, ale ak to nezvládneš utopím ťa.
Iľja súhlasil a pomiloval ju prvý, druhý až deviaty raz, ale na desiaty sa už nezmohol a víla ho utopila.
Čoskoro našiel jeho telo druhý syn a začal zúfať.
A povedal si, že sa tiež utopí.
Tiež vyrúbal dieru na rybníku, ale znovu sa vynorila vodná víla a povedala:
Serjoža, poznám tvoje trápenie ale ak sa so mnou 10x pomiluješ tak ti pomôžem, ale ak to nezvládneš utopím ťa.’
Sergej súhlasil. Ale skončil vyčerpaný pri siedmom raze a víla ho utopila.
Keď našiel mŕtvoly bratov i tretí najmladší syn nenapadlo ho nič rozumnejšie ako sa ísť tiež utopiť.
No a z rybníka sa zasa vynorí vodná víla a vraví:
Sáša, poznám tvoje veľké trápenie ale ak sa so mnou 5x pomiluješ tak ti pomôžem, ale ak to nezvládneš utopím ťa.
Sášovi sa ale jej návrh veľmi nepozdával nuž povedal:
A mohol by som sa s tebou pomilovať aj 10x?
Ale áno, – so záujmom živo odvetila víla.
No a mohol by som aj 20x?
Ale samozrejme drahý Sáša. – odvetila už celá rozradostená víla.

A NEZDOCHNEŠ AKO TÁ KRAVA ?

[zavinac]

Chlapi, ja predsa netvrdím, že žiadne podzemné chodby, pivnice a podobné podzemné diela s profilom na šírku a výšku koča s murovanými klenbami v širšom okolí Čachtíc neexistujú.
Ja VIEM že ich je v okolí Skalice, Vrbového a Čachtíc hafo .Ani netvrdím že z Čachtického hradu neexistuje žiadna podzemná úniková cesta, aj keď sa zatial nepotvrdila. Pravdepodobne existuje…
Len hovorím, že podzemné diela na profil koča sú jednoducho mladšie o pár sto rokov. Je pravdepodobné že ich kopali a vystužovali potomkovia poddaných Alžbety, lenže už za iných pánov. Len tolko.
Pozdravujem
Zavináč

[zavinac]

Považujem sa za ekologicky mysliaceho človeka roky triedim odpad, kúrim drevom, kompostujem, chemiu na stromy a vinič len v krajnom pripade, všade usporne žiarivky alebo halogenky, ale z tejto diskusie mám zmiešané pocity…
Zhrniem to:
-Uhlie je fuj, lebo obsahuje síru, arzén, poplček a CO2
-Atom je fuj lebo je nebezpečný
-Voda by nebola až tak fuj, velké priehrady menia klímu , vyvolávajú zemetrasenia, zahatajú cestu ťahu rýb a máme málo hlbokých, dlhých a neobývaných dolín
-Plyn je tiež fuj kvoli CO2, je drahý a nemáme ho
-Ropa je fuj, je drahá a nemáme ju
-vietor je fuj lebo vrtule škodia, zabíjajú vtákov, netopiere, malé lietadlá, vydávajú infrazvuk a sú škaredé
-Geotermálnu energiu nemáme dostatočne výkonnú a je drahá
-Slnečná energia je drahá a nízko účinná
-Na štiepku/biomasu fungujú len teplárne, nie elektrárne
-Termojadrová fúzia ešte nefunguje

Takže kde je tu teda zelená šípka s nápisom EXIT ???
Je mi lúto, moja volba najmenšieho zla je teda jadro. Možno niekedy nebezpečné ale inak ekologicky pomerne čisté, nič lepšie totiž nemáme. Možno teda sviečky z včelieho vosku, ale telka, počítače, telefóny ani MP 3 na ne nefunguju, a varit sa na tom nedá….
Nič v zlom

[zavinac]

Dobry den, pokial mam spravne informacie, tych chodieb a tunelov bolo vybudovanych velmi vela. Viaceri slachtici mali vybudovane unikove cesty zo svojich sidiel. Vacsinou to boli tunely do ktorych sa zmestili kone aj s kocmi. Vacsina z nich je uz zasypanych a niektore sa umyselne znicili. Jeden taky vyustuje aj v parku v Rakoviciach pri Piestanoch.

