Šesť rokov stabilizácie a obnovy torzálne zachovanej architektúry s pomocou nezamestnaných a 15 rokov systematickej práce dobrovoľníckych združení. Sechs Jahre Stabilisierung und Erneuerung der torsionalkonservierten Architektur mit Hilfe von Arbeitslosenund 15 Jahren systematischer Arbeit von Freiwilligenverbänden.

Organizátor  :   Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Partneri        :   Združenie Zachráňme hrady
                         Archeologický ústav SAV Nitra
Miesto konania :  Dvorana MK SR, Námestie SNP 33, Bratislava

Výstava je otvorená od 15.2. do 28.2. 2018.
 

PROGRAM 13.2.2018
9:00   Registrácia / Anmeldung
9:30   Úvodné príhovory / Einführungsreden

10:00  Ing. arch. Zuzana Ondrejková, PhD.
Obnova torzálne zachovaných hradov s dotačnou podporou MK SR v spolupráci
s MPSVaR / Konservierung von torsional erhaltenen Burgen mit Unterstützung
des Kulturministeriums in Zusammenarbeit mit dem Ministerium für Arbeit und Soziales
Na Slovensku existuje viac ako 300 hradov, 109 z nich je zapísaných ako národné kultúrne pamiatky.
Príspevok predstaví krátky vývoj názorov na obnovu hradných areálov na našom území od
19. storočia až po súčasnosť v charakteristických metodických vlnách. Tým ukotví aktuálne dianie v
oblasti ochrany a obnovy hradnej architektúry do historického rámca. Aktuálne silná vlna konzervá-
cie a statickej stabilizácie hradných ruín je už 6 rokov štátom finančne podporovaná z dotačného
systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky – Obnovme si svoj dom aj na základe dohody
a národného projektu s Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny „Zapojenie nezamestnaných
do obnovy kultúrneho dedičstva“, z ktorého je vidieť pozitívne výsledky po dvoch ukončených
programovacích obdobiach. V roku 2018 sa bude pripravovať tretie obdobie tohto projektu. Preto
je ideálny čas na krátke sumarizovanie a stanovenie ďalších vízií a cieľov obnovy a využitia stabilizovaných
torz hradných architektúr.

10:20  Mgr. Peter Herceg a kol.
Zachráňme hrady – 15 rokov združenia a 24 rokov od začiatku oživovania ruín
dobrovoľníckymi združeniami / Rette die Burgen – 15 Jahre Assoziation und 24 Jahre
seit Beginn der Wiederbelebung von Ruinen durch freiwillige Vereine
Združenie ZACHRÁŇME HRADY (ZH) je záujmovým združením právnických osôb – občianskych
dobrovoľníckych združení, ktoré sa podieľajú na systematickej záchrane torzálneho kultúrneho
dedičstva, predovšetkým ruín hradov a sakrálnych stavieb.
Dňa 26. januára 2002 v Lietave združenie založilo 7 zakladajúcich členov, medzi ktorými treba
spomenúť stále veľmi aktívne združenia – Združenie na záchranu Lietavského hradu, Združenie
DONJON (hrad Sklabiňa), združenie APPONIANA (hrad Oponice) alebo Nadáciu pre záchranu
kultúrneho dedičstva (dnes občianske združenie Hrad Uhrovec).
Následne sa pridali ďalšie veľmi aktívne združenia, ako sú napríklad HAS (Hrad Lednica), o.z.
Katarínka, Združenie na záchranu stredovekého architektonického dedičstva nitrianskeho kraja –
LEUSTACH (Hrad Hrušov, Živánska veža). Združenia pomocou dobrovoľníkov rozbehli konzervačné
práce v spolupráci s odborníkmi, pričom táto spolupráca a obrovské úsilie dobrovoľníkov a vedení
jednotlivých združení prináša výborné výsledky nielen čo do objemu, ale predovšetkým kvality
prevádzanej práce. Združenia získavali podporu aj od Ministerstva kultúry v dotačnom program
Obnovme si svoj dom – predovšetkým v podprograme 1.3 – podpora kultúrnych aktivít na realizáciu
dobrovoľníckych workshopov aj na publikačnú činnosť. Postupne nastal ďalší rozmach činnosti
rozširujúceho sa počtu združení – aj smerom na východ Slovenska, ktorému sekundoval aj rozbeh
podpory štátu formou zapojenia nezamestnaných pilotne na hradoch Šariš a Uhrovec. Následne
sa projekt zapojenia nezamestnaných úspešne etabloval na mnohých ďalších lokalitách členov ZH,
kde stoja za zmienku hrad Zborov, Považský hrad, Lednica, Šariš, Vinné, Tematín, Šášov, Revište, Jasenov, Brekov a mnohé ďalšie. Treba konštatovať, že účinná spolupráca neziskových združení a štátu – Ministerstva kultúry SR, Ministrerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pracovísk Krajských pamiatkových úradov, podpory nadácií a donorov ako aj obrovské úsilie a nadšenie ľudí v združeniach vedie ku skvelému postupu konzervačných prác na ruinách na Slovensku, ktoré nemá v modernej histórii obdobu. Veríme, že toto “zlaté obdobie” obnovy torzálnej architektúry so zapojením tretieho sektora bude pokračovať a pomôže zachrániť historicky nesmierne cenné pamiatky aj s prispením aktuálne 29 členov združenia Zachráňem hrady. A tiež veríme, že povedie ku budovaniu povedomia širokej verejnosti ako aj ku budovaniu značky Slovenska ako krajiny s nesmiernym bohatstvom hradov, ale aj bohatstvom množstva dobrovoľníkov a združení nezištne ich zachraňujúcich.

10:40  Mgr. Stanislava Blahová
Hrad Hrušov – Združenie na záchranu stredovekého architektonického dedičstva
nitrianskeho kraja – LEUSTACH / Burg Hrušov – Verein zur Erhaltung des mittelalterlichen
architektonischen Erbes der Region Nitra – LEUSTACH Združenie na záchranu stredovekého architektonického dedičstva nitrianskeho kraja – LEUSTACH vzniklo za účelom záchrany a obnovy hradov Hrušov, Gýmeš a Živánskej veže pri Jedľových Kostoľanoch. Hlavným cieľom združenia je realizácia a uskutočňovanie záchranných a rekonštrukčných prác, vyvíjanie činností smerujúcich k popularizovaniu kultúrnych a historických
pamätihodností, a realizácia workshopov so zameraním na záchranu, obnovu a rekonštrukciu
kultúrnych a historických pamiatok Nitrianskeho kraja zvlášť hradu Hrušov. Za osobné špecifikum
práce občianskeho združenia LEUSTACH považujeme aj fakt, že dlhodobo pracuje s deťmi vo
veku od 10 rokov do 15. rokov, študentmi a mladými ľuďmi od 15. do 25.rokov v rámci školskej i
mimoškolskej vzdelávacej činnosti a ktoré sa aktívne zapájajú do záchranných a sanačných prác, kde
získavajú nielen teoretické a praktické, ale aj odborné zručnosti v oblasti záchrany a ochrany prírodného
a kultúrneho dedičstva.
Aktivity spojené so záchranou hradu Hrušov začali na jeseň roku 2004 a formou dobrovoľníckej
práce pokračujú aj naďalej. Za trinásť rokov činnosti združenia boli na hrade Hrušov obnovené
mnohé objekty a zrealizované archeologické, architektonicko-historické, statické a dendrologické
výskumy. V spolupráci s odborníkmi a v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom Nitra plánujeme
predstaviť verejnosti celý pôdorys hradu zo stavebného vývoja z konca 17. storočia a staticky
zabezpečiť a zakonzervovať najohrozenejšie objekty hradu Hrušov, zastrešiť vybraté objekty a
vytvoriť priestory určené na prezentáciu výsledkov výskumov, metód a postupov obnovy.

