[zuzana]

No nerozumiem, aku kvalifikaciu maju mat soferi, udrzbari a upratovacky. Ak pod tym myslis nieco v zmysle preskolenia vzhladom na to, ze prichadzaju do styku so zbierkami, to by malo byt podmienkou nastupu do zamestnania (akurat, ze nie je a potom sa casto rehocu a prevracaju oci na nasom uzkostlivom pristupe, to dobre poznam). Na taketo preskolenie staci poda vlastneho pracoviska, na to netreba kurz v BA. Ak myslis nieco ine, tak potom som dobre neporozumela.

K ZMS: z tejto organizacie mam zmiesane pocity. Deklaruju velke ciele a realne sa v muzeach meni minimum. Ze nemaju podporu samotnych muzei a ich vedenia? No to podla mna preto, lebo ZMS chyba realny vplyv na druhu stranu – na MK SR. Je skor diskusnym klubom ako lobistickou skupinou za zlepsovanie postavenia muzei. Teraz chcu profesionalizaciu vedenia…tak potom uvidime. Moj osobny pocit je, ze predsednictvo je v podruci SNM a tak vnima celu muzejnu problematiku – cez SNM. Ale ktore muzeum ma tolko muzejnych pedagogov, financii na vystavy, expozicie, tak tvori vystavy – timovo s architektom, vytvarnikom a neviem s kym vsetkym este? ZIADNE.

K papieru: vsak, pre tie stare tlace, prospekty, fotky, atd., ktore su sucastou zbierky. Aj ked mozno by bol rentabilnejsi zvoz do centralnej restauratorskej dielne, co ja viem. Neviem. My mame sice take pracovisko, ale nemame na zaplatenie restauratora. A tak zatial lezi ladom a caka na lepsie casy.

Mazoslav, precitala som si projekt „Muzea tretej generacie“, najma modul pre kuratorov. Celkom sa mi to pozdava. Absolvovanie takehoto niecoho (ak su za tym kvalitni ludia, garanta som nasla iba ku kurzu o katalogizacii, pri ostatnych nie su uvedeni) by prave mohlo ciastocne pokryt medzery v muzeologickom vzdelani (potom by mozno i na Slovensku bolo viac kuratorskych HVIEZD). Len zistit, kto maju byt ti lektori (Sasha, nechces sa certifikovat?). By som sa potom zapisala :-D.

[zuzana]

Ano, myslela som ten kurz Zelena mladym, fakt krasny nazov to malo. No Sasha, a sme pri tom, co som sa ta pytala na zaciatku debaty o kuratoroch. Poznas nejakeho fakt skuseneho kuratora, ktoreho uznavas? Ktory by bol hodny prednasat mladym a viest ich na ich prvej ceste muzeom? Spomenul si len mladych, sikovnych, z ktorych, ak sa budu veeeelmi snazit :P , raz budu dobri kuratori. Tak kto? Kto by mohol odovzdavat svoje skusenosti na urovni, ktoru ocakavas? U nas v muzeu taky kurator nie je. Z toho mi je casto smutno, ze tam nie je nik, od koho by som sa nieco mohla naucit. Ale je niekto taky vobec na SVK? Ja nemam dobry prehlad o kolegoch sa priznam, kedze my fungujeme dost odrezane, a na nejake “stavovske” podujatie sa dostanem tak raz za dva roky – a to tam nikoho nepoznam, ani mna nik nepozna. A za dalsie dva roky sa zoznamujeme v druhom kole. Ale ty vyzera, ze mas globalnejsi pohlad, asi si co to pochodil, tak ukaz prstom na sikovnych a ich diela. DOTOHO :wink:

A este mi odtajni, co a kde to bolo za sustredenie, ktoreho si bol ucastny a bolo zorganizovane k tvojej spokojnosti.

[zuzana]

Nemyslim, ze vztah historik – muzejnik je zavisly na rekvalifikacii niektoreho z nich. Muzejnik bez adekvatnych odbornych znalosti o zbierkovom fonde nemoze pochopit, ocenit a ani vyuzit (v zmysle sprostredkovania verejnosti) jeho vyznam. Vedator „tabula rasa“ z muzeologie sice vie, ake bohatstvo ma pod prstami, ale zase nevie, ako s nim pracovat tak, aby nedochadzalo len k jeho vlastnemu uspokojeniu z nadobudanych poznatkov. Dost sa trapi s hladanim komunikacnych kanalov, ktore by tieto poznatky v putavej forme posunuli verejnosti. A najma, potom casto objavuje Ameriku. Muzejnicke zrucnosti, ktore su uz davno odpublikovane, hlada stale znovu a znovu na mnohych internych poradach.

