zuzana
Forum Replies Created
-
Ja sa tiež pripájam k prosbe o odbornú reakciu. Žiar nad Hronom, kde voľakedy táto synagóga stála a dnes už zostali len v článku spomínané unikátne pozostatky, nemá veľa objektov, z ktorých dýcha história…Pomohol by nejaký kompetentný názor, načrtnutie možných riešení, aby sa dalo od niečoho odraziť. Ďakujem.
-
Sasha, ty tych osvetarov nemas rad :-D ! Poviem Ti pravdu, ze som sa nikdy nezamyslala nad vztahom muzei a osvetovych stredisk. Osvety som vzdy vnimala ako pandanta kulturnym strediskam. Je pravda, ze v minulosti sluzili najma strane a vlade, dnes mam pocit ze bojuju o prezitie. Nie vsetky osvety su uplne zbytocne, poznam i take, co si na poli kultury vedia obhajit pozicie (aj ked v mojom rodnom meste je to dost hroza, tak jedna – dve akcie do roka co stoja za to a z toho sa zije cely rok) A samozrejme, sebavedomie pracovnikom tiez nechyba. Ale nerozumiem, ako moze ohrozit muzea transformacia osviet na kulturne strediska. Myslim, ze uz dnes je ich cinnost takmer totozna, akurat, ze kym kulturne strediska operuju v ramci mesta, tak osvety sa snazia obsiahnut region.
Odborníkov som myslela profi auditorov. Mam poznatky ako auditori riesili firmy pocas krizy, nebolo to bezbolestne, ale zafungovalo to.
Myslim, ze muzeam by radikalny krok mohol pomoct. A nemyslim, ze by museli vsetci prist o pracu, auditori by sa mohli zamerat na tie okruhy cinnosti, kde su podla mna najvacsie rezervy. Useky ako ekonomicky, investicny, dokumentacny. Neviem, ale ja si stale myslim, ze to su trne v patach muzei. A posledna poznamka, asi to znie uplne kacirsky, ale ja si stale myslim, ze by muzeam mohol pomoct manazersky pristup…Kto inac nas ma naucit zarobit si aspon ciastocne na seba? Viem, ze muzeum nie je firma, nesmie produkovat zisk, co je hlavna filozofia podnikania, ale pre nas by bol ziskom uz taky rozpocet, ktory by nam konecne dal dychat, dal nam kridla, nie taky, ktory okamzite rusi len naznak lietania. :( -
Asomtam, neviem, neviem, ale nevidim ziadnu zmenu oproti zauzivanemu status quo. To co je dnes v praxi bezne a teda, ze niektore zbierkove predmety sa mozu fotit a ine nie, ty chces silou mocou napasovat do zakona. Ale preco? To akoze budes spokojnejsi, ked Ti v muzeu povedia, ze fotit nesmies, lebo to zakazal vsetkym muzeam pan minister??? Zakony riesia veci len ramcovo, nikdy nie detailne, na detaily sluzi vyhlaska, pripadne interne smernice. Preco je take dolezite, aby prave problematika fotenia bola unifikovana? Vsak to je len prkotina, prepac, zo vsetkych problemov, ktorymi sa muzea i ich navstevnici dnes boria. Radsej keby sme zapracovali na sprevadzkovani portalu, kde budu vsetky zbierky online spristupnene, nafotene a potom si kazdy bude moct pozriet co len chce. A okrem sluzby pre navstevnika, by t o bol i pokrok v dokumentacii zbierok. A to je predsa podstatnejsie, nie?
-
Sasha, to uz skor priroda je sucastou vesmiru…:-) . Je pravda, ze muzea (teda to, co im predchadzalo) sa cez tisicrocia vyvijali a v tomto procese dochadzalo k ich postupnej diverzifikacii a specializacii. Preto si nemyslim, ze navrat ku “starovekym” korenom by malo byt systemovym riesenim financnej i inej krizy slovenskeho muzejnictva :-D. To mi pride dost uletene, ale mozno len nie som otvorena hlava :-D .
