[zuzana]

V nasom muzeu maju pristup na internet naozaj vsetci, problem je akurat s uzivatelskym nastavenim e- mailov, totiz, tato komunikacia je u nas centralizovana cez sekretariat a teda prijimanie e-mailov z externeho prostredia je casto neefektivne a zmatocne. Takisto odosielat maily mozno len cez sekretariat. Sama neviem, ci je to takto nastavene kvoli kontrole alebo financiam, mozno z oboch dovodov.
Co sa dokumentacie zbierok tyka, momentalne leti esez online – je zadarmo, ci je aj dobry ukaze cas. Bohuzial, je pravda, ze s prekonvertovavanim z amisu bol problem a mnoho dat sa prekonvertovat nepodarilo, niekde ide aj o tisice poloziek, paradoxne na to doplatili prave tie fondy, ktore uz boli takmer cele v amise nahodene. Zodpovednost, samozrejme za situaciu neniesol nik. A tak rob muzejnik bez reptania znovu to iste. Ja osobne dvakrat robit to iste nenavidiiim…Takze asi tak je to so softvermi, ktore su zadarmo…aspon vsak konecne prebehli aj skolenia k uzivaniu a praci s esezom, kedze som na MD, som sa nezucastnila, len ma to caka, tak uvidim, nakolko su efektivne.
Praca s Esezom, ked este nebol online, bola nenormalne zdlhava u nas, asi kvoli typu pripojenia, lebo PC som mala novy a vykonny. Len ukladanie jednej karty trvalo niekedy aj desat minut… . Uvidim, ako to bude s rychlostou v systeme online.

[zuzana]

Aj ked uz ubehol nejaky cas od vyssie uvedenych prispevkov, dostala som sa k nim az teraz a skusim napisat par, mozno nesuvislych riadkov ako reakcie muzejnej pracovnicky, tohto casu na rodicovskej dovolenke. Mate pravdu snad vo vsetkom, co ste napisali. Som relativne mlady muzejnik, ale uz nie celkom novic a mozem len potvrdit, ze zauzivane chodnicky sa opustaju len velmi tazko.
Tak sa pozamyslam trochu aj ja: muzeum ako vyskumne laboratorium, ci kulturne centrum? Myslim, ze niekde medzitym, by mohla byt jeho spravna poloha. Muzea sa neorientuju len na robenie vedy a tiez si nemyslim, ze maju suplovat kulturne strediska, osvety a podobne.
Veda v muzeu? Je podla mna potrebna, lebo prave muzea maju mat specialistov na skumanie zbierok a fundovanych, lebo len tak mozu vediet zhodnocovat fondy a teda aj nase kulturne dedicstvo. A to je podla mna uloha muzei, zhromazdovat hnutelne kulturne dedicstvo, skumat ho a davat odpovede na otazky.
Prezentacia? Ma ist ruka v ruke s vedou.
Realita? Mam skusenost, ze sa momentalne v muzeach vsetci snazia stavat na prezentacnych aktivitach, teda tych, ktore mozu priniest peniazky. Nie na vede, lebo jej vysledky nie su okamzitym predajnym artiklom. Ta sa robi po mimo, najlepsie s nulovymi nakladmi. Teda okrem nakladov samotneho riesitela.
Prezentacne aktivity? Vystavnici, m. pedagogovia – profesionali na spravne uchopenie prezentacnych aktivit v muzeu chybaju – teda aspon v tom nasom urcite a dovolim si tvrdit, ze aj v 98 percentach ostatnych slovenskych, snad okrem SNM. To je podla mna pricina uzivatelsky slabej urovne expozicii ci vystav. Ja som etnolog a mojou ulohou v muzeu by malo byt prave skumanie zbierok a robenie odbornych podkladov pre takychto kolegov. Prax? Robim podklady sama pre seba. Nech sa snazim akokolvek, na nieco z toho proste nemam, ale casto to musim robit castejsie na ukor toho, v com mam mozno vzdelanie i kvality. Nehovorim o tom, ze som casto i lektor (keby len ja, v suvislosti s krizou u nas lektoruje kazdy – aj pomocny technicky personal…ti predavaju nas “produkt”. nuz, v obchode by predavat nemohli, ale preco nemozu predavat kulturne dedicstvo, ked na lektorov nie su peniaze? mozu, vsak to staci naucit sa text a hotovo.)
Dalsim problemom vyssej urovne prace je profesionalny rozvoj pracovnika – zase hovorim za seba, teda za kuratora. Miera mojej ucasti na roznych aktivitach suvisiacich s mojim zameranim je mozno 10 percentna z celkovej ponuky seminarov, konferencii, podujati, ktore sa u nas (v zahranici nulova, samozrejme) deju. Preco? Financie. Na cesty sa chodi len na tie nutne (kde muzeum musi mat zastupcu, kde je nizky az nulovy konferencny poplatok a samozrejme len na jeden den – odpadaju naklady na ubytovanie, diety…), tak potom, kde hladat inspiraciu? Kde nadvazovat kontakty? Je to len a len na osobnej iniciative jednotlivca..a to je maaalooo.
Niekedy zavidim svojim starsim a starym kolegom. Oni sa mohli rozvijat aspon po odbornej stranke, mohli si objednavat odbornu literaturu (to je dnes uz tiez drahe, take MVS, len s povolenim vedenia a po presvedcivej argumentacii, inac hrad si sam). Chodili na cesty, vyskumy, nielen po Slovensku, zili v ramci stavovskych organizacii druzne. A dovolim si tvrdit, ze mozno dvaja, traja, v nasom muzeu nebudu mat pokracovatelov. My mladi, uz sme len taki mackopsi. Ani vedci, ani pedagogovia, vytvarnici…
Najlepsie na zaver: niekedy sa hanbim povedat, kde robim, vzdy v kazdom okruhu mojej cinnosti musim spravit tolko kompromisov, ze si za niektorymi vysledkami nestojim. Mam zaludocne krce, ked pride k nam do muzea kolega zo zahranicia a nechape, ako mame, respektive nemame spracovane, ulozene a vystavene poklady, o ktorych ma niekedy aj lepsi prehlad a zo sirsieho uhla, kedze pochodil mnohe muzea a ich fondy v krajinach, ktore navzajom historicky suviseli.

