[zuzana]

Ano Sasha, ja som navrhla rozpravu o zbierkotvornom plane, ale zatial sme sa nepohli z miesta. Stale postradam strukturu tvojho zbierkotvorneho, ci zbierkospravneho planu – programu. Strukturu v zmysle formalneho clenenia dokumentu. Potom takto pripravenu formu mozeme zacat vyplnat obsahom (pod obsahom myslim vytvorit vzorovy model, ktory naznaci, teda neprejde celu cestu, to by bolo i na kona vela). Ak trvas na “budovani” muzea Obnovy, ponukam ti prve susto. A potom sa uvidi.

Ten holandsky model zlucuje tvorbu a spravu zbierky, preto v nom ma miesto i registracia, ci konzervovanie. Ale kludne mozeme abstrahovat od kapitol tykajucich sa spravy a pridrzat sa len tvorby.

[zuzana]

Sasha, neviem ako uroven slovenskych muzejnikov suvisi so zlozitym textom tvojich principov tvorby zbierkotvorneho planu (ZP). Kazda jedna idea sa da naformulovat jednoducho i zlozito. A fakt, ze nieco znie vedecky, este automaticky neznamena, ze ide o vedu. Nepomer kvalita – nekvalita v slovenskych muzeach vyplyva, okrem ineho, z absencie metodickych materialov a tie by mali byt, podla mna, jednoduche a prehladne. A to cakam, ze bude cesta, na ktoru sa vydame v tejto diskusii. Aby, ked bude niekto tapat pri tvorbe ZP a najde nasu diskusiu, bude o nieco mudrejsi… . Neviem, ci poznas tento holandsky model tvorby ZP
http://www.emuzeum.cz/metodika/sbirkotvorny-plan-prirucka-pro-sepsani-planu-sbirky.html
mne pride zrozumitelny a dostacujuci. Totiz ZP je (zase podla mna) praktickym dokumentom o tom AKO riadene pracovat so zbierkami a KDE a v akom casovom horizonte sa prostrednictvom tejto prace dostat. ZP ma byt nadcasovy, v zmysle vizie, ale na druhej strane ma byt aplikovatelny do praxe cez presne stanovene ulohy a terminy rieseni. A prave tato cast sa ma aktualizovat podla novych moznosti institucie (financnych, personalnych…). Samozrejme, ze detailne rozpracovanie uloh moze byt sucastou vykonavacich predpisov, ale vizia by mala podla mna byt sucastou ZP.

Dalej podme k tym tvojim principom (neviem, ci su z tvojej hlavy, alebo citujes nejaku literaturu – ak hej, uved i pramen). Kedze to chces mat pisomne (ze som z toho jelen), citaj ako som to (NE) pochopila ja:
:arrow:
Bod 1.: Vytycenie oblasti zaujmu (Priklad: „vojenstvo“)
Bod 2.: Zbierku charakterizuje a nasledne urcuje sposob jej spracovavania – napriklad prevaha hmotnych pramenov v zmysle? (Priklad: prevaha trojrozmernych pramenov (zbrane, uniformy, …a co z toho vyplyva z hladiska dokumentacnej cinnosti?

A prosim vysvetli pojmy: muzejna dokumentacia a dokumentacna cinnost

Bod. 3.: Myslis disproporcnost v com? Ze sa preferuje nejaky druh dokumentacnych zaznamov? Napriklad pisomne pred foto, video… (Príklad: :?:)

Bod. 4.: Plánovitost by som rozumela v zmysle planov spracovavania zbierky, ale nerozumiem tvoje premostenie na clenenie oblasti zaujmu (myslis, ze najprv dokumentovat to, k comu mame najviac pramenov? (Priklad: :?:)

A hlavne, ake kapitoly by na zaklade aplikacie horeuvedenych principov mal potom tvoj zbierkotvorny plan?

A Sasha, k tvojej optimistickej vizii vyvoja slovenskeho muzejnictva: ja ocakavam nejaku selekciu muzejnikov na zaklade ich produktivity tak v horizonte desat – patnast rokov (a to som mozno tiez optimista) a to za predpokladu, ze nevznikne dalsia hospodarska kriza, nebudu krachovat ekonomiky a i ta nasa bude vykazovat istu kondiciu. Potom sa MOZNO niekto zacne zaoberat slovenskym muzejnym fenomenom. Totiz nejde len o to, zbavit sa nekvalitnych pracovnikov, ale prosim, kde vziat nahradu? Kto kvalitny za sucasneho stavu pojde pracovat do muzea na dlhsie ako na dobu, kym sa zorientuje na pracovnom trhu a najde si nieco lepsie?
A na zaver, neuznavam delenie na zamestnania a povolania. Mne uplne staci, ked zamestnanec odvedie kvalitnu pracu a zamestnavatel mu zabezpeci kvalitne pracovne podmienky a honorar. Potom budeme vsetci vysmiati za vodou.