Nie je stastnym riesenim fuzovanie odlisnych institucii. System multifunkcnych, polyfunkcnych a co ja viem akych unicentier mi nie je sympaticky. A najma, uspora vychadza z likvidacie prevadzky, pripadne z ciastocneho prepustania.Nie som specialista, myslim ale, ze pre trvalo udrzatelnu usporu su nutne systemove zmeny a tie by mali nastat az po vykonani auditu vsetkych procesov (ale naozaj super namakanou auditorskou firmou, ktora by za tie nekrestanske prachy navrhla aj zefektivnenie prace, cize riesenie). Pomoct moze jedine zasah odbornikov zvonka, ziadna firma, ci institucia, sa nedokaze restrukturalizovat sama. Sposob existuje, siahaju po nom mnohe velke firmy v case, ked su v krize. Neviem, preco by sme my chceli stoj co stoj vymyslat nastroje, ktore uz davno existuju… .
A este jedna poznamka: Na jednej strane mame fungovat ako firma, na druhej strane vykonavat cinnosti vo verejnom zaujme. Tieto dva poly sa navzajom biju a kym odbornici nenajdu sposoby, tak my muzejnici sme uplne bez sance fungovat efektivne so sklbenim oboch spominanych okruhov. Mozeme sa zlucovat, ano nacas to pomoze, ale o par rokov budeme tam, kde sme boli predtym, akurat ze mensi, okliesteni a zase bez penazi. Ak naozaj stat muzea pusta k vode, tak potom ich moze zachranit iba manazersky pristup, tzn. uvolnit vsetkych sucasnych historikov, archeologov, etnologov z riadiacich funkcii a dosadit a zaplatit si tych, co maju diplom z manazmentu.
-
Asomtam, to, ze si platime my obcania verejne institucie, este neznamena, ze mame pravo o nich rozhodovat, platime si i odbornikov v nich zamestnanych prave preto, aby za nas riesili veci, ktorym nerozumieme, pripadne kazdy mame iny nazor. A na tom sa snad zhodneme, ze ako vsetci nie sme odbornici na skolstvo, armadu, zdravotnictvo atd., tak nevieme, co je najlepsie pre ochranu zbierkových predmetov, ktore su sucastou kulturneho dedicstva. Rozmenene na drobne, keby sme vyhoveli Asomtamovi v jeho pachteni po fotografiach, jeho by sme potesili, ale keby bolo Asomtamov vela, na tych poslednych by zostali len znicene zbierky. A to je cele, my aby sme degradacne vplyvy obmedzili, selektujeme, obmedzujeme.
Sasha, setrenie co si predostrel, nazvem politickym riesenim, na ktore my, muzejnici nemame ziadny vplyv. To, co s cim zlucovat, co zakladat a co rusit, vychadza vzdy z planov zupanov, pripadne im naklonenych zastupitelstiev (a zvycajne platnost kopiruje ich volebne obdobie)…Co ma vsak osobitne zaujalo, je zlucenie muzea a planetaria…to mi pride ako dost odvaz 8O Ale najma, neviem, v com presne by spocivala ta uspora, ked vsetkych pracovnikov chces presuvat…Alebo myslis prevadzkove naklady na budovy (tak ale to sa v pripade planetaria z pochopitelych dovodov neda), ale kde potom nacpes vsetkych zamestnancov a vybavenie, zbierky?
-
Sasha,
len v čom je daný stav nevyhovujúci, nože rozmeň na drobné. Lebo ak je podľa Teba peňazí dosť, len s nimi múzeá nevedia hospodáriť, tak to je potom pre mňa novinka. My sme skôr väčšie múzeum a preto, ani keď privriem oči dvakrát za sebou, neviem, kde sa míňa toľko peňazí, ktoré by stáli za reč. Jedinou podľa mňa vecou, okrem omrviniek, ktorá ma napadne, je fakt, že “údržbové” problémy riešime na x krát, lebo sa raz nespravia poriadne… a prečo? Lebo to stojí naraz veľa peňazí.Ďalším požieračom rozpočtu, ktorý ma napadá, sú mzdy strážnikov, ktorí u nás robia sviatky, piatky, noci…ALE, je tomu tak preto, že chýbajú prostriedky na efektívny zabezpečovací systém, na prevádzku ktorého by možno stačilo striedanie troch, namiesto 12 strážnikov.