10:55  Ing. Lucia Sukeľová
7 rokov záchrany Jasenovského hradu / 7 Jahre von Jasenov Burgrettung
– história Združenia na záchranu Jasenovského hradu (ZNZJH)
– ciele ZNZJH
– niečo z histórie hradu
– práce na hrade 2011 – 2017
– poznatky a skúsenosti
– náčrt výslednej podoby a fungovania hradu po obnove

11:10  Mgr. et Mgr. Mojmír Choma
Stabilizácia a výskum ruiny hradu Tematín
/ Stabilisierung und Erforschung von Bergruine Tematín

Abstrakt príspevku:
Hrad Tematín vznikol v 13. storočí ako pohraničný strážny hrad západnej hranice Uhorska. Bol
držbou významných rodov Ujlakyovcov, Turzovcov a Berčényovcov. Konečnú podobu dostal
renesančnou prestavbou v 17. storočí. V roku 1710 bol vypálený cisárskymi vojskami a odvtedy
pustol. Niekoľko študentov v roku 2007 založilo občianske združenie za účelom jeho konzervácie a
revitalizácie. Počas desiatich rokov záchranných prác zrealizovali 238 brigádnických víkendov, 14letných
pracovných táborov, 24 firemných dobrovoľníckych akcií a 25 mesiacov počas sezóny na hrade
pracovalo priemerne 8 zamestnancov z úradu práce. Podarilo sa z väčšej časti stabilizovať 5 objektov
určených ako za najohrozenejšie. Výskumné aktivity sa zamerali na statický pasport, archeologický,
inžiniersko-geologický, geofyzikálny, architektonicko-historický, archívny, dendrochronologický a
chemický výskum. Zámerom revitalizácie a konzervácie ruiny je ponechanie pôvodnej autenticity
a integrity pamiatky v záujme koordinovaného sprístupnenia hradu širokej verejnosti a realizovania
drobných aktivít zameraných na zachovanie hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva.
Jasenov, Brekov a mnohé ďalšie. Treba konštatovať, že účinná spolupráca neziskových združení a
štátu – Ministerstva kultúry SR, Ministrerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pracovísk Krajských
pamiatkových úradov, podpory nadácií a donorov ako aj obrovské úsilie a nadšenie ľudí v združeniach
vedie ku skvelému postupu konzervačných prác na ruinách na Slovensku, ktoré nemá v modernej
histórii obdobu.
Veríme, že toto “zlaté obdobie” obnovy torzálnej architektúry so zapojením tretieho sektora bude
pokračovať a pomôže zachrániť historicky nesmierne cenné pamiatky aj s prispením aktuálne 29
členov združenia Zachráňem hrady. A tiež veríme, že povedie ku budovaniu povedomia širokej
verejnosti ako aj ku budovaniu značky Slovenska ako krajiny s nesmiernym bohatstvom hradov,
ale aj bohatstvom množstva dobrovoľníkov a združení nezištne ich zachraňujúcich.

Stručný popis činnosti:
Hrad Tematín situovaný na bočnom hrebeni Považského Inovca je vzdialený od okolitých obcí a
radí sa k hradom s horšou prístupnosťou. Je súčasťou prírodnej rezervácie európskeho významu
Tematínske vrchy s výskytom endemickej fauny a flóry. Postavený bol ako reakcia na tatárske vpády
do Uhorska a počas histórie bol niekoľko krát prestavovaný a dostavovaný. Z najstaršej podoby
hradu sa dodnes zachovali len dva objekty, z ktorých jedným je bránová veža s charakteristickou
pieskovcovou goticky zaklenutou bránou. Svoju súčasnú podobu hrad dostal v priebehu 17. storočia
počas renesančnej prestavby. V roku 1710 bol hrad ťažko poškodený požiarom a odvtedy chátral.
Dobrovoľníci z radov študentov v roku 2007 pod hlavičkou občianskeho združenia započali zá-
chranné práce prostredníctvom víkendových brigád a táborov. 5 rokov na hrade spávali v stanoch od
skorej jari do neskorej jesene. Neskoršie vytvorili provizórny prístrešok s možnosťou vykurovania. Aktivity
na hrade boli z majoritnej časti financované prostredníctvom dotačného programu Ministerstva
kultúry SR s názvom “Obnovme si svoj dom”. Do roku 2014 boli aktivity výhradne dobrovoľnícke.
Od tohto roku sa združenie zapojilo do podobného podprogramu, ale s možnosťou zamestnávať
uchádzačov o zamestnanie z úradu práce. Výrazne sa záchranné práce urýchlili. Naďalej popri
zamestnancoch bežia aj dobrovoľnícke aktivity, takže počas sezóny sa práca na hrade nezastaví aj
celé mesiace. Murárske zásahy sa zameriavajú na objekty v mimoriadne dezolátnom stave a zároveň
na zásahy potrebné na zabezpečenie bezpečnosti pohybu v intraviláne hradu. Predovšetkým ide o
prechodové objekty ako gotická bránová veža, bránová bašta a k nej priľahlé objekty. Ďalej sú to objekty
s vysokou historickou hodnotou, ako na príklad neskororománska vežička. Nasledujú zásahy na
staticky oporných prvkoch stavieb ako oporné piliere, záklenky, preklady a roznášacie oblúky. Okrem
menších objektov sa záchranné práce zameriavajú aj na rozsiahly objekt severného paláca. V interiéri
paláca vzniknú aj menšie expozičné a skladové priestory nevyhnutné pre priebeh záchranných prác.
Pre udržateľnosť projektu je zámer hrad postupne uzatvoriť a sprístupniť za odplatu, aby samostatne
generoval prostriedky na vlastnú záchranu.

11:25 Miroslav Tichý
Vývoj použitej malty na Považskom hrade a kladenie lomového kameniva do muriva
/ Entwicklung von gebrauchtem Mörtel auf der Považský Burg und Verlegung von
Stein in Mauerwerk
Výroba a aplikácia prvých vápenných mált nenaplnila očakávané výsledky. Postupne sme začali
experimentovať s použitým vápnom, pieskom , prísadami a ich pomermi . Tri roky sme sledovali
jednotlivé malty a ich umiestnenie v objekte. Po vyhodnotení jednotlivých mált a ich umiestnení
sme sa rozhodli používať jeden druh ako univerzálnu maltu. Ďalšou významnou zložkou dobre
vymurovaného muriva je správne použitý a uložený kameň. Jeho previazanie v líci a v jadre
zabezpečí stabilitu a kompaktnosť muriva.