A na druhy zaver: Takze nejdeme riesit ZP, ale zamyslat sa nad vztahom historik – etnolog – kontra muzeolog? Lebo to je zase ina tema. Ale najma, prosim nemarnime cas diskusiou o dolezitosti muzeologie a jej principov, to naozaj berme ako fakt, pripadne sa k tomu este mozeme dostat pri rieseni skutocnych problemov.

Link som opravil. Saša

[zuzana]

Sasha, hadzem Ti spat tento horuci zemiak. 8) Rada by som prispela k tvorbe ZP Muzea Obnovy, ale musis ty nahodit nieco konkretnejsie na udicku. Ja totiz nie som ziadny dokonaly znalec tohto portalu a tak neviem, neviem, ci to bude za nieco stat, co “vypotim”. A este, dajme si jeden zavazok, skusme tvorit odb. casti naozaj jednoducho, nemyslim ludovo, ale cim zrozumitelnejsie. Asi ta sklamem, ale na mna si to nejako zlozito naformuloval. 8O Vsak skus obohatit jednotlive kriteria o priklady, potom uvidime, ako dalej. Inac je to fajn napad, prechadzat vsetky muzejnicke zakutia cez takyto virtualny projekt, len zatial mam vo svojej rovnici prilis vela “neznamych”.

[zuzana]

Sasha, samozrejme ratam s tym, ze nebudu vsetci s nadsenim :) citat kazdy moj prispevok. Len som pokladala za potrebne vysvetlit moje terminologicke portfolio (som teraz mimo prace a teda aj mimo literatury, ktorou by som mohla podporit svoje tvrdenia, ale hladala som na nete, ci nieco nie je online a nasla som Stranskeho skripta a tiez Prirucku muzejnika od Zalmana, v oboch sa pouziva termin zbierka (Z) ako ekvivalent pre termin zbierkovy fond (ZF), aj ked Stransky ho uvadza ako: Z, presnejsie ZF). Kedze sa z tejto diskusie tesim, aj moja poznamka o “rozkole” mala skor humorny podton…aj ked je pravda, ze podtony sa pri pisanom slove rozoznavaju tazsie. Asi si radsej odpustim “vtipne” poznamky, ktore nie su az take vtipne :oops: Dufam, ze neutecies od diskusie a ked si najdes cas pridas prispevok o obsahu zbierkotvorneho planu. Podobne dufam, ze i Mazoslav nieco vykuta z archivov Technickeho muzea a da nam k nahliadnutiu ich ZP.

[zuzana]

Sasha, pod pojmom zbierka som myslela zbierkovy fond. Proste kazde muzeum ma svoju zbierku, ktoru deli na mensie, prevazne tematicky spriaznene celky – fondy. Cize podpisane – podciarknute, podla mna pojem zbierka je nadradena pojmu fond. Muzeum ma jednu jedinu zbierku, ktora vznikla na zaklade dokumentacnej cinnosti a kvoli roznym dovodom (nebudem rozpisovat) a i z praktickeho hladiska ju deli na podzbierky – fondy. Teda fond historicky, etnograficky, numizmaticky, mineralogicky. A fondy sa mozu kvoli prehladnosti dalej diferencovat na kolekcie (textilu, hrnciny, atd.)

ZBIERKA – FONDY – KOLEKCIE

Ale, ak by to znamenalo zavoz a rozkol 8O v tejto diskusii, tak kludne prijmem tvoju pojmologiu.

Pojem depozitar (mnohoznacny pojem), oznacuje nielen „sklad“, ale aj uschovateľa a teda samozrejme spravcu tohto muzejneho raja. A aby to tu nebola len taka selanka, tiez celkom nesuhlasim s militaristickym rozmerom “tvojho” ateistu. Myslim, ze to platilo skor v minulosti, ked sa tento prud tvoril, definoval, teraz toto pomenovanie znesie aj praobycajny NEZNABOH podla mna :wink:.

A uz sa tesim na zbierkotvorny plan.

