Martin Mešša
Od decembra 1999 do konca mája 2000 sa prezentuje Slovenské národné múzeum v Musée National des Arts et Traditions populaires (MNATP) v Paríži výstavou Poklady ľudového umenia Slovenska. Výstavu pod záštitou prezidentov oboch krajín, ktorú garantovali ministerstá kultúry, pripravilo zo svojich zbierok, ale i zbierok iných slovenských múzeí a Slovenskej národnej galérie, Slovenské národné múzeum-Etnografické múzeum v Martine. Autormi koncepcie a scenára výstavy sú Alžbeta Gazdíková a Martin Mešša v spolupráci s ďalšími odbornými pracovníkmi Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine Zorou Mintálovou, Dašou Ferklovou, Evou Pančuhovou, Martou Pastierikovou a Stanislavom Horváthom. Na príprave sa zúčastnili aj odborní pracovníci parížskeho múzea Anne Tricould a Arnauld Martin, pod odborným vedením riaditeľa MNATP pána Michela Colardelle. Realizáciu výstavy finančne podporili Ministerstvá kultúry SR a Francúzska a sponzorské firmy FRAMATOME a RHODIANYL. Výstava je jedným z podujatí vykonávacieho plánu dohovoru o slovensko-francúzskej spolupráci v oblasti kultúry. Výstava Poklady ľudového umenia na Slovensku je akousi historickou sondou do ľudovej kultúry všeobecne. Jej autori vychádzali zo skutočnosti, že ľudové umenie sa prejavuje vo všetkých zložkách života spoločnosti, a to ako výtvarný výraz v jednoduchom pôsobení prírodných materiálov a rôznych techník spracovania, alebo ako výzdoba na pre dmetoch dennej potreby.

Prvotná funkcia výzdoby sa časom zmenila na prejav estetického cítenia, túžby po kráse, ale i na reprezentačné ciele ako prestížna zložka v škále hodnotových orientácií. Pre lepšie pochopenie a poznanie šírky tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku a v nej vyjadrených prejavov ľudového umenia, volili autori zostavenie zbierkových predmetov, ktoré obsahujú prejavy ľudového umenia alebo sú vyjadrením estetického cítenia, do tematických celkov zachytávajúcich významné časti života spoločenstva, v ktorom jedným z regulátorov bola práve tradícia. Na výstave sa prezentuje 764 zbierkových predmetov a architekti (M. Drahovský, P. Pásztor) riešili vyše tisíc metrov štvorcových výstavnej plochy, ktorá obsahuje trinásť veľkoplošných vitrín, deväť kójí a dva priestory – vstupný a záverečný, v ktorých sa ráta s aktivitami školskej mládeže a detí. Celkovo sa výstava člení do trinástich častí. Fádnosť priestoru uličiek medzi vitrínami rozbilo výtvarno-priestorové riešenie náznakovými drevenými portálikmi – bránami, ktoré vytvárajú samostatný priestor pre každú tematickú časť. Inštalácia miestami “vybieha” z vitrín do priestoru. Použitím prírodného dreva, ľanového plátna a lepenky prírodných farieb, ako i tmavomodrej farby modrotlače na marže s popiskami predmetov, sa podarilo architektom splniť požiadavku múzejníkov, a to nechať vyniknúť zbierkový predmet.

Vo vstupnom priestore dominuje obrovský drevený úľ v podobe medveďa s mechanicky otáčavou hlavou a bohatou kovanou výzdobou. Za týmto dielom na rozhraní ľudového a insitného umenia, je veľkoplošná fotografia slovenskej krajiny s predslovom, poďakovaním a tirážou výstavy. V prvej časti výstavy upútajú do priestoru umiestnené kované dvere, posteľ s perinami a podhlavnicami v pestrých kartúnových obliečkach i kované a maľované okienko nad posteľou. Vo vitríne je maľované ohnisko, chlieb a soľ na stole prestretom vyšívaným obrusom v honosnej izbe s maľovaným nábytkom z Čataja.

Vstupná časť je zároveň expozíciou tradičného bývania, kde na stole leží pekne okovaná modlitebná knižka, rad zdobených tanierov a krčiažkov na stenách a vo fogaši, maľovaná rohová skrinka s mariánskym motívom, truhlica s vročením i farbotlačové obrázky s kresťanskými motívmi (Z. Mintálová). Nasledujú vitríny a kóje venované zamestnaniam (S. Horváth). Na prvom mieste je prezentovaný najrozšírenejší zdroj obživy – poľnohospodárstvo (geometricky zdobené železné i drevené nástroje, pluhy i zásobnice svedčia o estetickom cítení a potrebe krásna aj pri pracovných nástrojoch). Ďalšia vitrína predstavuje pastierstvo a chov hospodárskych zvierat, kde okrem atribútov baču – opaska, kapsy, mieška na dohán zaujmú zdobené palice, valašky, fokoše i rezbársky zdobený bačovský riad – črpáky, črpačky a varechy, zvonce, ale najmä pastierske hudobné nástroje, ktorým dominujú fujary. Kója, ktorá ich oddeľuje, sa venovuje prezentácii figurálnych úľov. Domácka výroba a remeslá (D. Ferklová) sú rozdelené do dvoch častí podľa použitých materiálov – drevo, slama, prútie, hlina, kov v prvej a textilné vlákna, koža a kožušiny v druhej vitríne.

