[zuzana]

Tak Sasha, najprv k tým pondelkom…viem, že nie všade majú múzeá v pondelok zatvorené (aj my v sezóne máme otvorené celý týždeň)…viem, že napríklad v niektorých špecifických expozíciách (aj my máme jednu takú), je nutná údržba a hlbšia kontrola aspoň raz za týždeň…keďže víkend je pasé, rieši sa to tradične, práve v pondelok…je pravda, že by sa to mohlo robiť poobede, či v noci…ale…kto by tie nadčasy tým našim technikom preplatil? ;-( Hlavne keď sú zároveň aj lektori, kosci a údržbári…

K výstavám…

Minimálne náš manažment nemá ani na kofinancovanie potenciálnych prostriedkov, ktoré by na výstavy mohli prísť z európskych, či iných grantov, najmä ak je to na úrovni 25 – 30%…takže o väčších výstavných projektoch môžeme iba snívať…Na tie totiž treba milióny, nie tisíc euro :-).

A aký výstavný projekt máš na mysli? Je to síce dosť uletené…ak mám pravdu povedať…ale možno nie nerealizovateľné…tak konkretizuj…menujem Ťa hlavným komisárom výstavy…

…Komisár výstavy…kde sa nabralo také pomenovanie? Podľa wikipédie v ZSSR ľudoví komisári boli členovia vlády, pojem komisár znel menej buržoázne ako minister..a potom najviac komisárov je policajnom zbore…U nás sa tak označuje nositeľ idey, autor scenára i zodpovedný realizátor výstavy…viem, že v galériách frčí kurátor, ale to je u nás správca fondu…tak neviem, chceš byť komisár, či nie?

[zuzana]

Nuž Sasha, ale vieš ako je to s tymi projektami. Tot tento rok nám padla výstava, lebo projekt neprešiel. Tak skúsime ten ďalší a ďalší a ďalší? Podľa mňa  to nie je systematický prístup, nehovoriac, že aj témy treba napasovať a teda, že sa nerobia také, ktoré by možno bolo viac treba, ale sa recyklujú témy s nálepkou výnimočný, jedinečný, raritný… . 

A múzejníkov určite bude tiež treba naučiť ako robiť takéto výstavy, ako vôbec nájsť a manažovať prípravný tím. Nik učený z neba nespadol a preto netreba čakať, že lusknutím prsta všetci budeme hneď “trendy”. Ale nevidím to ako otázku dňa. Tou stále neotrasiteľne zostáva aj na začiatku 21. storočia plesnivenie zbierkových predmetov a katastrofálny stav pamiatok po poslednej vlne racionalizačným opatrení…Na ďalšiu sa teším na jeseň, keď sa prestanú sypať peniažky od sezónnych návštevníkov :-(

[zuzana]

Stretla som sa s rôznymi názormi na takéto inštalácie…na niektorých pôsobia vyrušujúco – príliš veľa podnetov,  ktoré odvádzajú pozornosť od zbierok, keďže je takých pár jedincov, čo chodí do múzea práve kvôli nim. Ostatní však (drvivá väčšina) chodia za zážitkom. A to im naše vitrínové výstavy neposkytnú. Tie možno (záleží od kvality samozrejme) potešia fajnšmekra, ktorého poteší aj stará minca položená na zaprášenom stole :-) , ale ak očakávame davy, tak toto je asi jediná cesta. U nás asi len v BA (a KE) sa robia podobné typy výstav a viem, že na ne prídu cez víkend aj také rodiny, čo v živote, okrem povinných školských výletov, do múzea nevkročili… Toť moja odpoveď – myslím, že jasná.

Odpoveď na otázku prečo u nás akosi nerobíme takéto výstavy je ľahká, nemyslím, že sme neschopní takto riešiť výstavu…ale určite nie sám kurátor s konzervátorom a údržbárom…a určite nie za 300 euro, ani nie za 5000. To sú miliónové projekty…Kde na ne ale vziať? U nás ani na expozície nemáme miliónové rozpočty. Takže nech si hovorí kto chce – čo chce, bez peňazí a tvorivých ľudí, ktorých treba tiež zaplatiť, môžeme na takéto výstavy ZABUDNÚŤ…

[zuzana]

A ešte som chcela, že samozrejme už mnoho rokov je snaha komunikovať so štátnymi inštitúciami rôzneho druhu i spomínanými ministerstvami…neviem, koľko papierčokov odtiaľ prišlo, ale veci nič neposunulo. 