11:40 Ing. Ratibor Mazúr
Hrad Revište a Združenie na záchranu hradu Revište / Der Burg Revište
und Revište Burgsrettungsverein
Združenie na záchranu hradu Revište vzniklo najmä z dôvodu neodkladnej nutnosti stabilizovať
hradnú ruinu a revitalizovať areál hradu s víziou začlenenia obnovenej pamiatky ako významnej
lokality slovenského cestovného ruchu. Činnosť združenia pozostáva z realizácie konzervačných
a záchranných prác, organizovania osvetových podujatí o vykonaných a plánovaných výskumoch
a záchranných prácach, z publikačnej činnosti orientovanej na propagáciu samotného hradu, jeho
histórie, ako aj blízkeho okolia, či organizovania kultúrnych podujatí v hradnom areáli určených pre
širokú verejnosť. V roku 2011 sme zahájili práce vedúce k záchrane a čiastočnej obnove ruiny hradu.
Od roku 2012 sa úspešne zapájame do projektov spojených so záchranou pamiatok, kde najmä
s podporou Ministerstva kultúry SR v grantovom programe 1 „Obnovme si svoj dom“, konkrétne
podprogramu 1.4 „Obnova a konzervácia torzálnej architektúry“, naša snaha vyústila k značnému
napredovaniu záchrany. V ďalších rokoch sme aj v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Štiavnica, pracovisko v Žarnovici, zamestnávali od 8 do 19 uchádzačov o zamestnanie,
resp. 6 až 8 murárov špecializovaných na obnovu historických objektov. Okrem týchto pravidelných
pracovníkov sú veľkým a stabilným článkom obnovy taktiež dobrovoľníci z nášho združenia, firemní
dobrovoľníci, či dobrovoľníci z iných miest a združení.
V súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica a s ostatnými odborníkmi plánujeme
hrad Revište preskúmať dostupnými technikami a následne podľa takýchto výsledkov obnoviť do
podoby bezpečnej pamiatky, ktorá bude mať vybudovanú prehliadkovú trasu s poznatkami
o stavebnom vývoji hradu a o jeho histórii.

11:55 Ing. Vladimír Kaminský
Zborovský hrad / hrad Makovica / a jeho premeny
/ Burg Zborov / Burg Makovica / und seine Transformationen
Cieľom OZ je zachovanie kultúrnych hodnôt, obnova a propagácia stredovekého architektonického
dedičstva prešovského kraja. Realizácia záchranných, rekonštrukčných prác a postupná obnova
Zborovského hradu a priľahlého okolia. V tomto smere spolupracovať s obcami a odbornými
organizáciami a hradnými združeniami. Budovanie pozitívneho vzťahu detí a mládeže k historickým
pamiatkam. Pripravovať kultúrne akcie pre verejnosť v areáli hradu. Prezentovať práce obnovy hradu.
Počas ôsmych sezón sme na základe archeologického, statického a AH výskumu opravili mnohé
havarijné časti hradu. Nedostatočne vyriešeným problémom je ochrana opravených objektov hradu
pred opätovnými zhubnými poveternostnými vplyvmi. Našou víziou a víziou všetkých návštevníkov
je opravený hrad, ktorý ožije kultúrnospoločenskými podujatiami evokujúcimi dobový život na hrade.
Príklady z okolitých krajín, ale aj zo Slovenska dokazujú, že je to možné.

12:10 Ing. Martin Sárossy, PhD.
Združenia a samosprávy – modely manažmentu obnovy hradných ruín
v Prešovskom kraji / Verbände und lokale Behörden – Modelle der Verwaltung der Burgruinen
Erneuerung in der Prešov Region
Príspevok hodnotí 13 hradov v Prešovskom kraji. Program Obnovme si svoj dom 1.4 zvýšil záujem
samospráv o obnovu hradných ruín. V rokoch 2006-2011 v programe OSSD prevažovali ako
žiadatelia o dotáciu občianske združenia nad samosprávami v pomere 5:3. V rokoch 2012-2017 už
prevažovali ako žiadatelia samosprávy v pomere 10:5. Samotné sprístupnenie finančných zdrojov
však pre naštartovanie samosprávy, aby sa pustila do obnovy hradu, nestačili. Pri 12 hradoch (92%)
boli projekty obnovy iniciované ľuďmi z prostredia občianskych združení zo Zachráňme hrady. V
súčasnosti dva hrady manažované samosprávami už využívajú rastúcu návštevnosť a generujú zdroje
na zaplatenie správcu hradu. Pre budúcnosť je najprogresívnejší model spolupráce združenia
a samosprávy. Príkladom je aj spoločná propagácia hradných podujatí v kampani LETOHRAD.

12:25 Ľubomír Chobot
Skúsenosti Združenia na záchranu Lietavského hradu po 19 rokoch správy NKP
hrad Lietava / Erfahrungen der Rettungsgesellschaft der Lietava Burg nach 19 Jahren
der Verwaltung der Burg.
Združenie na záchranu Lietavského hradu vzniklo 20. augusta 1999. Snaha zachrániť rozsiahly
komplex jednej z najväčších a najkrajších slovenských zrúcanín je hlavným cieľom projektu združenia.
Projekt je životaschopný vďaka finančnej pomoci Ministerstva kultury SR, grantových organizácii a
súkromných darcov a systematicky bez prestávky prebieha od roku 2004 až do súčastnosti. Projekt
spočíva v odstránení havarijného stavu jednotlivých častí hradného areálu metódou citlivej konzervá-
cie a čiastočnej obnovy. Zrúcanina hradu Lietava nie je len výrazným symbolom Žilinského kraja, ale
aj celého Slovenska. O význame architektúry hradu Lietava hovorí jej zaradenie do zoznamu 100
najohrozenejších pamiatok sveta organizáciou World Monuments Fund.

12:40 Diskusia / Diskussion
13:00 Obedná prestávka / Mittagspause

14:00  PhDr. Radoslav Ragač, PhD.
Archívno-historický výskum hradných areálov – potenciál, limity a príklady dobrej praxe
/ Archivhistorische Erforschung von Burgbereichen – Potenziale, Grenzen und Beispiele
guter Praxis
Príspevok sa venuje problematike využiteľnosti a významu historických archívnych dokumentov v
kontexte interdisciplinárneho výskumu hradných areálov. Ich najväčším benefitom je to, že zachytávajú
hradné areály ešte ako živé organizmy, vrátane už dnes neexistujúcich prvkov a vzťahov. Autor
na konkrétnych príkladoch definuje limity a možný potenciál tohto druhu výskumu. Predstavuje aj
využiteľnú pramennú základňu, s osobitným dôrazom na miesto uloženia a dostupné elektronické
zdroje. Na konkrétnych typoch archívnych dokumentov (najmä účtovné, hospodárske a riadiace)
predstavuje mieru využiteľnosti a možnosti interpretácie. Na realizovaných archívno-historických
výskumoch z posledného obdobia predstavuje príklady dobrej praxe.

14:20 doc. Ing. Oto Makýš, PhD.
Pasportizácia zrúcanín (stavebno-technické obhliadky ich stavu)
/ Ruinpasportization (Bau-technische Überprüfung ihres Zustandes)
Záchrana zrúcanín, ktoré sú významnou krajinotvornou zložkou našej krajiny, je podmienená rýchlou
realizáciou cielených stavebných zásahov, ktoré by odvrátili hrozbu samovoľnej deštrukcie najviac
ohrozených častí ich komplexov. Pre prípravu takýchto zásahov je však vopred potrebné poznať stav
zrúcanín, identifikovať ich najviac ohrozené časti a navrhnúť základné záchranné opatrenia, ktoré
môžu byť podkladom pre plánovanie stavebných prác a zabezpečenie financií. K tomu bola s podporou
Ministerstva kultúry SR spracovaná metodika dvojstupňových stavebných pasportov zrúcanín,
ktoré dokáže zabezpečiť dodanie podkladov k riešeniu uvedených základných otázok.