Neviem, kde inde sú rezervy, na výstavy, expozície sú mini rozpočty, podobne na semináre, publikácie samostatne nevydávame, v podstate nevydávame takmer žiadne tlačoviny, na služobky už pomaly chodí iba riaditeľ, nezúčastňujeme sa takmer žiadnych seminárov, konferencií s vyšším účastníckym poplatkom ako 0, nekúrime v expozíciách, na chodbách, máme jednu kopírku na sekretariáte riaditeľa, o každý bal papiera či toner zvádzame ľúty boj, telefóny máme v rámci múzea zadara, na mobil môžeme volať len z jedného telefónu u sekretárky riaditeľa (čo pre mňa znamená ísť do inej budovy a tak to pre múzeum veľmi efektívne riešim volaním zo svojho) a kontrolujú sa i pevné linky, či niekto neprekročil limit. Na WC nemáme ani hajzlopapier, ten si kupuje každý sám, keď chcem bádateľovi uvariť kávu, tak samozrejme zo svojho, na rýchlovarnej kanvici na kúpu ktorej sme sa poskladali s kolegyňami. Nemám pocit, že sa nakupuje množstvo konzervačných prostriedkov, skôr naopak, o každú “piksľu” sa musí tvrdo bojovať – a to len na základné ošetrenie zbierkových predmetov.
Možno je prezamestnanosť na úsekoch ako ekonomicko – investično – prevádzkový, či oddelenie údržby. Ale to neviem posúdiť, že či by bolo lacnejšie dať si robiť tieto veci dodávateľsky.
Tak kde, Sasha, kde sú tie rezervy?
Asomtam, fotenie, fotenie..u nás sa poplatok vyberá tiež, aj keď možno trochu sporne, keďže nemáme dostatočný sortiment vlastných záberov, ktorý by sme mohli ponúknuť. Zbierkový fond je náš jediný majetok, s ktorým môžeme “obchodovať”, každý peniaz sa zíde. V budúcnosti plánujeme i prezentačné CD/DVD zaradiť do ponuky a tým rozšíriť možnosti pre návštevníkov. Postupne však bude každé múzeum zverejňovať svoje fondy online, potom bude mať každý prístup ku kvalitným detailným záberom. Len to je hudba budúcnosti..
-
Sashaaa, nejako si sa rozbehol :evil:…otázka znie, prečo sú múzeá prefeminizované (aj keď je to v protiklade s tým bordelom, keďže žena je okrem matky aj synonymom upratovačky, myslím :? ). A čo presne sa skrýva pod “svinským prístupom kurátorov”? Ináč u nás ešte jedna vlna prepúšťania a ozaj bude vitríny prenášať riaditeľ (ešteže ho máme, chlapa!). Okrem toho si bude robiť i scenáre, prekonzervovávať exponáty, inštalovať, propagovať, bude sám seba zvolávať na porady…no, ale to som sa i ja nejako rozbehla…
Asomtam, ja neviem zaujať relevantné stanovisko k umiestňovaniu replík. Pokiaľ viem, pristupuje sa k tomu pri zbierkových predmetoch výnimočnej hodnoty, aby sa zamedzilo ich poškodeniu, prípadne odcudzeniu. Ale je to skôr okrajové, minimálne u nás máme v expozíciách na 99,9% originály. Však aj výroba repliky niečo stojí, ja som mala záujem o vyrobenie niekoľkých replík pre detského návštevníka, ale rozpočet nepustil..
K tomu prachu: takúto námietku treba rovno chrstnúť do tváre samotnému múzeu, niekde to napísať, napríklad do knihy návštev. Znie to možno naivne, ale aspoň u nás to sledujú tí najvyšší a prevažne zjednajú i okamžitú nápravu…
A este raz Sasha, tentokrát reakcia na tvoj predchádzajúci príspevok: ale zase netreba ani príliš robiť ramená. Situáciu treba popísať a analyzovať takú aká je, netváriť sa, že to, že naše múzeá vyzerajú tak ako vyzerajú, je len a len vďaka neschopnosti múzejníkov. To nie je pravda. Podobne ako nie je pravda, že šikovný aj z ničoho postaví produktívnu firmu. Každý podnikateľ potrebuje najprv kapitál. V našich múzeách sa dalo o nejakom kapitále hovoriť niekedy v 60. rokoch 20. storočia. Odvtedy veľké nič a preto mnohé naše múzeá doposiaľ aj vyzerajú, akoby zo 60. rokov.