[zuzana]

Len jedna poznámka: Šášovské Podhradie nie je obec, ale mestská časť Žiaru nad Hronom…a pokiaľ viem,  veľká podpora zo strany mesta zatiaľ zaznamenaná nebola, mesto sa nemá k tomu stať sa zodpovedným za stav hradu a teda je to iba na združení, ako sa im podarí majetkovoprávne vzťahy poriešiť. 

[zuzana]

Tak…mesiac v mojej múzejnej alma mater uplynul a entuziazmus odišiel už v prvom týždni. Keď som si po mesiaci otvorila posledné mesačné vyhodnotenie (z roku 2009), udrela mi do očí veta: úsporné opatrenia v čase krízy. Prešli dva roky a sme v kríze ešte väčšej. Vtedy nebolo na činnosť a prevádzku, dnes sa bojuje o výplaty a stravné lístky. Sme neplatičmi a hrozia nám odpojením od elektriny, plynu, telefónov. Je to možné? A to som si myslela, že horšie ako keď som odchádzala už nemôže byť. 

Trošku praktických príkladov našej múzejnej biedy:

1. ESEZ 4G
   1. V práci som vyše mesiaca, ale stále nemám prístup do ESEZ 4G…moje konto odblokujú, až keď absolvujem školenie v BA. OK. 5. apríla bol termín. Zrušil sa a ďalší neurčili. Vraj v máji, možno neskôr. Podpísané podčiarknuté, nikoho netrápi, že kurátor dva, tri mesiace, možno i polroka nespracúva svoj fond. Teda defacto ide o odbornú činnosť, bez ktorej sa zaobídeme. Naozaj si neviem predstaviť firmu, ktorá zamestná odborníka a na mesiace mu nesprístupní informačný systém, ktorý je základnou databankou jeho práce.  
2. M3G
   1. Ďalšia potešujúca správa, kurátorské štúdia už budú pokračovať len vyššími stupňami, kurz už pravdepodobne opäť nezačne. Mám smolu.
3. ROZPOČET
   1. Tento rok nás náš zriaďovateľ potešil rozpočtom o viac ako 60% nižším ako v roku predchádzajúcom…takže stop konferenciám, školeniam, proste všetkým aktivitám okrem tých, ktoré sú riešené cez projekty. Jeden vysokopostavený z ministerstva nám poradil ako si pomôcť: však máte veľa nehnuteľností, niečo predajte! Ale potom ho poučili, že NKP sa ťažko predávajú.

1. SYSTÉM RIADENIA
   1. A náš milý pán riaditeľ sanuje situáciu svojsky…O všetkom bude rozhodovať iba on. Myslím, že to úžasne spružní chod. A to práve absolvoval školenie M3G pre riaditeľov – manažérov. Tfuj, takto podľa nich vyzerá manažérsky systém riadienia? Možno za absolutizmu, ale dnes?

Mám pocit, že žijem v nejakom schizoidnom svete. Vo svete verbálnych deklarácií, búchania sa do hrude, projektov ako M3G a vo svete opadaných fasád, plesnivejúcich zbierok, socialistických expozícií a výstav a chudobných múzejníkov.