[zuzana]

Mazoslav, som rada, ze si sa zapojil…

Neda sa kvoli neuspokojivemu stavu v ochrane zbierky zastavit jej rozsirovanie. Nikdy totiz nevieme, kedy sa nam pritrafi zaujimavy ulovok. Preto treba neustale vyvijat lovecke aktivity. Problem je podla mna inde. Kriticky sa pozrime, co vsetko sa v nasich fondoch nachadza. Kolko balastu zaplna police. Keby sa zacalo s poctivym vyradovanim, napriklad po ukonceni fyzickej revizie, myslim, ze by sa uvolnilo mnoho miesta. Prave spominany zbierkotvorny plan, by mohol regulovat to, co kto chce prijat do zbierky. Je to totiz len a len na kuratorovi a ten moze byt lepsi i horsi, alebo len neskuseny (to myslim aj na seba). Potom by mozno boli i financie na zlepsovanie depozitarnych podmienok v zostavajucich depotoch (klimaticke podmienky, ulozny system a aj kvalitna sprava – v osobe fundovaneho depozitara, nie ako je napriklad u nas zvykom, ze depozitar je na polovicny uvazok aj udrzbar, lektor a podobne). Len samozrejme, musel by sa takyto plan i dodrziavat. Je naozaj smutne (a je tomu tak i v muzeu, kde pracujem ja), ze depozity nie su nasou vizitkou. Neprebiehaju v nich takmer ziadne kontroly nadriadenych organov, absentuje vizia postupneho zlepsovania. My osobne mame 4 depozitare, v kazdom iny clovek, iny system. A zatial ani vyhliadka k zmene (a to sme aspon vdaka peniazom z grantu investovali do klimatizacnych jednotiek a zrestaurovania niekolkych zaujimavych kusov zo zbierky).

Poznamka zo zivota na zaver: U nas sa napriklad stalo, ze v ramci uspornych opatreni, prameniacich zo znizenia rozpoctu, sme pocas zimy vypli uplne kurenie nielen v depozitari, ale aj v expoziciach, co malo za nasledok rozmohnutie plesni a napriklad vazne ohrozenie kovacskeho mechu z 18. storočia. Ale napriek tomu sme to museli spravit a na jar sa roztocilo koleso zachrany. A mozete hadat, ci napisalo vedenie muzea aspon apelativny clanok, v zmysle “pausalnym kratenim rozpoctu v dosledku krizy sa ohrozuje kulturne dedicstvo”…

[zuzana]

Mne osobne obsahovo celkom konvenuje cesky preklad zbierkotvorneho planu (ZP) z Nizozemska. Takto spracovany plan by mi dal prehlad o aktualnom stave jednotlivych fondov a zaroven REALNY plan dalsej prace s nimi. Uspesny ZP musi byt naozaj realny a za jeho nedodrzanie by mali byt i sankcie (najma v bodoch ochrany a udrzby zbierok). Mal by byt tiez posudzovany na zaklade ekonomickych ukazovatelov muzea. Inac nema zmysel. Nedokonaly ZP nema uroven jedneho z najdolezitejsich odbornych dokumentov muzea, ale uroven clanku o akvizicnej cinnosti.

Dobry ZP by teda mal obsahovat:

1. Kapitolu o charakteristike zbierky (vznik, fondove rozdelenie, objem, stupen spracovanosti v percentach, hodnotu zbierky, povod zbierky, vlastnicke pomery + plan kontrol, ci uvedene udaje kopiruju realitu, lebo papier vela znesie)
2. Kapitolu o ochrane zbierky (strucne zhodnotenie stavu + plan konzervovania, restaurovania (v zavislosti od vyuzitia zb. predmetov na vystavne, expozicne, vypozicne, studijne ucely + ulozenie zbierky – skutocnost a plan)
3. Kapitola o tvorbe zbierky (plan potencialnych prirastkov a tiez „cistenie“ fondov od zb. predmetov devalvujucich zbierku (aj ked to je vzdy problem, prilis vela vyradovaciek signalizuje, ze nieco nie je v poriadku so zbierkovou cinnostou muzea a preto sa k nim len sporadicky pristupuje)
4. Plany so zbierkou (expozicne, vystavne, studijne, vyskumne)

ZP sa ma aktualizovat, ale aktualizacia v zmysle posunu vpred a nie prepisovania datumov realizacie.