Netvrdím, že všetky múzeá do jedného má sanovať štát (prípadne samosprávy). To je nereálne. Ale kto INÝ u nás, keď nefunguje systém donorov, ktorí by si pokladali za česť mať vo svojom portfóliu podporovaných projektov i nejaké múzeum? U nás radšej dajú na koncerty, školy, detské ihriská a športoviská, sem tam na nejakú knihu, ale múzeum? A teraz hovorím o inej podpore ako z milosti podaných 100 euro, samozrejme.
Takisto je nereálne, aby si múzeá zarobili na seba. Keby zvýšili vstupné tak ako si napísal (čo ja by som nebola proti), tak by prišlo o polovicu menej návštevníkov a asi by úplne prestali chodiť školy. Čiže očakávaný efekt by sa nedostavil. Ďalším problémom je, že veľká časť z rozpočtu múzeí ide na prevádzku (mnohé vlastnia viacero historických objektov). A nedajbože, že príde nejaká havarijná situácia… -
Áno, myslím, že máte pravdu obaja. Henry, naozaj by sa múzeá mali viac venovať marketingu. Ale na to treba odborníka, bohužiaľ, múzea (aspoň prevažná väčšina) si nemôže dovoliť zaplatiť žiadneho, nie to dobrého. Ešte pár rokov dozadu si múzeá začínali vytvárať marketingové oddelenia, aj my sme boli medzi nimi. Tento progres však vystriedala kríza.. Paušálne kresanie pozícií, ktoré už tretím rokom prichádza príkazom z ministerstiev, postihuje práve tieto nové moderné pozície. Myslím, že ani Orange, či iné komerčné firmy, by bez takýchto pracovníkov nevytvárali veľkolepé reklamné akcie, ktoré na nás lezú aj z chladničky. Múzejník je proste múzejník, spraví výstavu (dobrú či zlú) a potom jej spraví takú reklamu, akú vie. A keď nevie, spraví aj tak, lebo musí. Je to proste celé zle nastavené a je fakt škoda, že hospodárska kríza zhatila celkom dobre nastúpený trend.
Asomtam, veru, nič neobvyklé, že výstava predčí expozíciu. Aj keď by to malo byť presne opačne a výkladnými skriňami múzeí by mali byť ich expozície (ako sme tu už niekde písali..). Ale keďže na rekonštrukciu zastaralej expozície treba väčšie množstvo prostriedkov ako na prípravu výstavy, tak sa radšej (ak je čo) investuje tam, však takáto investícia sa múzeu aj rýchlejšie vráti.Odrazím sa od týchto Vašich príspevkov a navrhujem ako ďalšiu tému: financovanie múzeí (štát, dotácie, granty). Myslíte si, že financovanie našich múzeí je dostatočné? Dá sa podľa Vás robiť kvalita, aj za takého objemu finančných prostriedkov, aký majú k dispozícií múzeá v súčasnosti? Prípadne, ak má niekto prehľad, ako je to s financovaním múzeí v zahraničí? Nakoľko si na seba dokážu zarobiť a nakoľko treba ich činnosť dotovať?
