Mauzóleum šľachtického rodu Migazzi v Zlatých Moravciach čaká rekonštrukcia. Národná kultúrna pamiatka je v zlom stave, peniaze na jej obnovu vyčlenil Nitriansky samosprávny kraj. Reštaurátori budú opravovať vonkajšie kamenné prvky a kvádre a sanovať budú vlhkosť murív. V mauzóleu sú v sarkofágoch z rakúskeho mramoru pochovaní gróf Viliam Migazzi a jeho manželka Antónia. Migazzi bol tekovským županom, poslancom Národného zhromaždenia, predsedom Rybárskeho spolku v Uhorsku a predsedom Turisticko – karpatskej spoločnosti so sídlom v Starom Smokovci. Antónia sa starala o chudobných a siroty, založila sirotinec v Zlatých Moravciach a bola zakladateľkou Červeného kríža v Tekovskej župe. „Za túto charitatívnu činnosť získala od cisára výnimočné vyznamenanie – Dámsky rad hviezdneho kríža, ktorý dostávali len príslušníčky panovníckeho habsburského rodu, pri Antónii spravili výnimku,“ povedal Marián Tomajko, riaditeľ mestskej organizácie Záhradnícke služby, ktorá pamiatku spravuje.
Mauzóleum rodu Migazzi, postavené v neorománskom slohu, je na Slovensku jedinečné. „Podobné je v Krásnohorskom Podhradí, kde je pochovaný Dionýz Andrássy so svojou manželkou, je však mladšie, v secesnom slohu,“ hovorí Tomajko. Oltár je postavený z rôznych kusov mramoru z celého sveta a vykladaný polodrahokamami. Dodnes sa tu slúžia pri zvláštnych príležitostiach omše, inak je hrobka pre verejnosť zatvorená. Mauzóleum bolo kedysi v takom zlom stave, že hrozilo, že sa zrúti. „V minulosti nám prispel Okresný úrad v Zlatých Moravciach, potom aj ministerstvo kultúry a dvakrát Nitriansky samosprávny kraj,“ vymenoval Tomajko. Súčasná dotácia kraja predstavuje 1 500 eur. Tomajko odhaduje, že za posledných desať rokov išlo na opravu mauzólea okolo 26-tisíc eur.

Mauzóleum dal postaviť gróf Viliam Migazzi v roku 1887 po smrti svojej manželky Antónie, ktorá zomrela v roku 1886. „Rok po jej smrti ju previezli do tohto mauzólea, ktoré je postavené z kamenných kvádrov na spôsob kamenných kostolov z Val Teline v provincii Sondrio v Taliansku, odkiaľ tento rod pochádzal,“ povedal Tomajko. Okolo rodinnej hrobky vznikol park, ktorý mal pôvodne až 20 hektárov a bolo tu 20 jazierok. V rokoch 1933 – 1947 ho rozparcelovali a dnes z neho zostalo len sedem hektárov. Dodnes tu však stoja vzácne smútočné smreky, ktoré gróf kúpil v Nemecku a dnes majú 125 rokov. Viliama Migazziho v hrobke pochovali v roku 1896, teda desať rokov po smrti manželky.
Prvý potomok rodu Migazziovcov prišiel z Talianska do Zlatých Moraviec v roku 1779, bol to kardinál Krištof Migazzi, viedenský arcibiskup. Majetok Zlaté Moravce získal po vymretí rodu Paluškovcov. Posledným z rodu Migazziovcov v Zlatých Moravciach bol spomínaný Viliam Migazzi, ktorý mal šesť dcér. Dve zomreli ako maloleté. Najstaršia Irma sa vydala za grófa Imricha Erdödyho a patrili im Kúpele Piešťany, ďalšej dcére s manželom patrili Kúpele Dudince. „Najmladšia dcéra Antónia sa vydala za baróna Štefana Ambrózyho, ktorý neskôr dostal od cisára povolenie používať prídomok Migazzi, pretože tento rod bol vznešenejšieho pôvodu, voľakedy to boli rímski grófi,“ povedal Tomajko. Štefan Ambrózy Migazzi založil známe Arborétum Mlyňany vo Vieske nad Žitavou. Na ploche 67 hektároch plochy sa tu dnes nachádza viac ako 2 000 druhov vzácnych cudzokrajných drevín. Táto zbierka je nielen najbohatšia a najcennejšia na Slovensku, ale patrí aj k najväčším v strednej Európe.