Otazka je, ako sa da pomoct cerstvemu absolventovi VŠ po nastupe do muzea. Vsak mame SNM, ktore ma plnit i ulohu metodika. Ked som zacala pracovat v muzeu, existoval seminar/kurz pre zacinajucich muzejnikov. Uz si nepamatam, ako sa volal (nezucastnila som sa), ale si pamatam, ze nemal dobru povest. Myslim, ze aj v sucasnosti ma SNM v ponuke nieco obdobne. Len ci na vyssej urovni, to neviem.

Najhorsie vsak je, ked je takyto „homo novus“ osamoteny.:cry: Ma mozno svoje teoreticke poznatky o tom, ako by ktora cinnost mala spravne prebiehat, ale je obklopeny starsimi kolegami, ktori uz maju svoje vychodene chodnicky. Tie nielenze nechcu menit, ale na kazdu „stopu“ vedla, su alergicki. :roll: V lepsom pripade sa usmievaju nad mladym nadsencom a v duchu si hovoria, vsak ho to prejde. Dlhodoby vplyv takehoto prostredia je nielen demotivujuci, ale priam nicivy. Vysledkom byva odchod, pripadne predcasne vyhorenie.

Asi by to chcelo pravidelne stretnutia mladych muzejnikov, na ktorych by sa dali dobijat baterky.

Pytam sa teda, ktorych prehreskov voci „muzejnickemu remeslu“ sa vo svojej praxi dopustame najviac? Ktore nam najviac lezu na nervy?

[zuzana]

OK, Sasha,
celkom by ma zaujimal tvoj nazor na ulohu historika, etnologa, proste kuratora v muzeu. Z tvojich prispevkov je zrejme, ze nemas o kuratoroch vysoku mienku (vsak i ja mam vyhrady, najma sama k sebe 8O ). Poznas vobec nejakeho dobreho kuratora? Kludne i pomenuj, vsak na chvalu sa nikto nenahneva. Ake kvality (poznatky, zrucnosti) by mal sikovny kurator urcite mat, a najma, ako sa ma na taku uroven vypracovat mlade ucho, ktore zacina svoju “karieru” v niektorom z nasich muzei? Ako sa vyvija/vyvijala obsahova napln jeho prace v priebehu 20. storočia? Ake postavenie v hierarchickej strukture pozicii v muzeu ma, ci by, podla teba, mal mat?

[zuzana]

Aj ten ucitel nestuduje za “ucitela”, ale studuje historiu, fyziku, matematiku a podobne. Moznost stat sa “ucitelom” mu dava zlozenie statnej skusky z pedagogiky. Mozno to by bola cesta aj pre buducich muzejnikov – studium vedneho odboru, plus statnica z muzeologie.
Neviem, co myslis pod tym “neposkvrneny”, ci to je ekvivalent k “bez praxe” alebo k “bez muzeologickeho vzdelania”. Lebo ak k tomu bez praxe, tak to sme vsetci tak nejako zacinali – ucitelia, knihovnici, i muzejnici. Vsak sme pocas studia mali od tretieho rocnika moznost zvolit si prax v nejakej pamatovej institucii, ta nas mala trosku “poskvrnit”. Aj ked pravdupovediac, aby prax bola naozaj kvalitna, to by musel existovat system “cvicnych” muzei (podobne ako existuju cvicne skoly pre ucitelov, fakultne nemocnice pre lekarov…).
Zberatelske a vystavovatelske tendencie zaznamenavame uz od staroveku (a aj urcity dokumentacny pristup), toto usilie sa vinie cez vsetky epochy vyvoja ludstva. A myslim – nie som presvedcena – ze i u nas na zveladovanie kultury peniaze mame, len zatial sa este asi nik vazne nezamyslel PRECO, KDE a AKO ich zacat investovat tak, aby sme z toho mali uzitok my ludia.