Narodenie a detstvo (E. Pančuhová) neprezentujú len hračky a detský odev, ale i úplne prozaické veci, ako staré školské lavice s nástenkami, podľa ktorých sa učili písať prváčikovia v päťdesiatych rokoch i detské výkresy na laviciach z dvadsiatych rokov. Svadba vraj patrí k láske ako dym k ohňu, a preto je ďalšia vitrína venovaná darom lásky, atribútom svadobných funkcionárov, ženícha i nevesty (E. Pančuhová). Výročné zvykoslovie tvorí výtvarne zaujímavú časť slovenskej ľudovej kultúry. V časti Vianoce sa prezentujú aj ostatné zvyky zimného obdobia (E. Pančuhová). Vo vitríne sú umiestnené aj drevené figurálne betlehemy z Jelšavy, Rajca a Babína. V kóji sú voľne postavené figuríny Betlehemcov zo severného Slovenska i fašiangové masky z Liptova a Turca, Chriapa zo Sliača i martinský Turoň predstavujú zoomorfné masky. Zbierkové predmety jarného zvykoslovia spolu s hudobnými nástrojmi, ktoré prezentujú okrem žlobčokov aj cimbal, rôzne píšťaly, d rumbľa i heligónka, vypĺňajú ďalšiu vitrínu (E. Pančuhová). Sviatočný ľudový odev (A. Gazdíková) výberovo reprezentovalo šesť kompletných krojov z rôznych častí Slovenska – ženské kroje z Piešťan, Myjavy, Závadky nad Hronom a Torysiek, mužské z Bijacoviec a Trenčína, doplnené bohato zdobenými odevnými súčasťami z iných regiónov. Slávnostný ľudový odev sa nachádza aj v časti Láska a svadba, detský v časti Narodenie a detstvo. Pracovné odevy sú súčasťou prezentácie zamestananí. Záverečnú časť výstavy tvorí ľudové výtvarné umenie tak, ako sa prejavilo v tematických cykloch, a to christologickom, mariánskom, v kulte patrónov a svätcov (M. Pastieriková). Tu dominuje trojica drevených vyrezávaných náhrobných krížov z Detvy. V závere výstavy dostali priestor aj výtvarné i remeselné aktivity súčasných tvorcov v tých oblastiach tvorby, kde výtvarne, materiálom a technologicky naväzujú na tradičné ľudové umenie (M. Pastieriková, A. Gazdíková). Pozadie vitrín a inštalačných plôch doplňujú dokumentárne fotografie, ktoré zvýrazňujú atmosféru, resp. tému. Informačné sprievodné texty sú modré na bielej ploche a každá časť má svoje grafické logo (J. Haščák). Súčasťou výstavy je aj prezentácia televízneho Etnografického atlasu Slovenska. Práve jedinečnosť tohto diela, ktoré vzniklo na základe klasického Etnografického atlasu pripraveného v osemdesiatych rokoch vtedy ešte v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied, nás viedla k jeho prezentácii na tejto výstave. Slovenské národné múzeum, ale i ďalšie slovenské múzeá sa zúčastnili na realizácii filmovej podoby Etnografického atlasu. Z pätnástich dielov sme vybrali šesť, ktoré tematicky dopĺňajú informácie o živote spoločenstva, kde vystavované predmety vznikali. Sú to oblasti, ktoré sa môžu zrozumiteľnejšie prezentovať filmom než výstavnou formou, ako sídla, architektúra, ľudové hudobné nástroje a nástrojové zoskupenia, ľudové divadlo, ale i strava. Pre potreby francúzskej verzie filmu ich redakčne spracoval odborný garant celého projektu Dr. Daniel Luther. Ďalším prvkom, ktorý približuje návštevníkom výstavy Slovensko a jeho ľudové umenie, sú tri stanovištia s možnosťou vypočutia si ukážok hudobnej kultúry Slovenska (J. Dubovec). V krátkych sekvenciách predstavujeme rôzne hudobné nástroje, ako aj rôzne hudobné i spevné žánre. Vo vstupnej časti znie tanečná hudba – verbunky, krut, čardáš, polky i hrochoťské rozkazovačky. V časti pastierstvo počuť trávnice, šesťdierkové píšťaly i koncovku, trombitu, fujaru i gajdicu. Svadobné spevy i tance sprevádzajú prehliadku časti Láska a svadba. Na záver treba ešte zdôrazniť, že základnou filozofiou, s ktorou autori pristupovali k výstave, bolo chápanie pokladov ľudového umenia na Slovensku nie v zmysle cenovej hodnoty predmetu či materiálu, z ktorého je vyrobený, ale ako pokladov v zmysle hodnôt estetického cítenia, vkusu, technického dôvtipu, technických a technologických postupov. Veľká časť z týchto vedomostí a materiálových zdrojov je spoločná pre celé ľudstvo. Svoju špecifickú podobu však v minulosti mnohé predmety dostávali v každej krajine, každom národe či etnickej skupine v závislosti od zdrojov informácií, miery otvorenosti, uzavretosti toho-ktorého spoločenstva. Tú špecifickú i spoločnú podobu ľudovej kultúry a ľudového umenia na Slovensku predstavujeme práve na tejto výstave. Výstavou Poklady ľudového umenia Slovenska chceme priblížiť tradičnú ľudovú kultúru na Slovensku tak, ako sa zachovala v zbierkach múzeí i ako sa odzrkadľuje v remeselných i výtvarných aktivitách našich súčasníkov.