Je mi známe, ze v okoli Cachtic je zname vacsie mnozstvo podzemnych diel – tunelov ak chcete. Vacsina z nich je vsak z 18 a 19 storocia, teda davno po tom ako Alzbeta natiahla crievicky. Sluzili ako skladiska -teda v dnesnom ponimani ako pivnice. Zial, ako clovek s banskym vzdelanim musim vsak predstavu o stovky metrov az kilometre dlhych podzemnych unikovych cestach do ktorych sa zmestia koce aj s konmi -teda profil aspon 4×4 metre- odkazat do rise fantazie. Cisto teoreticky by v dobach Bathorycky bolo mozne hlbit tunely v makkych horninach /zem, makky pieskovec/ rucne avsak pri takomto profile bu sa ich hlbenie a vystuzovanie realizovalo za enormne naklady s velmi malymi rocnymi postupmi – radovo v desiatkach metrov pri obrovskych financnych vydajoch.Okrem toho podstatou tajnej chodby je, ze je skryta, o jej budovani vie malo ludi a je MALA. Asi tazko by sme aj v dobach Ersebet utajili vyustenie zeleznicneho tunela….
Ak unikove chodby z hradu existuju -co JE pravdepodobne analogiou z inych hradov- budu uzke, nizke , maximalne siroke a vysoke na miery jedneho chlapa v sirke jeho pliec, aby mohol zastavit sam aj celu hordu utocnikov, ktori by vsak museli postupovat v rade za sebou.
Zial domnele vyustenie “kočovej” chodby v parku bude pravdepodobne vyustenie podzemnej mladsej “ladovne” alebo teda akejsi “chladnicky” ake sa zhusta budovali v 18 a 19 storoci pri kazdom vacsom kastieli.
Odfotte mi profil chodby s mierkou- stojaci clovek + povedzte mi v com je chodba hlbena- a ja vam dokazem povedat, ake stare to priblizne je +/- storocie. PS: tajne chodby vzdy inspirovali moju fantaziu, ale poznatky z praxe v tomto odbore ma pekne uzemnuju….

[zavinac]

Hm, obrázok sami vložit nepodarilo, ani keď mal šírku 549 pixelov a postupoval som podla návodu….
Nevadí, Hodruša-Hámre má mnoho iných zaujímavejších objektov.
Napríklad objekt Leuthausu /v minulosti sa pri ňom nachádzala šachta Leuthaus, pochádza z 15 storočia a je to najstaršia dochovaná svetská stavba v Banskej Hodruši. Zvonku je vcelku nenápadná a poschodie je prestavané, ale zvnútra v pivničných priestoroch, ktoré boli kedysi prízemím je mnoho klenieb a portálov – od renesančných až po gotické. Tento dom bol totiž pobočkou královskej banskej komory, kde sa zhromažďovalo zlatostriebro vytavené v tunajších hutách pred jeho prevezením do hlavnej budovy Kammerhofu v Banskej Štiavnici. Z pivnice má dva únikové východy – jeden nahor pod kopec Frauenberg a druhý nadol do systému prastarých baní Althandel a Handel hodritsch.Neskor slúžil ako sídlo krámskeho richtára
Mimochodom, vie vobec niekto, že aj Banská Hodruša bola v minulosti opevnená, dokonca mala aj pevnostnú bránu? Neskor o tom napisem par detailov
Nemenej zaujímavou a významnou pamiatkou je renesančná veža Klopačky – jedna z piatich dochovaných baníckych klopačiek na Slovensku /Prešov-Solivar, Banská Štiavnica, Kremnické Bane a Špania Dolina/ ktorá je prepojená chodníkom s “Bachauzom” strážnym domčekom nad dolinou /Wachhaus/ – ktorý po stáročia slúžil ako strážnica proti roznym nájazdníkom. Hodinový stroj majstra Tlačila z Olomouca z 18. storočia dodnes funguje, ciferník po vzore starých miest ukazuje iba jednou ručičkou, samostatnou kapitolou sú Hodrušské horizontálne studne, gotický kostol so zamurovaným portálom atďatďatď.

Veselého Silvestra prajem

[zavinac]

Mily Igor,

Zrejme hladáš akvadukt ktorý privádzal vodu z Kolpašského tajchu k Franc šachte – o inom v Štiavnici neviem.