[zuzana]

No Mazoslav, tak potom mi ostava len skonstatovat, ze muzeologov v muzeach je treba, len nie absolventov nasich studijnych odborov… . A este by ma zaujimalo, ake je ich uplatnenie v Cesku – o ktore pozicie (a ci vobec) maju zaujem a ci aj pracuju v tom, co vystudovali. Ja totiz poznam aj muzeologa – hasica a policajta… .

Urcite je pes zakopany aj vo financnej neatraktivite buduceho zamestnania (ale to plati pre vacsinu humanitnych odborov). Ale to tu neporiesime. Kym nebude vacsi dopyt po produkte, ktory ponukame, asi nikto nebude riesit nase platove podmienky. Bola som na zasadnuti Unie muzei v prirode minuly tyzden a tam mi jedna kolegyna – dlhorocna etnologicka povedala, ze ako zacala kriza, oficialne pracuju na skrateny uvazok 4 dni v tyzdni a mzdu ma 300 euro netto. Samozrejme, ze su v praci kazdy den, lebo inac by nedokazali spravit vsetko ako treba. Nevedela som, ci ju mam obdivovat, alebo nenavidiet (nehovoriac, ze aj ja tak casto postupujem, plat mam o 100 euro viac) . Nase muzea asi fakt drzi na akej takej urovni par fanatikov, len neviem, ci by nebolo viac veci prospesne nechat ich padnut na hubu (tie muzea, nie fanatikov, ti uz tam su).

A len na okraj: My nie sme schopni ani naformulovat vystizny otvoreny list (je na webe ZMS) pre MK SR. Ma reflektovat biedu nasich muzei, ale odraza skor biedu nas pracovnikov, nieco zmysluplne dat na papier, alebo – zeby problemy vobec pomenovat?

[zuzana]

No Pipo, tak mozeme teda rozvinut debatu tymto smerom. Kvalitneho absolventa muzeologie spoznas tak isto ako kvalitneho etnologa, historika…a teda, ked nema ziadnu prax, aspon podla studijnych vysledkov, diplomovej prace, absolvovanej odbornej praxe pocas studia a inych aktivit korespondujucich s pracovnou poziciou, o ktoru sa uchadza. Tiez podla skoly, ktoru absolvoval (aj ked u nas sa podla tohto hladiska este neselektuje). Muzeologia sa v nasej krajine, kde “vcera znamena uz zajtra”, studuje, myslim v Nitre na UKF a v BB na UMB. Neviem, ako je na tom s urovnou Nitra (v casoch mojho studia sa tam tento experiment este len zacinal moznostou zvolit si treti odbor muzeologiu – ale nevzbudzovalo to vtedy moju doveru, myslim, ze to gestorovala Prelovska a to mi prislo ako dost hruza… ). Ale opakujem, preslo odvtedy par rockov. S absolventami, respektive so studentami piateho rocnika ekomuzelogie som prisla do kontaktu aj osobne, ked som s nimi spolupracovala na priprave absolventskej vystavky a poviem Ti – hruza. Absolutny nezaujem. Spociatku som ocakavala, ze super, aj mne pridu nejake nove impulzy (uprimne, este aj trema ma chytila – ze ma zvalcuju, nabiti vedomostami). Ale bolo to cele skor do placu. Z nich by som ani jedneho u nas v muzeu nezamestnala, nebol medzi nimi nik ani fanatik a ani “remeselnik”. A to som spoznala pomerne rychlo, hned v ramci prveho orientacneho rozhovoru k teme.
Ale odhliadnuc od mojej neblahej skusenosti, vedela by som si absolventa muzeologie predstavit na pozicii:
1. dokumentatora (u nas “post” obsadzovany najklasickejsim tipom uradnika). Myslim, ze pre tento tip “prierezoveho” pracovnika by bol vseobecny rozhlad absolventa muzeologie idealny.
2. clena realizacneho timu vystav, expozicii, muzejnych programov: Moja predstava: kurator spracuje odborne podklady a nasledne prave takyto kolega ciastkove materialy upravi podla cielovej skupiny, doplni o pomocny material, proste spravi vystavu/expoziciu jedlou. Prave takyto pracovnik by mal v agende i cele PR-ar okolo. Na toto u nas nie su ludia, robi sa to neprofesionalne, proste kurator robi vsetko, graficky navrh plagatu, pozvanok, rozposiela ich, este aj obalky si sam tlaci. Potom casto vysledny produkt kriva na obe nohy.