[zuzana]

Tak Sasha, uvarila som si matovy cajik a precitala tvoj prvy prispevok v teme Konstruktivna diskusia. Myslim, ze si nasiel prienik vsetkych tem, ktore ma ako kuratorku trapia. Zbierkovy fond. Uz len z ktorej strany ten upeceny kolac nahryznut :wink:. Asi zacnem malym sustom a dalsie kusky, cakam, ze „nachrumnu“ ini trapiaci sa kolegovia. Nie som muzeolog a teda necakaj odo mna ziadne teoretizujuce vojny o slovicka, toho nech sa chopia povolanejsi (mozno sem zavitaju studenti, ci absolventi muzeologickeho studia a mozno i taki, co dokonca nasli uplatnenie v muzeu).
Tak dost „plkov“ a hor sa hodovat :-D!

Kazdy, kto chce upiect dobry, ba dokonca vyborny kolac (rozumej zbierk. fond), potrebuje najma kvalitne suroviny (zb. predmety). Pytam sa: KDE, za KOLKO, akym SPOSOBOM a na zaklade akeho RAMCA sa nadobudaju zb. predmety? Som totiz nespokojna so sposobom, ktory funguje u nas :? .
1. Zbierkotvorny plan je prakticky zdrap papiera.
2. Financie: nie sme male muzeum, ale na nakup mame v rozpocte rocne vyclenenych nieco cez 3000 eur pre vsetky fondy (kunsthistoricky, historicky, archeologicky, numizmaticky, etnograficky, mineralogicky…). Malo, vela? Ako je to inde?
3. Velky problem je aj s tym KDE. Ist napriklad na etnozber „za hranice vsednych dni“ je takmer nemozne. Nenavstevujem ine lokality (sme muzeum s celoslovenskou posobnostou) okrem tej „pod oknami“. Ziadne zberatelske podujatia, nic. Zbierku obohacujeme prevazne predmetmi, ktore pridu za nami.
4. KVALITA? Sa smejem (ked prave neplacem :cry:), ze cely rok setrime (ak by sa nieco zaujimave vyskytlo), aby sme potom mesiac pred koncom roka rychlo nieco predlozili, lebo by nam tie peniaze „zozrali“ ine muzejne cinnosti. Malokedy som spokojna s tym, ako obohacujem svoju „podzbierku“.
Dalo by sa este dalej pisat (vsak rozvinieme to v ramci diskusie),napriklad o ulohe komisie pre tvorbu zbierok, o vyuzivani inych sposobov ziskavania zb. predmetov, napriklad verejnymi vyzvami atd.

Na uvod teda nastolujem prakticku otazku: Ako kvalitne u Vas rozsirujete zbierkovy fond? Vitani su teoretici, ktori vyjavia pravdu, ako by to malo byt spravne, ale pre mna osobne su zaujimave najma sucasne praktiky v muzeach (ako to funguje v zahranici napriklad), ktore mozu byt inspirativne a naopak i zavrhnutia hodne.

[zuzana]

a este som zabudla napisat nieco k tomu zpotvorenemu banickemu znaku: len strucne: ide o nespravne znazornenie, vzdy vpredu ma byt kladivko a vzadu zeliezko a este aj opacne otocenie (tu je to naopak)- vyplyva to zo samotnej prace s tymito dvomi nastrojmi, ktore sa pretavilo i do znakotvorby. Inac mnozstvo paskvilov banickeho znaku vyprodukoval prave socializmus, ked sa zacal vyuzivat aj ako symbol prace vseobecne (oznacenie tzv. pracovnych dni).

[zuzana]

re: bobrik
Myslim, ze vrchny obrazok zobrazuje prave tvarovu predchodkynu ceskej banickej svancary, typ z pol. 18. storocia (sudim podla nakresov v studii E. Bejceka) – to sa da identifikovat aj podla tej ochrannej gulicky, ktora zabranovala jej vyuzitiu na militaristicke ucely :-). Ale tato (aspon podla foto) je kopiou typu z polovice 18. storočia.
Pomenovanie svancara, ma podla spominanej studie viacero moznych vysvetleni: odvodenie z nem. slova schwan = labut (tvar starych svancar pripomina labut so zdvihnutym krkom) alebo od schwanz = chvost – co zase ma pripominat, ze sekerka ma chvostový vybezok zvihnuty smerom hore a napokon najpravdepodobnejsie podla mna od slova schweizerhacke oznacujuceho slavnostnu palicu so sekerkou. Ale autor spomina aj stare vysvetlenia, od Jungmanna – svancara= sirocina, bradatica. Ale aj keby sme sa slovanskemu povodu tesili, ide naozaj o tzv. svajciarsku sekerku.