14:40  Doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.
Predprojektová dokumentácia torz architektúry, aplikovaná aj pri obnove hradov
/ Vorprojekt Dokumentation Architekturtorsen, angewendet für die Restaurierung von Burgen
Náhodne deštruovaný areál zanikajúceho hradu, zachovaný v staticky nestabilných fragmentoch,
v zdeštruovanom a v spravidla málo dostupnom teréne si od začiatku vyžaduje komplexný prístup
k obnove celku. Musí zohľadňovať aj skutočnosť, že počas obnovy sú tieto areály spravidla prístupné
verejnosti a že môžu okrem funkcie exponátu plniť aj iné spoločenské poslanie. Pre zefektívnenie
procesu je preto možné pamiatkové výskumy spracovávať v dvoch etapách. V prvej etape realizovať
minimálne stavebno-historický a statický prieskum s diagnostikovaním havarijných častí a vzápätí
stanoviť rámcovú metódu pamiatkovej obnovy celého areálu – nie však samotný návrh prezentácie.
Tá by mala byť hľadaná formou variantných možností ideového riešenia obnovy celého areálu v
predprojektovej dokumentácii. Súčasťou predprojektovej dokumentácie je aj návrh odporúčaní, ktoré
nastavia stratégiu a flexibilitu procesu obnovy. Druhá etapa výskumov by už postupne spracovávala
presnejšie podklady pre relevantné stupne projektovej dokumentácie k tým častiam, ktoré by boli v
jednotlivých etapách určené na realizáciu. Príspevok sa bude podrobnejšie venovať metodike vypracovania
prípravnej dokumentácie pre obnovu areálu torz architektúry, ilustrovanej na modranskom
opevnení, Oponickom hrade a románskom paláci Spišského hradu.

15:00  Ing. arch. Magdaléna Janovská
Postavenie architekta v procese prípravy a realizácie obnovy hradov
/ Architekt im Prozess der Vorbereitung und Durchführung der Burgrestaurierung
OObnova hradov je špecifická a vyžaduje si aj takýto prístup a skúsenosti zo strany všetkých
účastníkov, ktorí do tohto procesu vstupujú. Proces prípravy obnovy hradov – zameranie, pamiatkové
výskumy nie je možné realizovať vždy v predstihu v plnom rozsahu (neprístupnosť, potreba lešenia,
odstraňovanie sutín a závalov), a preto často sprevádzajú aj celú obnovu a sú dôvodom na následné
úpravy a zmeny projektovej dokumentácie. Projektová príprava vyžaduje komplexný pohľad architekta, ktorý zohľadní reálnosť projektu a výsledný cieľ, koncepciu a metodiku prístupu vzhľadom k trvalej udržateľnosti a budúcemu užívateľovi. Zároveň je nutné v krátkodobom predstihu pripravovať etapovite realizačný projekt obnovy, ktorý slúži na výber dodávateľa diela. Je v súčasnosti realizovaný jeho výber na základe jediného kritéria – najnižšej ceny vôbec možný a akceptovateľný? Ako je možné jedinečnosť každého diela – jedinečnosť každého hradu vyjadriť iba cenníkovou cenou a aké je postavenie architekta v procese prípravy, výberu dodávateľa a samotnej realizácie diela?

15:20  Ing. arch. Robert Erdélyi, PhD.
Príprava komplexnej obnovy hradu Krásna Hôrka
/ Vorbereitung der komplexen Rekonstruktion der Burg Krásna Hôrka
Požiar hradu Krásna Hôrka odštartoval proces jeho obnovy. Aj keď v prvých fázach sa hovorilo len
o navrátení do pôvodného stavu, prípravná fáza obnovy ukázala, že otázok je viac ako odpovedí
a že celá obnova nebude len o návrate k pôvodnému riešeniu, ale bude prehodnotením doterajšieho
názoru na fungovanie hradu a na jeho najvhodnejšiu prezentáciu.
Okrem spomenutých metodických otázok sa ako jeden z najaktuálnejších a najakútnejších problémov
ukazujú v súčasnosti platné normy (požiarne, statické a pod.), ktorých aplikácia je jedným
z navýznamnejších faktorov, priamo zasahujúcich do hmotnej podstaty pamiatok.

15:40  Mgr. Michal Šimkovic
Metodika obnovy zrúcanín vo svetle skúseností uplynulých 10 rokov
/ Die Methodik der Ruine Rekonstruktion im Lichte der Erfahrungen der letzten 10 Jahre
Príspevok je pokusom o stanovenie optimálneho prístupu k záchrane hradných ruín na základe
aktuálnych skúseností. Opiera sa o konkrétne poznatky z prebiehajúcich obnov a zahŕňa konkrétne
pozitívne aj negatívne príklady obnovy. Jadrom príspevku bude pokus o sformulovanie optimálneho
metodického prístupu, ktorý je možné uplatniť v aktuálnej situácii na Slovensku. Osobitná pozornosť
bude venovaná možnosti uplatnenia metódy konzervácie v čistej forme na zrúcaninách našich
hradov. Rovnako bude súčasťou príspevku otázka prezentácie cenných nálezov s ohľadom na ich
zachovanie a čiastočne aj často diskutovaná problematika zastrešovania torzálnych stavieb.

16:00  PhDr. Ján Beljak, PhD.
Výskum a obnova Pustého hradu v poslednom ďesaťročí
/ Forschung und Restaurierung der Pustý Burg im letzten Jahrzehnt
Pamiatková obnova Pustého hradu vo Zvolene má 26 ročnú tradíciu. V rokoch 1992 do roku 2008
boli postupne zastabilizované viaceré objekty na Hornom hrade. V sezóne 2009 sa výskumné a
konzervačné práce presunuli aj na Dolný hrad, kde bola prioritou záchrana torza kráľovskej obytnej
veže. Tá bola pred jej stavebnou sanáciou dôkladne preskúmaná, zdokumentovaná a vyhodnotená.
Postup záchrany veže bol rozdelený na štyri etapy: východná, južná, západná a severná stena
veže, z dôvodu postupného získavania finančných prostriedkov v jednotlivých sezónach. Rovnaký
technologický postup a etapizácia sa uplatňuje aj pri zvyšných objektoch na Dolnom hrade. Patria
sem hlavná vstupná brána; severná línia opevnenia s bránkou pre peších; južná línia opevnenia pri
kontakte s vežou Dolného hradu; západná línia opevnenia medzi hlavnou vstupnou bránou a vežou
Dolného hradu; tzv. spojovací múr s prvou vstupnou bránou. Doposiaľ bola zrealizovaná sanácia
prvých dvoch zmienených objektov. Rovnako na etapy je vypracovaný aj projekt sanácie objektov
na Hornom hrade, medzi ktoré patrí cisterna; palác a jeho západná prístavba. V súčasnosti je už
zrealizované prestrešenie hradnej cisterny, ktoré chráni jej omietky pred vymŕzaním vody v zimných
mesiacoch. Dokončená je aj sanácia západnej prístavby hradného paláca a zreštaurovanie omietok v
severnej časti interiéru paláca. Pred samotnými sanačnými prácami sa vždy v predstihu realizuje archeologický
i stavebno-historický výskum. Komplexná architektonicko-urbanistická koncepcia areálu
NKP Pustý hrad vo Zvolene je vypracovaná od roku 2016 a k plánu pamiatkovej obnovy
a prezentácie lokality v rokoch 2015-2020 sa na pôde mesta Zvolen pravidelne schádza pracovná
skupina vymenovaná primátorkou. 