Pochybujem ale o schopnosti absolventa muzeologie vedecky zhodnocovat zbierky muzei (aj ked som to nasla v profile absolventa UMB) na pozicii kuratora. A to si polievocku neprihrievam. Cisto “matematicky” suma vedomosti nadobudnuta studiom muzeologie, muzeografie…historie, etnologie, archeologie za 5 rokov sa nemoze blizit k sume poznatkov absolventa len etnologie, historie, archeologie. Je otazka teda, ci by muzea mali aj vedecky zhodnocovat svoje zbierky, alebo ich len spristupnovat. Podla mna (i zakona o muzeach a galeriach) aj vedecky skumat a nato treba vacsie pemzum vedomosti ako moze dat studium muzeologie.

Problemy s umiestnovanim sa absolventov muzeologie na trhu prace by mohlo vyriesit prekopanie jednotlivych pozicii v muzeach a najma zadefinovanie kriterii pre ich obsadzovanie so zretelom na nove specializovane studia. Ale velka uloha stoji pred VS a urovnou samotneho studia. Znesu nase odbory porovnanie so studiom muzeologie v zahranici, napriklad tu najblizsie s Masarykovou univerzitou v Brne?

[zuzana]

Ok, len aky? ty si ocividne originalnejsi 8O ako ja, tak nahod nieco. Mne chodia po rozume len take moje okukane etnologicke… :|

[zuzana]

Podpisujem vsetko co si napisal… .
Mozno este predtym, ako rozdebatujeme unikove cesty zo sucasnej situacie, rozved prosim podrobnejsie niektore z tvojich uspesnych projektov. Teda aspon jeden, ktory mal najvacsiu odozvu…:wink: .

U nas mame tiez niekolko programov pre skoly. Takmer na 100 % vychadzaju z odbornej cinnosti kuratorov a nie su previazane na vystavne aktivity. Ucast na nich je spoplatnena. Uspesny je program nasej muzejnej pedagogicky – spoznavanie tajnych zakuti muzea (historickych objektov) a muzejnej prace – vo forme denneho tabora pocas letnych prazdnin (deti si zan platia). To je asi jediny ucelenejsi program, ktory mal uz aj reprizy. Deti si bud prinesu predmety, ktore pokladaju za hodnotne (alebo sa vyberie nieco nase) a potom sleduju cestu zb. predmetu muzeom. Mozu si sami zasadnut ako komisia pre tvorbu zbierok, spisat vlastnu prirastkovu knihu, predmet odfotografovat, vytvorit katalogizacny zaznam, ocistit a umiestnit ho do depozitaru. Mali sme v umysle spravit i minivystavku a vernisaz, ale to sa kvoli chybajucim financiam neuskutocnilo.

Takto mame spracovane i ine temy, ale viackrat sa nam podarilo zrealizovat iba par. Vacsinou je zaujem iba o klasiku: kalendarny obycajovy cyklus (vo forme diskusie spojenej s nejakou powerpointovou prezentaciou a ukazkami z etnofondu. Robila som takto i typologiu ludoveho odevu (uvod prednaska a potom skupinova praca: identifikacia jednotlivych kuskov odevu a potom ich navliekanie na dobrovolnikov, na zaver kontrola nadobudnutych poznatkov formou pracovnych listov). Ini kolegovci robia celkom uspesne ryzovanie zlata, v galerii omalovanky (po stopach maliara XY) atd. Napadov je aj celkom dost, ale casto mam z toho zmiesane pocity. Chyba ucelenejsi a najma systematickejsi pristup (okrem spominanej dielnicky, ta v tomto postupuje systematicky, kedze tato praca je i hlavnou naplnou cinnosti muzejnej pedagogicky).

Uprimne priznavam, ze i ja sama som trochu otravena :oops: , ked je uz toho vela. Na hodinu napriklad ESEZ, potom dve hodiny so ziakmi, potom zase hodina pauza a potom zase nejaka trieda. Ak chceme pestovat navyk a vstepovat „preco“ (pre ake informacie, zazitky) sa da prist do muzea, tak sa to da iba prierezovou pracou pocas celeho roka. To potom chce i casovu dotaciu, vsak priprava, manazovanie i realizacia zoberie kopec casu. Nie je to uloha kuratora. Ten moze prispiet pri tvorbe scenara, ale tomu ostatnemu by sa mal venovat naozaj clovek na to urceny – muzejny pedagog.

[zuzana]

Sasha….:-D, kedze ten serial az tak nepoznam, tak len dufam, ze specialny agent nie je jeden z tych silnych, peknych a hlupych…

Pipo, smutna realita pre Teba osobne, ale to, ze kvalitni absolventi muzeologie (podotykam – kvalitni) nemaju uplatnenie v sucasnej strukture pracovnych pozicii v muzeach je smutne aj pre nas muzejny svet…:-(

K tvojej otazke Sasha: problem asi treba sledovat v dvoch liniach (mozno aj vo viacerych, ale mna teraz napadli tieto dve). Ta zakladna sa podla mna tiahne uz niekde na urovni skolstva a vyuky predmetov, ktore maju kultivovat osobnost ziakov, napriklad aj ich vztah ku kulturnemu dedicstvu…Pytam sa, ci osnovy (a casovotematicky plan) pre dejepis davaju na to priestor. A odpovedam (rok som ucila dejepis), ze NIE. A preto je ucenie skor o drile ako o zazitkoch, napriklad z navstev ustanovizni mapujucich nasu minulost, o badani vo vlastnom regione a podobne. ALE. A tu prechadzam do linie druhej. Ked sa uz ten cas najde, ake atraktivne, pritazlive programy mame v ponuke v nasich muzeach? Kto ich koncipuje? Kto ich sprostredkuje ziakom roznych vekovych kategorii? Ake mame didakticke pomocky?

Priklad zo zivota: U nas si kazdy odborny pracovnik robi sam ponuku (pripadne nou reaguje na poziadavky zo strany skoly), niektori sme zdatnejsi retori, ini sme na tom horsie. Nie kazdy z nas ma dar ponorit sa do detskej duse… . A tiez nam chybaju pomocky, ktore by si deti mohli vziat i so sebou, co mame, su len take, co sme si narychlo sami vyrobili na kolene (pracovne listy – malo vytvarne posobive a tak podobne). A potom, pytam sa, je toto poslanie kuratora? Robit prednasky ziakom? Nemal by byt nato specialista? Muzejny pedagog? A stacil by jeden v muzeu? My napriklad jedneho mame, ale ten uci len ludove remeselne techniky (a ked pestrost tejto nasej ponuky porovnam s inymi muzeami na SVK – okrem SNM, funguje na naozaj dobrej urovni a “dokonca” vdaka uspesnemu projektu mame uz i dielnicku na tieto aktivity, ale je to o osobnej angazovanosti, neunavnosti kolegyne) A potom, mame takto koncipovane vystavy? Nemyslim uplne kazdu jednu, ale aspon niektore v priebehu roka. Expozicie? Mame v nich vytvoreny priestor na pracu so ziakmi/detmi? Nie. U nas naplname projekt “Blizsie k muzeu” tak ciernobielymi pracovnymi listami, ktore si mozu ziaci vyplnit v priebehu prehliadky vystavy s lektorom (ktory to ma, ale vacsinou na haku, a tiez je problem s casom – castokrat za hodinu (najviac dve vyucovacie hodiny: presun zo skoly, prehliadka, listy a este aj navrat). To nema nic s pritazlivostou, to ma charakter “ukolovosti”, ucitelia si daju ciarku, ze naplnili aspekt vychovy k zvysovaniu regionalneho povedomia, muzeum si da ciarku do knihy navstev. A ziaci su radi, ze zdrhli zo skoly. U kolkych z nich zaznamename otvorenie “cakry” lasky k odkryvaniu tajnych zakuti minulosti?

Ako to pisem, uz mne samej sa to zda nudne :roll: . a este aj sive, staticke, kamenne, sterilne, bez vone a chuti. Len sialenec by pomenoval serial Svedectvo minulosti a cakal by na komercny uspech.