[zuzana]

Sasha, netreba všetko brať len cez vlastné skúsenosti…Myslím, že kurátor kurátora v pohode kontaktuje, keď vie, že je napríklad v určitej oblasti skúsenejší, už čo to publikoval, proste je odborník. Pri širokom tematickom zábere zbierkových predmetov, človek nemôže okamžite vedieť všetko o všetkom. Samozrejme, keď niekto trpí odbornými komplexmi, tak sa nikoho nepýta a vie všetko, ale to je potom už diagnóza.
Čo sa týka spolupráce kurátor – konzervátor, je pravda, že nie je pri identifikácii a teda dokumentácii zbierkových predmetov zaužívaná. Myslím ale, že na tom majú svoj podiel samotní konzervátori, ktorí považujú kurátora za človeka, čo musí všetko vedieť. Potom keď príde za konzervátorom konzultovať materiál, tak sa stáva terčom klebiet, aký je blbý, že musel som mu JA povedať, o aký materiál… ide. Také ľahké nevie, atď…. Toho som bola mnohokrát svedkom. Popritom si myslím, že identifikácia materiálu by mala vychádzať práve z posudku konzervátora.
K vyraďovaniu nevhodných zbierkových predmetov dochádza veľmi výnimočne poväčšine po ukončení revízie fondu, ale je to veľmi citlivé rozhodnutie, ku ktorému aj ja nepristupujem rada. Možno naozaj aj vďaka chýbajúcim pravidlám, cieľom a podobne. Mám však skúsenosť, že väčšie blbiny pribúdajú do našich fondov v súčasnosti ako v minulosti. Takže aj ja keď chcem niečo vyradiť, väčšinou ide o zb. predmet, ktorý sme nadobudli v posledných desiatich rokoch…

PS: Budem trochu redšie prispievať, idem už do práce a k tomu mám doma rozrobené projekty, tak sa asi tak často nedostanem na obnovu ako keď som bola na MD. Prešli sme naozaj mnohé zákutia múzejníctva, snažila som sa písať úprimne, bez prikrášľovania reality a určite sa objavia ďalšie témy, ktoré aktuálne vyplynú z pracovného procesu a budem sa chcieť o ne s niekým zasväteným podeliť. Takže nekončím, len znižujem frekvenciu… :wink:

[zuzana]

Pedro, Pedro, na jednej strane sa Ti nepáči, že vnímam okrem krivdy, ktorá sa spáchala na Židoch aj tú, ktorá sa spáchala na obetiach komunistických represálií, na druhej strane sám selektuješ obete…
Ak som ťa správne pochopila, keď múzeá vlastnia poštátnené zbierkové predmety Židov je to obrovský morálny problém, ale ak išlo o majetok človeka milión, to nestojí za reč? Ten to určite niekomu ukradol? Pedro, Pedro, čo to splietaš? Kde nás tlačíš? Do akých kalných vôd? Aj v článku, ktorý si priložil k Tvojmu príspevku sa uvádza, že evidencia týchto predmetov bola odfláknutá…Možno sa už dnes presne nevie (len teoretizujem, lebo naozaj nemám relevantné informácie) kto konkrétne bol majiteľom umeleckého diela. Keď to porovnám s našou evidenciou v starých prírastkových knihách, staré akvizície sú nepresne zaznamenané, mnohokrát opravované, proste hotový galimatiáš (tak tomu hovorí naša dokumentátorka). Pri revíziách sa s tým moríme a často nevieme identifikovať pôvodného majiteľa.
Netreba fŕkať jedovaté sliny, ak Ti na vyriešení problému naozaj záleží, skús občiansku iniciatívu, nasmeruj ju do SNM, SNG (súdim podľa článku, že tam išlo najviac diel), vyžiadaj si podklady, naštuduj a skús takto pomôcť Židom, ktorí možno ani nevedia, že nejaký ich zrekvirovaný majetok ešte existuje.

[zuzana]

Pedro, nie som NECITA, presne som vedela, že keď obídem tému holocaustu, niekto zo mňa “necitu” spraví. Viem, čo je to židovský kódex a ako sa podľa neho riešila židovská otázka. Viem, akú úlohu v tom zohrali politické garnitúry a aké civilné obyvateľstvo. Viem, že medzi nimi boli takí, čo sa na uvoľnený majetok vrhli, ale aj takí, čo skrývali svojich židovských priateľov. Rozprávali mi pamätníci, vtedy v mladom, či detskom veku, že plakali za kamarátkami, ktoré jedného dňa zmizli. Keďže však riešime múzejníctvo, tak som “in medias res” prešla k praktickým otázkam. Nemám informácie, že by múzeá cynicky vystavovali takto získané zbierky a ak si si všimol, nestavala som sa do pozície, že poznám odpoveď na otázku, ako vysporiadať toto smutné dedičstvo. Snažila som sa poukázať na širší kontext, že podobné krivdy sa diali i iným jedincom a že teda by sa asi problém mal analyzovať z globálnejšieho pohľadu. Že aj štáty kultúrnejšie, demokratickejšie majú svoju tmavú minulosť…