16:20  PhDr. Peter Bednár, CSc.
Archeologický výskum hradných ruín / Archäologische Erforschung von Burgruinen
Obnova torzálnej architektúry v rámci programu Obnov si svoj dom je spojená s rozsiahlym
rozmachom odkrývania stavebných zvyškov. Niekedy nevyhnutným, no často vyvolaným skôr
objaviteľským nadšením. Aké sú skúsenosti s výskumami na lokalitách zaradených do tohto prohgramu.
Na druhej strane sa stretávame s odmietaním odkrývania pamiatok schovaných v sutinách.
Je odkryv, či archeologický výskum hradných ruín nevyhnutný? Je odstraňovanie niekoľkometrových
vrstiev stavebných sutín vôbec archeologický výskum? Ako prezentovať archeologické nálezy?
Príspevok sa pokúša hľadať odpovede na otázky, ktoré často zaznievajú nielen z úst vlastníkov, či
uživateľov hradov.

16:40  PhDr. Ján Hunka, CSc, Mgr. Martin Furman, Mgr. Ľuboslav Záhorec
Dejiny hradu Hričov na podklade numizmatických nálezov
/ Die Geschichte der Burg Hričov auf der Grundlage numismatischer Funde
Obnova hradu Hričov sa v rokoch 2015-2017 uskutočnila v súčinnosti s archeologickým výskumom
pod vedením Ľ. Záhorca (Archeovýskum, s.r.o.). Dôležitým súborom hnuteľných nálezov
osvetľujúcich dejiny hradu je početný numizmatický materiál – 59 mincí z predovšetkým územia
Uhorska, ale aj viaceré zahraničné razby – poľské, sliezske, dokonca Rádu nemeckých rytierov.
Vyskytli sa aj súdobé falzá a približne 40 kusov nerazených mincových kotúčikov. Mince poukazujú
na spoločenské a obchodné kontakty obyvateľov hradu a ľudí z okolia s viac či menej vzdialenými
oblasťami strednej Európy.

17:00 Diskusia / Diskussion
17:30 Raut / Raut

PROGRAM 14.2.2018

9:00 Ing. Peter Glos Obnova a využitie hradných zrúcanín. Vybrané príklady z prešovského kraja./ Renovierung und Nutzung von Burgruinen. Ausgewählte Beispiele aus Prešov Region.

Už 6 rokov v intenzívnej forme na Slovensku prebieha konzervácia a obnova hradov a hradných zrú-
canín. Aj v prešovskom kraji. Veľkou mierou k tejto obnove prispel program dotačného fondu MK SR
Obnovme si svoj dom, podprogram 1.4 obnova kultúrnych pamiatok s pomocou nezamestnaných.
Prezentácia má ambíciu na vybraných príkladoch hradných zrúcanín priblížiť výsledky a skúsenosti
z obnovy, prezentácie, spravovania a využitia jednotlivých hradných objektov, ako aj potenciál pre
ich zapojenie do cestovného ruchu. Príspevok sa pokúša hľadať odpovede na otázky, ktoré často
zaznievajú nielen z úst vlastníkov, či uživateľov hradov.

9:20 Mgr. Peter Herceg
Katarínka – 24 rokov skúseností: technologické problémy a riešenia obnovy,
experimenty a zapojenie dobrovoľníkov do prác, workshopov a manažovania pamiatky
/ Katarínka – 24 Jahre Erfahrung: Technologie- und Renovierung-Lösungen, Experimente
und Einbeziehung von Freiwilligen in Arbeit, Workshops und Denkmal Management
Projekt Katarínka je dobrovoľníckym projektom občianskeho združenia Katarínka a Združenia
kresťanských spoločenstiev mládeže, ktorého cieľom je kozervovať a oživiť ruiny františkánskeho
kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach. Prvé kroky a príprava projektu začali
s podporou KPU Trnava a garanta projektu statika Ing. Vladimíra Kohúta v roku 1994 a od roku
1995 sa rozbehli systematické práce na záchrane tejto originálnej kultúrnej pamiatky formou
dobrovoľníckych táborov a workshopov pre mladých ľudí z celého Slovenska. Každoročne 300-350
dobrovoľníkov pod dohľadom odborníkov pracuje na konzervácii murív a výskumoch, pričom sa
doposiaľ podarilo zakonzervovať celý objekt kostola aj s presbytériom, zrekonštruovať 30 metrov
vysokú vežu na účely rozhľadne a prezentačných priestorov a pokročiť aj na konzervácii kláštorného
krídla. Popri reálnych výsledkoch dobrovoľníci spolu s odborníkmi realizujú experimentálne
overovanie rôznych technologických postupov (maltové zmesi, biosanácia múrov, izolácia)
a čo najvernejšie využívanie tradičných postupov a remesiel, napríklad ručného spracovania malty,
tesárskych remesiel, využitia pomocných konštrukcií a historických mechanizmov a pod. Taktiež
interdisciplinárny prístup ku výskumom (archeologický, historický a archívny, geofyzikálny, antropologický,
architektonicko-historický a umelecko-historický, geologický, výskum historických textílií…)
viedol ku mnohým zaujímavým zisteniam a objavom – napríklad rozsiahle geofyzikálne výskumy
širšej lokality pomohli objaviť 7 kaplniek v pútnickom areáli kláštora, zaniknuté rybníky, objekt hospicu,
priebeh múrov kláštornej záhrady alebo dve barokové krypty v lodi kostola. Nemenej dôležitou
súčasťou projektu je zabezpečenie manažmentu a prevádzky pamiatky dobrovoľníkmi, systematická
práca s mládežou ako aj osveta a popularizácia tradičných remesiel všetkým návštevníkom.

9:40 Mgr. Martin Miňo, Mgr. Monika Fratričová, Mgr. Zdenko Rusko, Mgr. Gabriela Brezňanová
Hrad Ľupča, obnova horného nádvoria / Burg Ľupča, Restaurierung des oberen Hofes
Referát sa týka obnovy horného nádvoria Hradu Ľupča v Slovenskej Ľupči. Táto obnova bola zo
stavebnej stránky o zdanlivo banálnym zámer vydláždenia nezastavanej plochy nádvoria. Zámer
bol podopretý dôkladnou predchádzajúcou prípravou vo forme výskumov a stavebných projektov.
Napriek tomu pri realizácie sa ukázalo, že vôbec nejde o tak jednoduchú záležitosť a všetko je inak.
Referát bude pojednávať o nepredvídaných okolnostiach súvisiacich obnovou hradných NKP zo
zložitým staveným vývojom, o ich vzájomnom ovplyvňovaní sa projekčnej a výskumnej činnosti a
celkovom dopade takýchto situácií na obnovu, či už zo stránky finančného zabezpečenia, alebo
časového harmonogramu. Zároveň budú predstavené aj konkrétne výsledky výskumu, ktoré mali
vplyv na obnovu spôsob riešenia vzniknutých neočakávaných situácií a výsledok samotnej obnovy.