Zhrnutie: Skoly maju super moznost prebudit v ziakoch chut odhalovat stare tajomstva a muzea, by im mali byt napomocne kosatou ponukou kvalitnych programov, ktorymi budu sprevadzat kvalifikovani odbornici.

[zuzana]

Suhlasim, ale vyber ty nieco, lebo mojim vyberom sme sa skoro priotravili…:-D

Pre uzavretie strastiplneho dialogu o zbierkotvornom plane si este dovolim vyzvat Mazoslava, aby ukoristil (ak je co) takyto plan z ich muzea (u nas nic zverejnenia hodne nie je)…
A tiez by mozno nebolo od veci, keby Pipo (sledujuvsi tuto diskusiu) prispel troskou teorie, vsak pri studiu muzeologie sa pravdepodobne dostal k inej literature pojednavajucej o zbierkotvornom plane…ako my dvaja…:o

A Sasha, ja sa nicomu necudujem, ja “uznavam” tvoje nasadenie i vedomosti, samozrejme…A mozno nejaky ten zbierkotvorny program aj spracujes pre muzeum, v ktorom pracujes a zavesis sem dodatocne..aby som ta potom mohla riadne skritizovat :lol:

[zuzana]

Este som nasla literaturu k teme, tak ju sem skopirujem a ak niekto ma chut dozvediet sa asi vsetko o flasiach, o mineralnej vode a rad studuje v NJ, bude mat na dlho potravu (ja bohuzial mam smolu)…Je to bibliografia literatury od roku 1980:

Niederselters
1. Mineralwasserkrüge aus Selters : Dr. Ulf Wieland, Der Mineralbrunnen 1980, Heft 10
2. Kruglieferanten für den Brunnen in Selters: Dr. Ulf Wielandt, Der Mineralbrunnen, 1981, Heft 9
3. Wirtschafts- und Sozialgeschichte des Niederselterser Brunnenbetriebs bis zum Ende des Herzogtums Nassau : Ulrich Eisenbach,Veröffentlichungen der historischen Kommission für Nassau XXXXIII, Wiesbaden 1982
5. Beiträge zur Niederselterser Brunnengeschichte : Friedrich Wüstenfeld und Norbert Zabel, Selters, 1982, Selterser Schriftenreihe Heft 1
6. Niederselters und das Selterswasser in historischen Darstellungen:Armin Kuhnigk, Bad Camberg 1982; Schriftenfolge Goldener Grund 14
7. Die Niederselterser Mineralquelle :Manfred Richter, In: Nassauischer Verein für Naturkunde: Mitteilungen des Nassauischen Vereins für Naturkunde. – Wiesbaden 19 (1987) S. 5-12
8. Selters-Wasser in den Vereinigten Staaten in Nordamerika – ein. aussergewöhnl. Exportgeschäft um d. Mitte d. 19 Jh.: Nobert Zabel – In: Männergesangverein Eintracht Achtzehnhundertzweiundsechzig <Niederselters> : Festschrift zum 125jährigen Bestehen: Jubiläumsfest vom 12.-15.06.1987 / verantw.: Richard Schoenbach … Niederselters, 1987, S. 101, 103, 105, 107, 111, 113
9. Kurtrierische Mineralwasserkrüge – Ein keramisches Massenerzeugnis des 18.Jahrhunderts : Peter Seewaldt, Funde und Ausgrabungen im Bezirk Trier 22, 1990
10. Vier Generationen Markenzeichen, Selterser Brunnenmarken im 18.Jahrhundert : Dr. Ulf Wielandt, Der Mineralbrunnen 1993, Heft 10
11. Krugbäckerei und Mineralwasserversand im westlichen Taunus : Winfried Ott, Schriftenreihe “Blaue Blätter”, Nastätten 1993
12. Von Krugzählern und Stopfeneinklopfern in Niederselters. – In: Limburg-Weilburg: Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg. – Wetzlar 1994 (1993) S. 150-151
13. Mineralwasserkrüge mit Nachahmungen der Selterser Krugmarken, Zur mißbräuchlichen Nutzung offizieller “Gütesiegel” : Hernz Nienhaus, KERAMOS, Heft 148, April 1995,
14. Geschichte von Niederselters: hrsg von Eugen Caspary, Robert Spitzlay, Franz Josef Stilger, Nobert Zabel, Selters(Taunus), 1994
15. Der Wasserkrieg zu Selters. – In: Limburg-Weilburg: Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg. – Wetzlar 1996 (1995) S. 193-195
16. Die Niederselterser Krugmesse : e. Beitr. zur Geschichte d. Frühmesserei u. d. Sonn- u. Feiertagsarbeit im 18. u. 19. Jh. in d. ehemals kurtrier. Gemeinde Niederselters : Nobert Zabel – In: Archiv für mittelrheinische Kirchengeschichte. – Trier. – ISSN 0066-6432. – 48 (1996) S. 147-156
17. Beobachtungen eines Besuchers über Dorf und Brunnen Niederselters im Sommer 1784 : “Das Wein- und Branntweinsaufen ist mächtiger als die Heilkraft der Quelle”: Eugen Caspary, Karl G. von Raumer, – In: Limburg-Weilburg: Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg. – Wetzlar 1997 (1996) S. 161-166
18. Mineralbrunnen im Nassauer Land: Pierre Even, – In: Sonnenberger Echo. – Wiesbaden 60 (1998) S. 21-26
19. Zwangsarbeit mit Todesfolge (1943 – 1945) : ein düsteres Kapitel der Niederselterser Brunnengeschichte: Eugen Caspary – In: Limburg-Weilburg: Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg. – Wetzlar 1999 (1998) S. 183-186
20. Zwei Karrieren am “Brunnencomptoir” in Niederselters (1826-1890): Zabel, Norbert: Peter und Wilhelm Schweisgut – In: Nassauische Annalen. – Wiesbaden. – ISSN 0077-2887. – 112 (2001) S. 315-327
21. Als Nassau-Weilburg Besitzer eines weltberühmten Brunnens war (1802-1806): .Zabel, Norbert: – In: Wilinaburgia, Verein Ehemaliger Angehöriger des Gymnasiums zu Weilburg: Mitteilungsblatt für die Mitglieder der Wilinaburgia. – Weilburg 77 (2002) 210, S. 669-674