Predvianočný čas roku 1999 bol v Paríži plný lákadiel, atrakcií, spojených aj s príchodom roku 2000. Nebolo a ani v budúcnosti nebude ľahké konkurovať žiarivým a bohatým zbierkam popredných parížskych múzeí. Usilovali sme sa v rámci finančných možností a výrazových prostriedkov urobiť túto výstavu pútavou a spôsobom inštalácie v tematických celkoch aj zrozumiteľnou. Naši francúzski partneri volili tento čas z dôvodu vianočných prázdnin francúzskych školákov, z ktorých časť zostáva v Paríži a so svojimi rodičmi navštevuje aj výstavy. Práve v tomto čase prichádzajú do Paríža ľudia ako z celého Francúzska, ale i zahraničia. Pre tých návštevníkov, ktorí sa hlbšie zaujímajú o ľudovú kultúru Slovenska, sme pripravili vo francúzskom jazyku pomerne rozsiahly katalóg, ktorý na 120 stranách okrem úplného súpisu 764 vystavených predmetov, z nich 70 prezentujeme aj na farebných fotografiách, obsahuje aj krátke štúdie autorov jednotlivých častí, objasňujúce tieto tematické celky v kontexte tradičnej ľudovej kultúry i časť oboznamujúcu návštevníka s dejinami, expozíciami a odbornou činnosťou Slovenského národného múzea-Etnografického múzea v Martine. Katalóg je ilustrovaný fotografiami osobností slovenskej fotografie, ako sú Karol Plicka, Pavol Socháň, Eugen Lazišťan, Ján Dérer. Návštevníci výstavy majú možnosť zakúpiť si aj zaujímavé drobnosti z produkcie ÚĽUV-u, ktorých najkrajšou propagáciou bol vianočný stromček v hernej časti výstavy, vyzdobený ozdobami zo slamy a šúpolia. V tejto časti pripravujú francúzki kolegovia z oddelenia spolupráce so školami akcie pre deti, na ktorých budú písať, kresliť a rozprávať, čo všetko sa o Slovensku a jeho ľudovom umení dozvedeli na výstave.

Tí menší si budú môcť skladať aj mapu Európy vo forme puzzle, na ktorej sú Francúzko a Slovensko vymaľované svojimi trikolórami. Veríme, že náš cieľ, ukázať nielen naše špecifiká a zvláštnosti, ale súčasne zaradiť fakty zo slovenskej ľudovej kultúry do mozaiky procesu vývoja ľudovej kultúry Európy táto výstava splní a pomôže návštevníkom aspoň trocha spoznať Slovensko, jeho ľud a kultúru, ktorou prispieva do spoločnej studnice mnohonárodnostnej kultúry Európy. Popisky – reprodukovať vybrané obr. z katalógu Monuments and Museums 1/2000 Viera Dvořáková: To Follow the Trend Ivan Gojdič: Church as Architectural Phenomenon of Slovak Countryside Dana Burdová: Concealed Cosmograph of the Rosette Window in the Minorites Church in Levoča Radoslav Ragač: Late Medieval Architecture in the Centre of Zvolen Igor Graus: Dates of Origin of the Oldest Ferrari s Groundplan Plans in Banská Bystrica Katarína Vošková – Jiří Bláha: Historic Wooden Constructions of Burgher Houses in Banská Štiavnica Viera Obuchová: Jozef Könyöki s House in Bratislava Jana Pohaničová: Romanticism in Architecture of Neo-Gothic Houses in Bratislava Juliana Boublíková-Jahnová: The Knight with Ruff – Frederick Palatinate? Research Norma Urbanová-Ľubica Veľasová: The Thurzo Castle at Bytča Renovation Juraj Spiritza: Reinstalment of Baroque Bell of St Martin s Cathedral in Bratislava Denisa Korinková: Old Market House in Bratislava Collections: Magda Keletiová: Themes, Scenes, Motifs of Christian Iconography in the Collection of the Slovak National Gallery Ilona Cónová: Mysteries of Historic Goldsmiths Artefacts Restoration Eva Križanová: Albert Leixner and His Contribution to Art History in Slovakia Exhibitions Martin Mešša: Folk Art of Slovakia in Paris From Abroad Miloš Dudáš: Olmecs – the First Great Culture in Central America Reviews Eva Križanová: Viktor Miškovský and Current Monument Protection in Central Europe I Have a Monument. What to Do with It? NOTES BOOKS

Zdroj: www.snm.sk