Takže: v Štiavnici zbehneš dole na takzvanú Križovatku /ak ideš smerom od historického jadra/ na kruhovom objazde smer Bansky Studenec, Žiar nad Hronom, Sklené Teplice atď poza Billu. Doprava je odbočka na žel. stanicu ale stale rovno, na ďalšej križovatke doprava dohora smer Banský Studenec a sídlisko Drieňová, ### sídlisko minieš po ľavej strane, stále smer Banský Studenec. Cesta zbehne dole a zase začne stúpať, si pri Kysihýbli smer Banský Studenec ale spomaľ, cesta sa zmierni ale potom ostro odbočuje vľavo smer Banský studenec. Tu niekde je odbočka aj doprava, zaparkuj ak sa dá /dlho som tam nebol/
Ak ideš od Sklených teplíc, Vyhní alebo Žarnovice, treba v Banskej Štiavnici odbočiť na prvej veľkej križovatke vľavo na obchvat štiavnice, keď sa po pár kilometroch objaví vľavo sídlisko Drieňová a vpravo minieš pumpu príde podjazd popod most, a na nasledujúcej križovatke odboč vľavo smer Banský Studenec . ďalej pokračuješ ako od textovej značky ###.
Akvadukt je vľavo dole v klesajúcom svahu – je to vlastne most so žľabom ktorý viedol vodu ponad zárez bývalej železničnej trate štiavnickej Anče,kým nebola vybudovaná Trať mládeže. Viedol vodu z Kolpašských tajchov do úpravne pri šachte František. Zažil som ho ešte funkčný,teraz je už mimo prevádzky. Konštrukcia bola natretá z finančným príspevkom Banskoštiavnicko-Hodrušského baníckeho spolku v minulom roku.
Viac o ňom nájdeš v zborníku y konferencie Banskoštiavnický vodohospodársky systém 1993, vydal Banský výskum BEVEX Prievidza 1993

Zavináč

[zavinac]

Ak som všetko urobil správne, tak by tu mal byt zobrazený Weissov dom pred jeho ak sa to tak dá nazvať – rekonštrukciou

Niekolko clankov o historii banictva a s banictvom suvisiacich stavieb, technických diel, sakralnych stavbach a podobne /Nielen o Hodrusi-Hamroch/ najdete na http://www.mineraly.sk/ ktora obsahuje slusne velky potencial informacii o miestach suvisiacich s dobyvanim rud aj nerud
Tu by mali byt aj informacie aj o historii Kremnickych bani Ak nie, popatram vo svojom archive

[zavinac]

Jeden pamiatkarsky stary ale dobry, necital som vsetko, ale dufam ze tu este nebol zverejneny ak sa nemylim hihihi…

Na podstavci v parku stojí po stárocia krasne kamenne susosie: on a ona, nahi.
Stoja tam v palave, v lejakoch aj mrazoch, vtaci po nich poskakuju, milenci sa pod plastom vecera muchluju.

I ulutostilo sa bohu, ze tam uz tak dlho stoja a zamyslel sa, co by pre obe sochy mohol urobit. Napadlo ho, ze by ich mohol na hodinu na zivych premenit, a tak aj ucinil.

O polnoci obaja oziju, poobzeraju sa , zlezu z podstavca a šup ho rovno do krickov, ktore sa uz za par sekund kyvu a ozyvaju sa z nich nadsene vzdychy a vykriky. Po stvrthodine z krickov vylezu , on zadychany od stastia, ona s lesknucimi sa ocami hovori:
“Clovece, myslela som si, ze by to mohlo byt prijemne, ale nikdy by som nepovedala ze to bude TAKE skvele. Co skvele, bolo to FANTASTICKE!!!
Dakujem ti boze za ten dar! Nikdy na to nezabudnem a budem si to pripominat dalsie stovky rokov”

On nadsene prikyvuje a navrhuje:
“Pocuvaj, mame este tristvrte hodinu casu, nezopakujeme si to este aspon raz?”
Ona: ” Samorejme, velmi rada,take nieco som este nikdy predtym nezazila, vzdy som po tom tuzila, a bolo to skutocne nadherne! “
Na to on:
“Vyborne, ale tentokrat sa vymenime:

teraz TY budes drzat holuba a JA ho oseriem!”

[zavinac]

Niekedy sa v radiu, telke a novinach hovori, ze Slovaci nie su velmi povercivi, pokial sa tyka piatku trinasteho, ale zo svojej desatrocnej praxe pracovnika v banictve mozem potvrdit, ze banici, hoci su tvrdsi chlapi ako ini, su zaroven aj povercivejsi.
Ak som isiel do sichty na nocnu piatok trinasteho, tak som vedel, ze budu problemy s obsadenim vsetkych pracovisk, lebo pravidelne patina az tretina chlapov do roboty pod roznymi zamienkami neprisla. A nebolo to kvoli vyplate, ta byvala az 14. alebo 15. v mesiaci. Ine nocne sichty v piatok nebyvali az take markantné. Samozrejme chlapi by neboli priznali ani za svet, ze ich strasi piatok trinasteho…
Ale do prekopu, kde strasil nas mrtvy kolega by som v nocnej sichte nedostal nikoho ani v skupine :? A ja som si okolo pol noci ked som tadial chodieval tiez pre istotu svietil len pod nohy 2 metre vpred, aby som nebodaj v dialke nezbadal nieco nedefinovatelne :lol: