Niekoľko z vás sa zaujímalo o interný materiál, ktorý som citoval v úvode do enyológie 1.2. Slová ako interný, dôverný, tajný pochopiteľne vzbudzujú záujem a zvedavosť, pretože sú ťažko alebo ťažšie dostupné ako iné dokumenty. V našom prípade však nič také nehrozí, i keď by ste sa mali prehrýzť nezáživným úvodom.

V pôvodnom význame slovo thesaurus (thesaurós) znamenalo v antickom Grécku poklad, chrámovú pokladnicu alebo veľkú zbierku vedeckých písomností – knižnicu.

Dnešný význam dostal termín tezaurus až v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď sa ho zmocnili informatici. Slovom tezaurus sa začal označovať riadený slovník, najčastejšie zoznam terminológie odboru, v ktorom sú pojmy začlenené do hierarchickej štruktúry, teda sú medzi nimi určené vzťahy nadriadenosti a podriadenosti.

Ten, kto má aspoň minimálne muzeologické vzdelanie vie, že v muzeologickom ponímaní bol tezaurus v prvom rade súbor najvzácnejších predmetov, vyznačujúcich sa zvláštnou hodnotou, uložených separovane, s maximálnym úsilím o ich bezpečnosť (1) – zbierkový fond.

Tvorba zbier­kového fondu však neprebieha len v konkrétnej, ale aj abstraktnej rovine, ktorá je výslednicou poznávacieho procesu a jeho pojmového usústavňovania (2). To viedlo k termino­lo­gic­kému odlíše­niu a už klasici československej muzeológie chápali tezaurus aj ako abstraktnú formu konkrét­ne­ho zbierkového fondu (3), ktorá je výsledkom tezaurácie – tvorby zbierkových systémov. O kľúčovom význame tezauru pre zberateľstvo svedčí aj fakt, že dejiny muzeológie začínajú v roku 1565, kedy belgičan Samuel Quiccheberg uverejnil v Mníchove svoje Inscriptiones vel tituli theatri amplissimi […], v ktorom navrhol pravdepodobne prvú systematiku predmetov tvoriacich „divadlo vedenia“ (4).

Každý, kto to prečítal až sem si musel všimnúť, že zatiaľ čo informatikom šlo vždy (pochopiteľne) o slovný poklad, zberateľom a múzejníkom zase o poklad reprezentovaný skutočnými predmetmi.

Túto skutočnosť si uvedomovali všetci, ktorí sa pokúšali o zavedenie určitého systému do správy múzejných zbierok a za ostatných štyridsať rokov vzniklo niekoľko neúspešných pokusov ozna­čovaných ako triednik, triedenie, klasifikácia alebo rubrikátor. Neúspešných preto, lebo ich príprava nebola dostatočná alebo nekorešpondovali s predstavami reprezentantov vedných disciplín participujúcich na činnosti múzea.

Napriek tomu súčasné tezauračné snaženia sa vydali informatickou cestou, pretože sa zdá pohodlnejšia. Žiaľ, vedie do pekla múzejnej nečinnosti.

18. júna 2007 sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie, ktoré sa týkalo vytvorenia pracovných skupín zameraných na tvorbu záväznej terminológie pre potreby múzeí. Z tohto sedenia vzišli dve komisie – Terminologická komisia pre historické vedy a 2. komisia pre militáriá. Ako sa dalo očakávať (i keď rýchlosť prekvapila aj mňa), 3.septembra 2007 som obdržal správu, že  “GR SNM sa rozhodlo viesť  tento projekt po inej organizačnej stranke”. Zhasla fajka… skapal pes a sedem špičkových odborníkov v odbore, tvoriacich jadro 2. komisie, sa mohlo vrátiť k pestovaniu muškátov.

Samozrejme, že na prípravu práce na projekte bolo vypracovaných viacero interných dokumentov a jedným z nich bola aj spomínaná analýza štruktúry existujúcich tezaurov, ktorú nájdete v prílohe.

Prajem vám poučné čítanie.

Informačné pramene:

1 STRÁNSKÝ, Z. Z.: Úvod do studia muzeologie. Brno, 1980, s.95.

2 Tamže, s. 98.

3 Tamže, s. 99.

4 Quiccheberg, Samuel: Inscriptiones vel tituli theatri amplissimi, complectentis rerum vniuersitatis singulas materias et imagines eximias […]. Mníchov, 1565.

STRÁNSKÁ, E. – STRÁNSKÝ, Z. Z.: Základy štúdia muzeológie. Banská Bystrica, 2000.
© tpd 2011 for obnova.sk only