10:00 Mgr. Filip Jaššo, PhD.
2010-2017: prínosy, výhrady a náhrady, nedorozumenia a možné riešenia
/ 2010-2017: Vorteile, Vorbehalte und Entschädigung, Missverständnisse
und mögliche Lösungen
Ambíciou príspevku bude charakterizovať obnovu hradov v sledovanom období z pohľadu archeológa
a pamiatkara so špecializáciou na fortifikácie a torzálnu architektúru. Obnova hradov u nás
v ostatných rokoch zaznamenala výraznú konjunktúru, s mnohými priaznivými výsledkami, ktoré
môžu byť považované za pozitívne príklady aj v medzinárodnom meradle. Rovnako potrebné
a žiaduce je však poukázať aj na problémy a hrozby, s ktorými táto oblasť zápasí dlhodobo a nie vždy
úspešne, v niektorých prípadoch aj s trvalými následkami. Závery a konštatovania budú vychádzať
z autorovho poznania problematiky získaného prostredníctvom autopsie, štúdia podkladov, vlastných
i sprostredkovaných skúseností z výskumnej praxe a metodiky obnovy. Definované budú otázky,
na ktoré sa názory kompetentných najviac rôznia, čo spôsobuje v praxi častú, väčšinou neodôvodnenú
dvojkoľajnosť a rozporuplnosť v celkovom prístupe k obnove hradov a metodike pamiatkových
výskumov na hradoch, ktorá je však príznačná pre danú oblasť aj v širšom medzinárodnom kontexte.
V závere sa autor pokúsi navrhnúť riešenia do budúcna.

10:20 Mgr. Peter Grznár, Kamil Nováčik
Úskalia a problémy obnov torzálnej architektúry
/ Probleme der Wiederherstellung der Torsionsarchitektur
Šesť rokov práce nezamestnaných pri konsolidácii a stabilizácii torzálnej architektúry nebývalým
spôsobom rozbehlo a akcelerovalo obnovy na veľkom počte hradných zrúcanín. Jednotlivé obnovy
sú realizované nielen v rôznej kvalite, ale je možné pozorovať obrovské rozpätie v metodických
prístupoch na konkrétnych objektoch. Mnohé hradné zrúcaniny tak menia svoj vzhľad a charakter
na základe improvizovaných vízií bez toho, aby bolo jasné, čo je cieľom dlhodobej obnovy. Uvedená
nejednotnosť sa výrazne prejavuje aj v prístupe k archeologickým terénom, ktorých vedecká
a pamiatková hodnota je často degradovaná na úroveň zdroja stavebného materiálu. Problémom
sú ďalej rozsiahle a nekoncepčné výruby, ktoré zásadným spôsobom menia prirodzené zapojenie
architektúry do krajinného celku. Preto si treba znovu pokladať základnú otázku: Čo je cieľom obnovy
typickej torzálnej architektúry na Slovensku umiestnenej v zalesnenom, neurbánnom prostredí?
Pri hľadaní odpovede nám môžu napomôcť pozitívne i negatívne skúsenosti zo zahraničia, ako aj
odporúčania v medzinárodných dokumentoch ochrany kultúrneho dedičstva.

10:40 Ing. František Hladký, Ing. Vladimír Kohút, Ing. Katarína Kyselová
Problematika statického zabezpečenia torzálne zachovanej architektúry
/ Die Frage der statischen Sicherheit der torsional Architektur
Skúsenosti skupiny statikov, ktorá sa podieľala v ostatnom období na statických prieskumoch (pasportizácii)
a projektovej príprave niekoľkých desiatok objektov torzálnej architektúry na Slovensku.
Odporúčania, ktoré vyplynuli z doterajšieho procesu záchrany takéhoto druhu pamiatkových objektov.
Vyhodnotenie technologických postupov aplikovaných v období druhej polovice 20.storočia
pri realizáciách statického zabezpečenia zrúcaním hradov a formulovanie oblastí vyžadujúcich si ich
nevyhnutnú korekciu.

11:00 Mgr. Michal Hrčka
Technológie obnovy a konzervácie hradov a ich zrúcanín na príkladoch
/ Traditionelles Handwerk, Restaurierungstechnik und Erhaltung von Burgen und deren Ruinen an Beispielen
Vybrané celky ilustrujú využitie tradičných aj nových technológií v nadväznosti na metodiku a
požiadavky zúčastnených strán pri pamiatkovej obnove konzervácii hradov. Dva príklady približujú
poškodenie drevených konštrukcií a ich možnú sanáciu, ale aj využitie nových tesárskych a stolárskych
prvkov a ich spracovania. Znovu zloženiu kamenárskych prvkov s doplnením chýbajúcich častí
(anastylóze) pri oživovaní zrúcanín sa venuje časť s viacerými príkladmi. Posledný blok pojednáva o spôsoboch konzervácie torzálne zachovaných omietok vzhľadom na celkový dojem.

11:20  Dr. István Feld
Pseudohrady alebo historické rekonštrukcie?
/ Pseudoburgen oder historische Rekonstruktionen?
Vom Anfang des 21. Jahrhunderts ist eine grundlegende Änderung in der ungarischen Denkmalpflege
bezüglich der Behandlung der Burgruinen des Mittelalters festzustellen. Nach der früheren
konservatorischen, oft didaktischen Auffassung – wobei oft auf die Charta von Venedig hingewiesen
wurde – trat immer mehr die Absicht eines historisierenden Ausbaus der Bauten in den Vordergrund.
Zuerst im Palast von Visegrád entstand die komplette Ergänzung der vor 50 Jahren freigelegten
Ruinen der Königsgemächer und des Prunkhofes, die Anlage selbst verlor aber noch nicht einen
gewissen Ruinencharakter. Im Falle der ehemaligen Königsburg von Diósgyőr bei Miskolc wurden
aber bis 2014 drei Palastflügel mit der Kapelle und dem großen Saal weitgehend ergänzt und in
den kommenden Jahren wird der Bau auch noch Dächer erhalten. Auch die nur in Torso auf uns
gebliebene Außenbefestigung soll neu aufgebaut werden. Der komplette Ausbau der malerischen
Höhenburg Füzér an der slowakischen Grenze wurde bis 2015 nur bis zur Hälfte – zwei Wohnflügel
mit Kapelle – durchgeführt, die Arbeiten werden aber vom diesem Jahr fortgesetzt. Der Vortrag
präsentiert die Dokumentation der beiden letzten Ausbauvorhaben und stellt die Frage, in wie weit
in diesen Fällen über wissenschaftlich begründeten Rekonstruktionen und nicht eher nur über touristische
Attraktionen zu sprechen ist.

11:40  Mag. Dr. Martin Krenn
Hrady a hradné obnovy v dolnom Rakúsku
/ Burgen und Burgsanierungen in Niederösterreich
In den letzten Jahren wurde auf zahlreichen Burgen und Burgruinen Sanierungsmaßnahmen gesetzt.
Diese Arbeiten dienen der Erhaltung aber auch der Nutzung dieser Anlagen. Im vorliegenden Vortrag
soll an einigen Beispielen positive und negative Beispiele gezeigt werden. Darüber hinaus sollen die
grundlegenden Rahmenbedingungen (Standards und Richtlinien) des Bundesdenkmalamtes kurz
vorgestellt werden. Diese dienen als Grundlage für alle denkmalpflegerischen Entscheidungen und
auch als Basis für die Umsetzung der Projekte.

12:00  Prof. Ing. arch. Akad. arch. Václav Girsa, PhD.
Desatoro zásad starostlivosti o štátne hrady a zámky
/ Zehn Prinzipien der Pflege für Staatsburgen und Schlösser
Téma oživování zpřístupněných památek – hradů a zámků je závažné, neboť se týká souboru
z hlediska architektonického i historického zcela vyjímečných hodnot. Péče o tyto památky obsahuje
– byť na pozadí četných individuálních rysů a odlišností každé jednotlivé lokality – nutnost ochrany
a prezenrace mimořádné a široce chápané autenticity. Autenticita architektonicko -stavební
zahrnuje stavební podstatu památky bez rozlišování toho, co je více či méně hodnotné (i poslední
opomíjený účelový prostor v podpůdí nebo utilitární stavbu v hospodářské části zámku nelze chápat
jako věc podřadnou). Souběžně jde i o autentičnost mobiliárního fondu a instalační presentace,
důstojně, profesionálně koncipované a pokud možno vždy pevně spjaté s historickým vývojem
památky. Stejně tak významná je i autenticita širšího okolí památky, nádvoří, zahrad, intravilánu,
navazující urbanistické struktury a širšího krajinného rámce.
Příspěvek na základě dlouholetých zkušeností shrnuje základní obecně platné zásady přístupu k hradům a zámkům, jež lze aplikovat pro celou tuto kategorii.

12:20 Diskusia / Diskussion
13:00 Obedná prestávka / Mittagspause

14:00  Ing. Dagmar Michoínova, PhD.  Hrad ako exponát / Brug als Ausstellungsstück

Příspěvek představí netradiční formu presentace autentických hradů formou komentovaných technologických
prohlídek, při kterých je pozornost nejširší laické, ale i odborné veřejnosti cílena především
na historické stavební materiály, použité pro výstavbu hradu, dále na hodnoty historických stavebních
materiálů obecněji a v neposlední řadě i na postupy záchrany a výzkumu této, pro návštěvníky
hradů a zámků, poněkud utajené části kulturního dědictví. Příspěvek připomene motivační zdroje,
cíle, průběh i ohlasy komentovaných technologických prohlídek, které v rámci projektu (Ne)tušené
souvislosti realizuje technologická laboratoř Národního památkového ústavu již 8. rokem. Součástí
příspěvku bude i zamyšlení nad edukačním potenciálem autentických stavebních památek a nad nezastupitelnou rolí památkářů v oblasti popularizace významu kulturního dědictví a příkladných metod
jeho ochrany pro budoucí generace.

14:20  doc. PhDr. Josef Štulc
České hrady a zámky ako špecifický typ kultúrnych zariadení
/ Tschechische Burgen und Schlösser als eine spezifische Art von kulturellen Einrichtungen
Příspěvek představí na vybraných příkladech typologické, architektonické a výtvarné bohatství
souboru hradů a zámků v České republice zpřístupněných veřejnosti. Ukáže, jak byl tento fenomén
po 2. světové válce vytvořen (Zdeněk Wirth a Národní kulturní komise). Připomene, čím byl v desetiletích
totalitní éry ohrožován (přeměna na tematická muzea s ideologicky koncipovanou náplní) a jaké
je jeho poslání i pojetí prezentace v současnosti. Představí „filosofii“ tzv. interiérových instalací, které
se diametrálně odlišují od muzejních expozic, poukáže na přednosti správy zpřístupněných památek
Národním památkovým ústavem a stručně uvede aktivity, které tato instituce vyvíjí v zájmu jeho co
nejširší propagace, popularizace a edukačního působení (výstavby, konference apod.).

14:40  Dr. Artur Boguszewicz
Nový život poľských hradov po roku 1989 – stav problematiky
/ Neues Leben der polnischen Burgen nach 1989 – aktuelles Zustand
Nach der Wende von 1989 und darauf folgenden Systemveränderungen fand sich Polen, wie auch
andere Länder des früheren kommunistischen Lagers, in einer ganz neuen Lage gegenüber vielen
Erscheinungen, auch in Bezug auf Bedürfnisse der Denkmalpflege gestellt. Wo bisher der Staat allein
verwaltete, kamen neue Akteure auf: lokale Behörde, Gesellschaften und Vereine, schließlich neue
oder (viel seltener) frühere Eigentümer. Zur Geltung kam ein relevanter, bisher oft beiseite geschobener
Faktor – wirtschaftliche Rentabilität, Gewinn an Tourismus, somit einfach – wirkliches durch
das Denkmal zu bringendes Einkommen.
Dies bedeutete, dass eine Erscheinung in einem bisher nicht vorkommenden Maßstab eingetreten
ist – die aggressive Kommerzialisierung der Denkmäler, die einer entsprechenden Kontrolle nicht
unterlag. Es bringt auch nicht immer günstige Ergebnisse. Diese Prozesse verdeutlicht die Einstellung
zu Burgen und Burgruinen und deren unterschiedlich interpretierte „Revitalisierung“, denn dieser
Termin wurde in Polen besonders populär, wenn sogar nicht missbraucht. Eine vielleicht sichtbarste
Erscheinung wurden Bestrebungen, Burgrelikte wieder aufzubauen, einerseits von der Sehnsucht
nach deren Blütezeit verursacht, andererseits von kommerziellen Zwecken wegen – um Flächen und
Räume zu erreichen, die als Volksfest- und Turnierplätze Gewinn bringen, aber auch als Hotels oder
andersartige Attraktionen breite Kreise von Besuchern anlocken sollen. Somit waren dabei für solche
Pläne vorwiegend emotionell-praktisch-funktionale Gründe entscheidend. Es sind auch ausgearbeitete
Forschungsprojekte zu vermerken, die sich auf Burganlagen beziehen. Ein Beispiel dafür können
interdisziplinäre Forschungen einiger schlesischer Burgen sowie Wehrobjekte des Kreuzritterordens
im Kulmerland / Land von Chełmno bilden.
Das Phänomen des Wiederaufbaus von Ruinen wurde an der Jahrhundertwende zu einem so in
Ausmaß des Landes bedeutenden denkmalpflegerischen Problem, dass es Gegenstand einer Reihe
von Tagungen des polnischen ICOMOS-Komitee war, die mit der im Dezember 2012 angenommenen „Karte für den Schutz historischer Ruinen“ endeten. Das letztere Dokument bestimmt die Verhalten sregeln gegenüber den historischen Ruinen, verfügt jedoch über keine Rechtskraft.Der Druck auf die Suche nach unterschiedlichen Weisen die Burgen zu aktivieren ist nach wie vorganz stark und resultiert sowohl aus wirtschaftlichen Gründen als auch zweckmäßig nicht ausgenutztem Potential vieler Bauwerke. In diesem Zusammenhang stellt sich die Frage auf, ob wir die Burgen an die Kommerzansprüche anpassen sollen oder davor ihre Authentizität schützen. Dies ist von einer anderen Frage begleitet – inwieweit sind wir auf solche Entscheidungen vorbereitet. In dieser Hinsicht spielt die Bildung und Popularisierung einer richtigen Einstellung zum Schutz der Kulturlandschaft eine grundsätzliche Rolle.

Das Referat schildert einige zehn charakteristische Beispiele für die Aktivierung polnischer Burgen,
insbesondere Ruinen. Bewusst wurden Musterbeispiele übergangen, um weniger bekannte, jedoch
treffender den denkmalpflegerischen Alltag wiedergebende Lösungen und die sich abzeichnenden
Tendenzen im zu verleihenden „Neuen Leben“ der Burganlagen zu zeigen.

15:00  Mgr.art. Martin Varga
Prínos digitalizácia v procese prezentácie hradu Uhrovec
/ Der Beitrag der Digitalisierung im Präsentationsprozess des Burg Uhrovec
Príspevok má ambíciu predostrieť súčasné možnosti použitia digitálného obsahu kultúrneho
dedičstva, ktorý je neustále získavaný v lokalitách hradných ruín, formou digitalizácie ich objektov.
Predostrie nové nástroje ktoré sa pokúšajú naplniť základnú paradigmu ochrany kultúrneho dedičstva
ako silného prostriedku pre jeho prezentáciu – popularizáciu a to na pripravovanom experimentálnom
príklade objektov hradu Uhrovec. Spojením technológie umenia a kultúrneho dedičstva má
možnosť vzniknúť nová forma podnecujúca v spoločnosti potrebu pre dlhodobé udržiavanie, pochopenie
a rozvoj kultúrneho dedičstva.