Selters
1. 100 Jahre Mineralbrunnenindustrie in Löhnberg-Selters: Ulrich Eisenbach, Wilnaburgia 62, 1987 S.741-746
2. Krugbäckerei und Mineralwasserversand im westlichen Taunus : Winfried Ott, Schriftenreihe “Blaue Blätter”, Nastätten 1993
3. Wie der Name “Neuselters Mineralquelle” entstand: Wilhelm Hungenberg ; Limburg-Weilburg : Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg, (2002), S. 165-166
4. Geschichte des “Selters-Sprudel” an der Lahn : 1887 – 2004 : eines der ältesten Marken-Gebinde der Welt :Heinz R. Jung; Hrsg.: Selters Mineralquelle Augusta Victoria GmbH; Löhnberg 2005

Tieto clanky su pristupne online:
Ked uz nic ine, tak su tam i dobre obrazky starsich typov flias, pecati i ukazka pecatidla.

http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/selters_allgemein.pdf

http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/hejjas_dokumentation.pdf

http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/datierung_mineralwasserflaschen.pdf

http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/alte_brunnenkruege.pdf

A odkaz na dobry web (foto flias, znaciek, papierovych stitkov, falosnych znaciek):

http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/

[zuzana]

Naozaj ide o flasu na mineralnu vodu SELTERS NASSAU (Nassau je v Porýnii – Falcku a Selters v Hessensku). Podla tohto druhu pecate s kruhopisom SELTERS NASSAU a pruskej orlice v strede sudim, ze bola vyrobena v roku 1866. Na flasi je este znacka M a NUM 7x (necitatelne). Kedze mineralka selters bola popularna a distribuovana i do zahranicia, je takychto flias uchovanych (a aj v lepsom stave) vela. Komercna cena sa podla mna pohybuje okolo 20 euro.