[zuzana]

K poštátňovaniu dochádzalo, neviem, ako sa raz budú predmety Židov vyvezených zo Slovenska riešiť (horšie dopadlo podľa mňa cirkevné dedičstvo z akcií K a R, keď sa vzácne literárne, výtvarné diela hádzali na kopu a spaľovali a teda sú pre výskum stratené, tie čo sa dostali do múzeí sa aspoň z tohto pohľadu podarilo ochrániť). Nemyslím si ale, že je to obrovský morálny problém dnešných múzeí…V nich je totiž cez 8 miliónov zbierkových predmetov (súdim podľa údajov ZMS, ak je to chybný údaj, tak ma opravte) čiže kvantitatívne je to nepomer (neviem presný údaj, koľko takýchto predmetov vlastnia múzeá, len tipujem okolo tisíc kusov). Žiadne múzeum si svoje portfólio nevybudovalo na nešťastí a nespravodlivom osude židovskej komunity na Slovensku. Potom by to bol obrovský morálny problém.
A na okraj…možno tiež nie celkom “kóšer” boli do múzeí voľakedajších koloniálnych štátov zvážané staroveké pamiatky. Neboli možno okradnuté konkrétne osoby, ale napríklad – dnešné štáty – o svoj majetok…Pri vzniku ČSR sa organizovali prevozy slovenských pamiatok napríklad do Maďarska…Čo sa posledne menovanej akcie týka, kacírsky poviem, že sa dobre stalo… .Aspoň tak súdim z nášho slovenského vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu.

[zuzana]

Ja by som sa pristavila pri tých “civilných” zásahoch…Keďže sa do zbraní nevyznám, prenesiem si problém na ľudový odev. Často sa napríklad v ľudovom odeve môžeme stretnúť s rôznorodými nepôvodnými nášivkami, ozdobami, ktorými si svoj odev ženy postupne dozdobovali…Aj keď možno takto sfúzovaný výsledok je skôr poklesnutou formou ľudového odievania, tiež dáva informáciu – o módnych trendoch, druhoch používaných textílií, jednoducho o dobovom vkuse…Preto neodstraňujeme takéto novotvary, nesnažíme sa odevnému kúsku vrátiť “správnu” historickú podobu…on dokumentuje isté prechodné typy vo vývoji odievania…a práve táto informácia je pre kurátora jedinečná a dôležitá.

[zuzana]

Hej Sasha, to môže byť pravda..určitá medzimúzejná diferenciácia ale existuje…múzeá majú rôznorodé zameranie a predpokladám, že z toho vyplývajú i rôznorodé ciele. Ale vysvetli, aké priority by mali mať zriaďovatelia…Teraz budem písať ako úplný laik, ale mám dojem, že múzeá (okrem SNM) patria pod zriaďovateľov – amatérov, ktorí zvyčajne nemajú ani šajnu o múzejníctve. Nejaký človiečik, čo má vo svojom rajóne divadlá, hvezdárne, osvety…a to nehovorím o múzeách čo patria pod iné ministerstvá…tak to je už úplný výmet…a títo majú vedieť definovať potreby múzeí? Neviem, ale mám dojem, že sa riešia výsostne finančné otázky, žiadne ideové. Spraví KUK do plánu úloh, zmraští tvár nad žiadanou finančnou dotáciou, čo to poškrtá a zhaslo. To skôr si viem predstaviť na úrovni ZMS…Mňa by ale celkom zaujímalo, ako je to inde, čo by mali zriaďovatelia riešiť a ako by to mohlo pomôcť slovenskému múzejníctvu…