-
Nejako sa nemôžem stotožniť s tým, že jediným objektívnym kritériom hodnotenia výstavy je jej návštevnícka úspešnosť. Je pravda, že kvalitnú výstavu asi nemôžu preveriť roky, ako je to pri dobrej kvalitnej knihe, obraze či hudbe. Kvalitné umenie nepodlieha trendom, je nadčasové a má čo povedať čitateľovi aj o 50 či 100 rokov. Však keď si dnes prečítame Orwelov román 1984, musíme spadnúť na zadok z jeho excelentného vystihnutia atmosféry totalitného režimu. To je kniha, ktorú treba čítať vždy, keď máme pocit, že nám nič nehrozí, podobne ako Kunderov Žart, Hesseho Stepného vlka, či iné kvalitné a zároveň i komerčne úspešné knihy. Prečo o tom píšem? Proste kvalita je kategória, pri posudzovaní ktorej nemá miesto iba subjektívny názor hodnotiteľa. A určite nepovažujeme za hodnotné diela Balzaca, Huga či Remarquea len preto, že sa po celom svete predalo množstvo ich titulov, ale otázka stojí, prečo nám neustále majú čo povedať? Viem, točím sa v kruhu úvahy umenie kontra gýč, ale myslím, že pri hodnotení výstavy by mali byť jasne definované kritériá kvality, bez ohľadu na individuálny vkus konkrétneho hodnotiteľa/návštevníka. Áno, jedným môže byť návštevnícka úspešnosť, ale čo ďalej? Či, keďže výstava nie je dielo trvalé, je takéto „vážne“ hodnotenie bezpredmetné?:o
:wink: Radšej nechajme už tak akademické debaty a posuňme sa ďalej. Sasha, nože vyber ďalšiu tému…
-
Sasha, asi je potom lepšie rozmýšľať v kategórii kvalitná, ako úspešná, keď úspech výstavy sa meria len výškou zisku… . Viem, že je dôležité, aby múzeá mali ZAČO fungovať, ale aj tak si myslím, že sú produkty našej ľudskej činnosti, ktoré prirodzene na seba nezarobia tak, ako iné…Napríklad predaj vecí dennej potreby (však jesť, spať, umývať sa potrebuje každý). Preto je treba určité komodity dotovať (štát, iní donori), aby jediným kritériom na úspech nebol finančný zisk, ale najmä ponúkaná kvalita. To ale neznamená, že majú múzea rezignovať na finančný profit. Chcem len povedať, že ho netreba preceňovať a že úspech závisí ešte aj od iných parametrov (mimochodom, tak je to aj pri knihách). Asi som idealista, ale namiesto tisícovky bezduchých požieračov kuriozít si viac vážim desiatky, možno stovky návštevníkov, ktorých pohľad na kvalitne spravenú výstavu urobí na okamih štastnými… .
Mala som malú pauzu na Obnove..ale nemôžem len za netom vysedávať a teraz dosť času trávim burcovaním mojich spoluobčanov (a to aj cez net)… V našom meste som v takom záujmovom združení, ktoré sa snaží presvedčiť radných, že jedným z parametrov úspechu mesta je i existencia emocionálneho vzťahu jeho obyvateľov k nemu a tam okrem pekných chodníkov a budov je dôležité i poznávanie vlastných spoločných koreňov. A nato treba i pôdu, ktorá aspoň trochu dýcha históriou…No povedali by ste, že o takýchto veciach treba ľudí presviedčať?
-
Sasha, toľko jednotiek som naposledy dostala na prvom stupni ZŠ :-D :-D :-D
Zaujala ma tvoja poznámka o zodpovednosti za úspešnosť výstavy. Akú múzejnú výstavu môžeme považovať za úspešnú? Tú, na ktorú sa príde pozrieť veľké množstvo ľudí (na pomery múzea) alebo takú, ktorá možno netrhá štatistiky, ale zato je „šťavnatým sústom“ pre fundovaného diváka? Alebo každá úspešná výstava musí spĺňať obidva parametre?
Ad: autorský honorár – to existuje niekde? Lebo u nás teda určite nie, spracovanie scenára i inštalácia výstav patrí medzi štandardné pracovné úkony honorované mesačnou mzdou…. :lol: Vtipná, i keď logická, je poznámka „o závislosti honoráru od úspešnosti diela“. U nás výstavu nik oficiálne neposudzuje, možno konštatačne z hľadiska návštevnosti, ale kto by vôbec mal posudzovať jej odbornú či umeleckú úroveň?
A vieš čo, v súčasných podmienkach práce som rada, že sa výstavy takto neposudzujú, lebo žiadny môj výplod nikdy nemal takú úroveň ako by som si predstavovala.:cry: Vždy bol len kompromisom s rozpočtom. V septembri ma čaká ďalší výstavný počin a už teraz ma bolí brucho, keď si predstavím, že VAČŠINU z toho, čo by som tam chcela mať, tam mať nebudem….Posledná poznámka: ak som niekde čítala recenziu výstavy, vždy len pozitívnu a vždy som mala pocit, že to hodnotí autorovi blízky človek – kamarát, či známy. Ani nepamätám, či som čítala niečo napísané objektívne.
Na záver, myslím, že je správne, keď múzeum v rámci svojej stratégie sprístupňuje rôzne výstavy podľa typológie konzumenta. Je úplne v poriadku, keď spraví, dajme tomu, jednu veľkú výstavu určenú pre širokú verejnosť (rodiny s deťmi), kde možno nad odbornosťou zvíťazí výtvarné spracovanie, ale verejnosti „naservíruje“ i výstavy pre náročnejšieho návštevníka.