15:20   Dr. Reinhard Friedrich
Databanka hradov EBIDAT v Európskom hradnom inštitúte – príklad digitálneho
zhodnotenia stavebných a historických pamiatok / Die Burgendatenbank EBIDAT des
Europäischen Burgeninstitutes – ein Beispiel für die digitale In-Wert-Setzung von Bauund
Geschichtsdenkmalen
Stredoveké hrady, sú magnetom priťahujúcim návštevníkov. Sú dôležitými svedkami histórie krajiny,
stredovekej kultúry a centrami kultúrnej výmeny. Napriek 150 ročnej tradícii ich vedeckého výskumu
v nemeckom jazykovom priestore chýba ucelený prehľad o hradoch. Je to spôsobené rozsiahlosťou
a rôznorodosťou problematiky výskumu hradou i prameňov (primárnym predmetom záujmu stavebných
historikov a historikov umenia sú stavebné konštrukcie, archeológov zaujíma viacej to, čo je
pod zemou a historikov písomné pramene. Rozličné spôsoby prístupu k prameňom vedú k rozličným
evidenciám (stavebné pamiatky, archeologické pamiatky). Rozdielna úroveň zoznamov je ovplyvnená
aj územnoprávnym členením Nemecka. S cieľom vytvorenie kompletnéj a jednotnej databázy
európskych hradov (s odhadovaným počtom cca 25000) vznikol v Európskom hradnom inštitúte
projekt EBIDAT. V databanke je dosiaľ 6000 hradov a je ďalej rozširovaná. Databáza umožňuje nielen
odborníkom, ale aj širokej verejnosti vyhľadávanie bohatej škály informácii (stavebný vývoj, typ hradu,
dejiny, poloha atď.) a je doplnená o plány a vyobrazenia hradov a zároveň o informácie o prístupnosti,
či turistickej infraštruktúre.

15:40  PhDr. Dalibor Mikulík
Hrad Ľubovňa – keď „nezaujímavý“ hrad ožije
/ Burg Ľubovňa – wenn die “uninteressante” Burg lebendig wird
Hrad Ľubovňa, postavený na sklonku 13. storočia, pôvodne slúžiaci na ochranu severovýchodnej
hranice Uhorského kráľovstva. Po roku 1750 sa dostáva do stavu čiastočnej ruiny, ktorá
sa naplno prejaví po odchode posledných jeho súkromných majiteľov v roku 1944. Z dôvodu
„nezáujmu“ laickej a odbornej verejnosti sa obnova vraj „nezaujímavého“ hradu posúva na 90. roky
– súčasnosť. Odložená obnova hradu sa dnes ukázala ako jeho ochrana pred nevhodne použitou
metodikou obnovy. Bez jeho zatraktívnenia a prezentácie verejnosti modernými marketingovými
stratégiami by jeho miesto v sieti dnes atraktívnych hradov ostalo prázdne. Z pôvodne zanedbanej
a nenavštevovanej ruiny „ožíva“ hrad, ktorý je dnes takmer z 80% po obnove a patrí
medzi najnavštevovanejšie pamiatky SR.

16:00 Mgr. Július Barczi
Čo chceme, čo by sme mali a čo budeme vidieť v novej expozícii hradu Krásna Hôrka
/ Was wir wollen, was wir haben und was wir sehen werden in der neuen Ausstellung
der Burg Krásna Hôrka
Komplexná obnova jedného z najzachovalejších a iste aj najmalebnejších hradných areálov na
Slovensku otvára naraz niekoľko kľúčových otázok z rôznych oblastí. Jednou z najdôležitejších je
však oblasť využitia hradu ako múzea, účelom ktorého slúži takmer dve storočia. Našou najstaršou
hradnou expozíciou však otriasla druhá polovica 20. storočia, dnes preto stojíme pred problémom,
čo a ako na Krásnej Hôrke ukázať…

16:20 Mgr. Ján Papco
Invencia a kreácia pri efektívnom využití kultúrnych pamiatok na príklade
Bojnického zámku / Erfindung und Schaffung in der effektiven Nutzung
von Kulturdenkmälern am Beispiel des Schlosses Bojnice
Každá destinácia kultúrneho turizmu má svoju osobitosť, ktorá vychádza z jej vnútornej podstaty,
no i vonkajšieho okolia, komplexnej infraštruktúry. Zladiť tieto danosti možno viacerými spôsobmi.
Napríklad formou inovatívnych nápadov rozpracovaných v tvorivom procese a na pozadí múzejného
a monumentálneho inžinierstva. Tieto otázky sa môžeme pokúsiť priblížiť na rôznych investičných
a eventových akciách v sídle Slovenského národného múzea-Múzea Bojnice v národnej kultúrnej
pamiatke Zámok Bojnice. Pri hľadaní odpovede nám môžu napomôcť pozitívne i negatívne skúsenosti
zo zahraničia, ako aj odporúčania v medzinárodných dokumentoch ochrany kultúrneho dedičstva.

16:40 Mgr. Helena Ferencová
Súčasnosť a vízia na hrade Modrý Kameň / Gegenwart und Vision von Schloss Modrý Kameň
Múzeum bábkarských kultúr a hračiek sa na NKP hrad Modrý Kameň usídlilo v roku 1992 ešte
ako vlastivedné múzeum, od roku 1994 rozvíjajúce špeciálnu zbierkotvornú činnosť na artefakty
bábkového divadla a detskú hračku ako jediné na Slovensku. Táto špecializácia, rovnako ako múzejná
práca v podmienkach historickej pamiatky ako aj jej správa boli a stále sú pre mladé múzeum veľkou
výzvou. Dnes zbierky múzea, ich prezentácia, adresná práca s návštevníkmi všetkých vekových
kategórií a podujatia na „rozprávkovom hrade“ prilákajú každoročne desaťtisíce turistov, školských
skupín, rodín. Je jedinečný nielen svojou polohou, ale najmä preto, že je v ňom zachovaných a
čitateľných niekoľko historických stavebných etáp – barokový kaštieľ spojený s goticko-renesančnou
zrúcaninou pôvodného hradu v podobe historickej záhrady s vyhliadkou – to všetko na hradnom
kopci na úpätí hôr, nad mestom rovnakého mena. Je inšpiráciou pre rozvíjanie prezentačných aktivít
múzea v celom hradnom areáli a jeho okolí.

17:00 Mgr. Peter Martinisko
Rovnaký záujem – rozdielne prístupy. Prax obnovy hradov Trenčín a Lednica.
/ Gleiches Interesse – verschiedene Ansätze. Die Praxis der Renovierung der Burgen
von Trenčín und Lednica.
Príspevok je venovaný komparácii východísk a špecifík pamiatkovej obnovy hradov z hľadiska
formy ich vlastníctva. Hoci sú oba hrady národnými kultúrnymi pamiatkami, situovanými v regióne
pôsobnosti rovnakého krajského pamiatkového úradu, forma ich vlastníctva (tretí sektor versus
orgán verejnej samosprávy) sa objektívne podpisuje na kvalite a efektivite prakticky všetkých fáz ich
obnovy. Rigidnosť právnej úpravy v oblasti verejnej správy, ktorá nedostatočne reflektuje objektívne
záujmy pamiatkovej má až príliš často za následok termínové, finančné a nezriedka i odborné pnutie.

17:20 Diskusia / Diskussion