[zuzana]

No vidis a na mna to tak zaposobilo – ako naznakovy pokus o statut muzea s preambulou… . Uz je nad slnko jasnejsie :wink: , ze sa rozchadzame prave v ponimani zbierkotvorneho planu (zisiel by sa arbiter). Podla mna ide o jeden z dolezitych dokumentov, ktory ale nestoji na zaciatku…kedze vacsina muzei, ktore takyto dokument nemaju spracovany uz existuje. Ale keby aj nie, myslim, ze na zaciatku formovania muzea ma stat namet, len ten ja nestotoznujem so zbierkotvornym planom, ale skor s projektom o zalozeni muzea. V nom sa riesia zakladne otazky od formalnych az po obsahove. Potom nasleduje statut a potom ostatne dokumenty vyplyvajuce zo zakona. Prave jednym z nich, by mal byt aj zbierkotvorny plan, ktory vysostne riesi tvorbu a spravu zbierky. Je pravda, ze sa nemozem odputat od toho holandskeho modelu, lebo stale mi pride (aj na chyby) ako lepsia pomocka pre muzea, konkretne pre vytycenie mantinelov ich zbierkotvornej cinnosti.

Inac je to haluz, ale mala som tu (svetodejinnu) cest 8O , stat pri zakladani (nie muzea), ale expozicie, v jednom slovenskom meste. Prave taky projekt som spracovala (a aj navrh statutu), ale bolo to uz davno, bola som cerstvy absolvent bez skusenosti a teda nebudem zviditelnovat tento produkt. Dnes by vyzeral inaksie. K prijatiu statutu muzea nedoslo, lebo v meste nebola politicka vola (predsa len, podmienky existencie by sa sprisnili a buduci statutari nechceli na seba prevziat taku zodpovednost). Aj som napokon odisla odtial…robit „karieru“ inde. Expozicia stale existuje, aj ked zivori bohuzial…

Takze Sasha, zase zavoz… :?: :lol:

[zuzana]

Dakujem Sasha za tvoj navrh, aj ked neviem, neviem, ci po jeho prestudovani som ziskala plasticky obraz o zbierkotvornej cinnosti Muzea Obnovy. Skor nie.
Najprv par detailov:
– nerozumiem pojmu nevýrobna, myslim, ze by stacilo oznacenie neziskova
– podla mna hierarchia spravy muzea by mala vyzerat nasledovne:
1 vedenie Muzea Obnovy
1.1.2 riaditelstvo, ekonomika
1.2 organizačné jednotky
1.2.1 usek zbierkotvorby (fondy)
1.2.2 usek ochrany a údržby
1.2.3 usek popularizačný
….

– chce to blizsie specifikovat i bod 2., moj navrh:
2.1 pamiatky
2.2 zbierky
2.3 vývoj inovačných techník (konzervátorskych, reštaurátorských)

– blizsie specifikovat i bod 3, moj navrh:
3.1.1 nadobúdanie, výskum, správa a sprístupňovanie zbierky

– body 2. a 3. by som spojila

– nerozumiem tiez, ci kapitoly nasledujuce po ochrane pamiatok su samostatne, ci hierarchicky pod bodom B, lebo ak nie, tak by ich bolo treba tiez opatrit nejakym oznacenim, najlepsie od C – az po H

– v bode E. (Evidencia a dokumentácia), by som uviedla ESEZ
– a doplnila by som:
F.Ochrana a údržba
1. Konzervovanie a reštaurovanie (prípadných trojrozmerných predmetov)
2. Depozitný systém (úschova nosičov i dvoj i trojrozmerných predmetov)

Vytvoril si sablonu pouzitelnu v kazdej muzejnej institucii. Chyba jej vsak (podla mna – aj ked sa stale menej a menej citim povolana na tvorbu takychto dokumentov) jadro. To by mali tvorit podrobne rozpracovane kapitoly D, E, F, lebo sa tykaju najma planovanej zbierkotvornej cinnosti. Dam total uleteny priklad z oblasti, v ktorej sa az tak dobre neorientujem, ale je asi najsilnejsia na Obnove):

D Akvizícia
1. Hrady
1.1 Galéria pamiatkovej obnovy hradov (stav pred a po rekonštrukcii)
1.2 Galéria odborníkov i dobrovoľníkov zúčastňujúcich sa obnovy
1.3 Remeselné postupy (foto, video)
1.4 Tlačové výstupy
1.5 …

A takto by sa podla mna v zbierkotvornom plane mali rozpisat vsetky potencialne oblasti tvorby zbierky. Az potom dostaneme plastickejsi obraz o buducej zbierke a teda aj o jedinecnosti obsahu Muzea Obnovy.