-
Pri tvojich otázkach Saša ma vždy tak trochu zamrazí :-D, ale samozrejme pokúsim sa odpovedať:
1.
Výstava zabezpečuje priamy kontakt návštevníka so zbierkou múzea, teda ho konfrontuje s hodnotnými skutočnosťami, sprostredkováva poznanie a teda – a to je podľa mňa jej najväčší zmysel, skultúrňuje spoločnosť. Preto si myslím, že múzejné výstavy by nemali podliezať ľudského vkusu, či nevkusu, lebo tým sa môžu spreneveriť svojej primárnej úlohe. Práve preto je, ale ťažké nájsť tú správnu cestu – ako lákať a zároveň kultivovať spoločnosť.
2.
Múzejná výstava podľa mňa musí byť vytvorená zo zbierkových predmetov. Exponáty ilustrujúce ideu autora sú prezentované vo vzájomných vzťahoch. Poznanie súvislostí je podľa mňa cennejšie ako samotný zbierkový predmet. Múzejná výstava má hodnototvorný rozmer a sprostredkováva niečo, s čím sa už v „reále“ síce nedá stretnúť, ale „to“ tvorí našu minulosť (myslím spoločnosti ako takej) a teda ukazuje niečo, s čím sa môžeme v globále i stotožniť – náš spoločný „backround“.
3.
Základný rozdiel je asi v časovom horizonte inštalácie s čím súvisí i úroveň celkového spracovania. Expozícia sa inštaluje na 5 a viac rokov, kým výstava od pár mesiacov po (možno) jeden rok. Nemyslím si však, že expozície sú na „doživotie“, ako to poniektorí chápu. Expozícia má byť živým organizmom, má sa meniť, dopĺňať podľa nových poznatkov. Má byť „výstavnou skriňou“ múzeí, nie vyplnením priestoru. Má ukazovať to najlepšie, čo ktoré múzeum má k dispozícii. Musí mať vysokú odbornú i umeleckú úroveň. To čo sa dá prepáčiť výstave, sa neodpúšťa expozícii. Aj keď v múzeách je to často opačne. Výstavy sú oproti expozíciám omnoho lepšie. Expozície sú prevažne neatraktívne, dvadsať – tridsať rokov staré múzejné počiny, ktorých sa bojíme dotknúť, aby sme neznehodnotili akési múzejné „sacrum“.Toť moje odpovede, aj keď som si viac menej istá, že tvoje budú iné. Tak sem s nimi Sasha… :wink:
-
Vianoce prebehli v pokoji, ci bude uspesny novy kalendarny rok sa este uvidi…ale dakujem za prianie a zaroven zelam vsetkym diskutujucim, aby bol pre nich rok 2011 plny zmysluplnych cinov 8O . A osobitne muzejnikom, aby sa konecne nieco posunulo vpred.
V tomto roku sa blizi moj nastup do prace, tak sa mi zacina snivat s mojou alma mater :roll: .
Snad teda budeme pokracovat v nasej diskusii a aby tento moj prispevok nebol uplne jalovy, ako dalsiu temicku navrhujem rozpitvat VYSTAVY a EXPOZICIE.
Na uvod nad cim sa zamyslam ja:
Ake atributy musi obsahovat vystava, ktora zaujme?
Naozaj jedinou cestou ako spravit dobru vystavu je riesit ju v mega “vypravnom” style?
Klasickym “vitrinovym” vystavam z hladiska atraktivnosti pre divaka uz odzvonilo?
A potom take prakticke veci: kolko vystav do roka sa ma vobec realizovat, aby bola sanca na aky taky uspech (myslim min a max), ake namety su hodnotne a ake atraktivne? Ake sprievodne podujatia mozu podporit navstevnost, ake materialy, by urcite mali byt vydane pri kazdej vystave? A potom, su vystavy dielom jedneho cloveka, ci organizacneho timu?Je toho este vela, vsak v ramci diskusie mozeme rozvinut…ak nezabudneme :D
-
Ked ludu pospolitemu povies, ze robis v muzeu, necakaj otazku: Konkretne co? Kazdy to automaticky berie, ze si lektor.:evil: Dokonca aj vysokoskolski vzdelani spoluziaci na stretavke to tak brali – robis v muzeu – a teda sprevadzas. Ja jasam, ked sa ma niekto spyta, co presne v muzeu robim. Toto je moja skusenost na 99, 9%, takze o nejakych nepochopeniach oznaceni pozicii nemoze byt ani reci.