[zuzana]

Tú teóriu o podmienkach udeľovania osobných príplatkov poznám :-D . Zatiaľ som nezažila využívanie tohto nástroja na stimuláciu pracovného výkonu. Ale aj chápem prečo. Naše platy sú naozaj nastavené na nízke až žiadne výkony a preto dovolím si tvrdiť akákoľvek svedomitá práca (nie nad rámec, len v rámci pracovných povinností), by si automaticky zaslúžila príplatok. Práca nad rámec, to by už chcelo naozaj šťavnatú odmenu, aká je ale v podmienkach múzeí asi nerealizovateľná. Preto sa spolieha nato, že tí, čo sú ambiciózni a svoj produktívny vek chcú využiť naplno, robia aj bez šťavnatých odmien a keď nemajú šťastie na partnera, ktorý ich živí (prípadne rodinných príslušníkov a tak), možno si občas poplačú do vankúša, prípadne neskôr ujdú robiť inde. Takže to ani nie je o sociálnom cítení…Manažovať príplatky by sa naozaj oplatilo len vtedy, keby to bolo razantné. Teda nešlo by o 30 – 50 euro, ale naozaj o čo ja viem, tých 70% platu a išlo by to na úkor tých, ktorí si to tam len poctivo odsedia na minútu presne od 6.00 do 14.00, každý deň, celý rok. Ale tie nervy toho riaditeľa, čo by takéto manažérske prístupy zavádzal, by som chcela mať, teda. A neviem, ako dlho by sa vo svojom kresle udržal, keďže asi jediná vec, za ktorú sa pôjde biť každá sivá myš, je plat, aj keď mizerný, ale istý.

[zuzana]

Pripájam posledný mne známy text venujúci sa problematike žiarskej synagógy a to clanok v casopise Historicka revue…tiez od autora T. Sterna

[zuzana]

Sasha, tie tŕňe su oddelenia, kde je najviac zamestnancov vykazujúcich veľkú dávku prepracovanosti, podľa mňa z ničnerobenia. Aj keď sa postupne odchodmi do dochodkov a dalsim neobsadzovanim tychto pozicii ich pocet pomaly znizuje, ale aj tak mi pride pocet roznorodych ekonomov, uctovnikov, skladnikov, vypisovatelov cestakov dost vysoky na mozno 60 zamestnancov dohromady. Takze myslela som, ze prave tam su podla mna najvacsie personalne i financne rezervy…samozrejme, viem, ze tieto oddelenia maju v muzeach svoje opodstatnenie, ale ja osobne by som ocakavala uplne iny pristup i ulohy. Taky manazersky, pohyb v terene, nahananie sponzorov, proste prave oni, by mali podla mna zhanat chybajucu hotovost, nie my odborni pracovnici. Cloveka, ktory by takto pristupoval k praci, takto bojoval za zlepsenie postavenia muzea i kvalitnejsie plnenie uloh, by som si mohla vazit..

Osobne ohodnotenia: kedze tieto udaje su tajne, relevantne sa nemozem vyjadrit. Akurat za seba, moj osobny priplatok bol okolo 25 euro mesacne a pokial viem, je to taky muzejny priemer. To je tak malo, ze ani neviem, ako by som k tomu mohla merat svoj osobny vykon. Veduci oddeleni mali k tomu este plus cca 33 euro. Platy u nas su taka mizeria, ze keby som pol roka ani prstom nehla a “makala” iba polrok, stale nie som za tu pracu adekvatne ohodnotena. Vsak od toho mzdoveho dna si pravidelne odieram kolena. Ked v denniku Sme uverejnili tabulku vsetkych pozicii a ich miezd na Slovensku herarchicky od najvyssich, pracovnici pamatovych institucii boli na uplnom dne miezd narodneho hospodarstva (za ucitelmi, zdravotnymi sestrami, ci robotnickymi poziciami). Nejake setrenie na nasich platoch znamena len vyssi pocet ludi poberajucich minimalnu mzdu.