A mohla by som pisat dalej a dalej..tak pesimisticky (naschval vynechavam moj vztah, odusevnenie, snazim sa podat pohlad zbaveny emocionalneho zafarbenia)

A cestu von z tohto zacarovaneho kruhu? Nepoznam. Ano, moze pomoct, metodika, ale bez penazi sa naozaj nic robit poriadne neda. Teoria je pekna vec, ja si tiez rada precitam Weidachera, aby som potom vsetko spravila tak ako sa da, nie akoby to malo byt. Bez penazi ani vyskolovanie pracovnikov, zamestnavanie naozaj kvalitnych ludi (nie len tych, ktori si zatial nenasli ine, vynosnejsie miesto a ktori skor ci neskor aj tak odidu), ani pestrejsia stratifikacia pozicii, ani komplexnejsie na navstevnika zamerane podujatia, ani poriadne ulozene zbierky, ani kvalitne vybavene depozity, ani, ani.. – nebudu.

[zuzana]

Este predsa len zopakujem otazku: Je ucinny sposob likvidacie drevomorky ozarovanim a ak ano, akymi “vlnami”/poznam napr. germicidne lampy/. A ci existuje firma na Slovensku co to realizuje. A este rada mala, ake chemicke prostriedky na osetrenie drevenych i hlinenych casti by ste poradili /Krovsan, Bochemit, Icepur?/. Dakujem pekne a pekny den.

[zuzana]

Dakujem za Vase reakcie. Postrasili ma dost – najma ta Harpova cast o asanacii. Dufam, ze nebude prichadzat do uvahy, kedze treba uviest na pravu mieru par veci. Aj ked ide o objekt z konca 18. st. – ide o premiestneny dom z materskej lokality a znovupostaveny v 90. r. 20. storocia. To znamena, ze okrem starych drevnych casti obsahuje /nad 50%/ i novodoplnene drevne konstrukcie a tiez to znamena, ze dany objekt sa nebude vyuzivat na obytne ucely. Dispozicia objektu je „L“-kova, ma dve podlazia – murovanu kamennu pivnicu vstavanu do svahu zastropenu valenou klenbou a obytne priestory /izba, pitvor, komora, cierna kuchyna, kuchyna, zadna komora, kolna a prejazd/. Drevomorkou je zasiahnuta cast tzv. kuchyne a zadnej komory – trakt kopirujuci svah. Aspon podla vizualnej obhliadky tak usudzujeme. Pravdepodobne ta drevomorka je tam cca 5 rokov. My uvazujeme nad odstranenym napadnutych casti a ostatne chceme osetrit chemiou. Ale kedze nemam skusenosti s bojom s drevomorkou, tak som chcela aj ine pohlady.

A co hovorite nato ozarovanie? Dakujem. Pekny den.

[zuzana]

Ako “zatocit” s drevomorkou?
V starom objekte sme zistili dost rozsiahle napadnutie drevomorkou. Napadnute su priecky, prahy i podlaha. Prosim teda o radu ako postupovat pri likvidacii. Je nutne odstranit vsetky poskodene casti? Ako osetrit okolite miesta a ako zistit ci nie su tiez napadnute? Da sa takyto zasah realizovat svojpomocne alebo len profesionalne – pomocou nejakej specializovanej firmy /je taka na Slovensku?/. Je nutne /pri svojpomocnom odstranovani drevomorky/ dodrziavanie zvlastnych bezpecnostnych opatreni /v zmysle ochrany zdravia/? A tiez by ma zaujimalo ako rychlo sa drevomorka siri a ako v praxi otestovat takyto progres /napr. nejake merania – ako casto?/. A po odstraneni sucasneho stavu ako zabranit recidive? Pripajam fotozabery. Dakujem za pomoc.