K pojmom kurator/kustod/dokumentator: su skor archaicke, ako moderne, ale chapem, ako si to myslel. Pravdupovediac, naozaj v slovenskych muzeach nemaju nejaku tradiciu. V nasom teda urcite nie, my pojem kurator (z lat. curator = porucnik, opatrovnik) vyuzivame cisto v oficialnej korespondencii, v muzeu sme, bohuzial, proste „odborni pracovnici“.
Kustód (lat. spravca) sa u nas v muzeu nevyuziva vobec, zauzivany je pojem „ujo“ depozitar. Mne vsak ta „pasivna“ charakteristika tejto pozicie az tak nevonia. Myslim, ze veci by celkom prospelo, keby na tejto pozicii pracoval odbornik s hlbsim vhladom do problematiky (proste i teoretik), ako len clovek so silnymi ramenami a pouceniami od konzervatorov. Vedel by pracovat s fondami nielen v zmysle klima, bezpecnost, lahsie zb. predmety hore, tazsie dole, drevo, textil, atd. Spracoval by komplexny ulozny system, ktory by pracu s fondami ujednotil a tym i sprehladnil. Udaje by vedel nahadzovat priamo do pocitaca (aj do ESEZ u– pohyb zbierok) , nielen „ceruzka za uchom“ a hladaj. Prave on by mohol riesit i vypozicky, nie kurator. Mne osobne by vyhovoval skor takyto clovek na pozicii spravcu, nie taky, ako je dnes u nas zauzivana prax.
Nuz a dokumentatori su presne ako vravis, sikovnejsi (teda by mali byt) uradnici, v podstate bez akehokolvek hlbsieho vhladu do muzejnej problematiky. U nas sa neradia medzi odbornych pracovnikov, ale medzi administrativu.Inac, ak mam povedat svoj nazor, mne osobne taketo oznacenia vyhovovuju. Zda sa mi to presnejsie vystihujuce pracovnu poziciu, ako len vseobjimajuce „odborny pracovnik“. Tebe sa na tom co presne nezda? Ty by si ako oznacil odborne pozicie v muzeu?
-
Sasha dik, si spravny moderator :) , mne ale tento konzervatorsko – restauratorsky predel neprekaza, ale sa nevyjadrujem, kedze oproti Vam trom som v tejto problematike uplny diletant. Celkom ma ale zaujima, ake vlastne vzdelanie by mal mat konzervator v muzeu, u nas mame tri konzervatorky, vsetky ukoncili SUV- ku v Kremnici. Je to dostacujuce? A este keby ste mi vysvetlili, preco je nespravne delenie podla materialovych skupin. Mne to pride ako najjednoduchsia cesta z hladiska prehlbovania odbornosti.
Ku kuratorskym studiam: nemam ziadne ine informacie, vsak som teraz doma, aj po cely cas, co SNM tento projekt pripravovalo. Ale aj z toho co som si precitala na webe SNM, mam pocit, ze im ide najma o komplexnost. Takto rozumiem aj tomu, preco zaradili do obsahu i zrucnosti a vedomosti o vyskume…
Obsah kurzu: (citacia): múzejná legislatíva, copyright – pravidlá uplatňovania autorských práv, ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov – odborné uloženie, preventívna konzervácia, mobilita zbierok, múzejná prezentácia – sprístupňovanie zbierok, metódy akvizičnej činnosti, cieľavedomá tvorba zbierok…
– no nevidim na tom nic, co by mi vazne prekazalo…a paci sa mi, ze maju snahu vytvorit platformu pre diskusiu a vymienanie skusenosti… . Garantom je Mgr. Dušan Buran PhD., vedúci kurátor Zbierok starého umenia SNG Bratislava (nepoznam). Lektori tiez aj z Ceska.
Vo februari to ma byt vo Zvolene, tak fakt uvazujem, ze sa prihlasim. :):arrow: Inac skoda, ze ziadny kurator sem zatial nezabrdol… zeby naozaj nik z nasej kuratorskej obce nesledoval tento portal?