Ostatne dve su valasky.

A este by som dodala k teme, ze banici svancary i fokose vyuzivali i ako zbrane, prave preto ich podla uz spominaneho nariadenia opatrili tym ochrannym ukoncenim.

[zuzana]

a smutne je, ze vtedy bola znicena – spalena i vzacna kniznica, ktora pravdepodobne obsahovala az 4000 zvazkov. zmienky o nej siahaju uz k biskupovi zerdahelyimu. no bolo to mnozstvo vedomosti, ktore lahlo popolom. prave niektori krizania zacali zachranovat co sa dalo a kruto zato zaplatili. a samozrejme odvtedy pustne kastiel i prilahly park, volakedy ozdoby Sv. Kriza nad Hronom.
a este k akcii K, potom nasledovali odsuny aj zenskych reholi, samozrejme, zname ako akcia R, ktore sa odohrali, myslim na konci augusta 1950.

[zuzana]

ja len, ze ma ucil volakedy folkloristiku Doc. Lescak, tak mu takto virtualne zelam vsetko NAJ. Bol to klasik, aj ked spravit si poznamky na jeho prednaskach bolo takmer nemozne…:-DDD

[zuzana]

Prave preto, shamann, sa priklanam k tym elektronickym sprievodcom a kazdi si moze vybrat objem informacii podla chuti. Len na to by bolo potrebne i prebudovavanie expozicii a na to zase tie spominane granty. A nato zase schopnych projektovych manazerov a konsenzus v muzeu, aky projekt presadzovat, sirsie na nom participovat, aby sme potom neboli prekvapeni, ked nahodou aj tie financie dostaneme, ze boze, to sme mali inak chciet, to inac. Aj take pripady poznam…A vyskumne oddelenia? To je prave o tom, co som pisala do inej starej temy – taku analyzu mojho mikrosveta v muzeu, ze to by chcelo presne zadefinovat a vyspecifikovat pozicie. Ale to by potom chcelo zamestnat aj vytvarnika, aj marketingoveho pracovnika, aj muzejneho pedagoga a potom by sa tzv. odborni pracovnici mohli viac vedecky realizovat, pripadne uchadzat o vyskumne granty a podobne. A to je este dlhooo. A tato kriza co prisla tomu tiez nepomohla. Som tisko dufala, ze ked celkom napredujeme ekonomicky, ze ked sa vsetci ostatni nazeru (trochu expresivity mi odpustite), ze konecne pride aj na muzea..ale zase je dlha cesta pred nami.

Pipo: napriklad SBM, Červeny klastor dva roky dozadu, ale aj v inych som dostala taky listok, len musela by som ich ist pohladat, aby som neklamala a mozno sa to uz zmenilo ku dnesnemu dnu, ci?

[zuzana]

Nerozumiem, ako okopírovaný? Akože nie priamo z registračnej pokladne? To sa mi nikdy nestalo. Keby áno, tak hneď reklamujem..a dožadujem sa originálu..

[zuzana]

Ubehol uz sice urcity cas od posledneho prispevku, ale myslim, ze sa za tie roky az tak vela nezmenilo. Bohuzial. Naozaj, je smutne, ze lektor v muzeu je posledným zamestnacom v rade. Potvrdzuje to i fakt, ze cez sezónu sú napríklad v našom múzeu tieto pozície obsadzované brigádnicky. Čo už môže brigádnik za mesiac či dva naštudovať, okrem toho povinného textu? Samozrejme, existujú aj tzv. stáli lektori. Avšak či splňajú kvality, aké ste spomínali, silno pochybujem. Mnohí tam robia už roky a veľký problém im robí komunikácia v cudzom jazyku, niektorým aj komunikácia ako taká. Česť výnimkám. Ale povedzme si úprimne, naozaj fundovaný človek, jazykovovzdelaný, komunikatívny a s charizmou do múzea robiť nepríde. Preto sa prikláňam k múzeu bez lektorov. Zastúpia ich kvalitné texty a letáky, prípadne viacjazyčný zvukový sprievodca s akustickou informáciou. To je podľa mňa ideálne riešenie. Predpokladom sú samozrejme expozície vybudované interaktívne – s informačnými panelmi, kde sa návštevník prekliká presne k tomu, čo potrebuje vedieť. V zahraničí som sa stretla prevažne s takýmto riešením, pomaly sa prvé lastovičky ukazujú už aj u nás.