Knižnice v súčasnosti všeobecne prechádzajú zložitým obdobím zmien. Medzi tieto zmeny patrí najmä rýchly vývoj informačných technológií, informačná explózia prejavujúca sa stúpajúcim počtom publikovaných dokumentov, meniaca sa ekonomická situácia, keď knižnice dostávajú do rozpočtov stále menej finančných prostriedkov pri stále stúpajúcich cenách kníh a najmä časopisov ako aj iného knižničného materiálu a nakupovaných služieb a stále vyšších požiadavkách na kvalitu poskytovaných knižničných služieb……Na Slovensku k týmto problémom pristupuje i meniaca sa legislatíva. Toto všetko núti knižnice hľadať rôzne spôsoby a cesty zefektívňovania svojej činnosti. Veľa knižníc preto v súčasnosti prechádza transformačnými procesmi, ktorých cieľom je zlepšenie služieb používateľom pri nižších nákladoch. Jedným zo spôsobov, ktorým knižnice čelia je problém, je aj združovanie sa do záujmových a profesionálnych združení a vstupovanie do kooperačných vzťahov na národnej i medzinárodnej úrovni, ktoré zabezpečujú kooperujúcim partnerom výhody nedosiahnuteľné pri izolovanom postupe. Aj Slovenská národná knižnica je členom rôznych takýchto združení. Okrem členstva v domácich, ako je napr. Slovenská asociácia knižníc alebo Spolok slovenských knihovníkov je aj členom niekoľkých medzinárodných organizácií. V prvom rade je to IFLA, ktorej členom je SNK od sedemdesiatych rokov. V rámci IFLA SNK pôsobí najmä v sekcii národných knižníc. Tu sa SNK opiera o medzinárodne uznávané princípy dohodnuté na tejto pôde, ktoré sa na druhej strane snaží realizovať a presadzovať v národnej knižničnej praxi. Jedná sa najmä o programy univerzálnej bibliografickej registrácie a všeobecnej dostupnosti publikácií. V posledných rokoch SNK spolupracovala najmä v oblasti štandardizácie a unifikácie, keď sa prijali medzinárodné normy ISBD, UNIMARC a katalogizačné pravidlá AACR2 ako základné normatívne materiály pre bibliografické a katalogizačné spracovávanie dokumentov v SNK. SNK zabezpečila preklady a vydania príslušnej dokumentácie k týmto normatívom ako aj spracovanie príslušnej metodiky na realizáciu tejto politiky. Tento prechod podstatne uľahčí medzinárodnú výmenu bibliografických informácií najmä v elektronickej forme a bol jej podstatnou podmienkou. SNK aktívne spolupracuje so Stálym výborom pre UNIMARC a predložila mu niektoré návrhy. SNK čerpá aj z rôznych ďalších programov, projektov a štúdií a odporúčaní spracovávaných v rámci činnosti IFLA. Prínosom býva aj účasť pracovníkov na konferenciách alebo iných podujatiach organizovaných s IFLA. SNK sa zúčastňuje prác v IFLA aj poskytovaním rôznych údajov pre spracovávané prieskumy a štúdie IFLA. Riaditeľ SNK je aj členom celosvetovej Konferencie riaditeľov národných knižníc, ktorej zasadnutiu býva vyhradený jeden deň počas konferencie IFLA. Táto konferencia sa snaží riešiť aktuálne problémy národných knižníc. Podporuje výmenu skúseností, koperáciu národných knižníc a koordinuje niektoré aktivity v spoločnom záujme národných knižníc, napr. v prístupe k iným stranám pri riešení rôznych problémov, taktiež spracúva rôzne štúdie a odporúčania.

Obdobou CDNL v európskom regióne je Konferencia riaditeľov európskych národných knižníc CENL, ktorej je SNK tiež členom. Toto združenie národných knižníc krajín Rady Európy sa má v najbližšom čase pretransformovať z voľného neformálneho združenia na právny subjekt vo forme nadácie, najmä z toho dôvodu, aby mohlo priamo vstupovať do rôznych partnerských, právnych a ekonomických vzťahov ako právny subjekt, napr. s Európskou komisiou pri zabezpečení financovania spoločných projektov v rámci Knižničného programu telematických aplikácií Programu vedeckotechnického rozvoja riadeného Európskou komisiou. Ciele CENL sú podobné ako v prípade CDNL, ale sú tu aj ďalšie aktivizujúce faktory: príslušnosť k európskemu regiónu a európskej kultúre, stáročné vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých európskych národných kultúr a ich teritoriálne prekrývanie sa, jazyková príslušnosť, členstvo celých krajín vo vyššom type zväzku – Rade Európy a Európskej únii v prípade najsilnejších členov. Národné knižnice sú zväčša vedúcou silou v národných knižničných sústavách a angažujú sa v rôznych programoch a projektoch. CENL napr. založilo fórum CoBRA na riešenie projektov súvisiacich s problémami týkajúcimi sa počítačových bibliografických záznamov a prístupu k ním. V rámci tohoto fóra niektoré národné knižnice členských štátov EÚ riešili a riešia niekoľko projektov, ktoré boli zaradené do Knižničného programu a spolufinancované z prostriedkov EK. Výsledky týchto projektov môže SNK ako člen CENL získavať a využívať v prevažnej miere zdarma. CENL založila a udržuje v prevádzke svoj vlastný WWW informačný server nazvaný Gabriel, ktorý sústreďuje informácie o všetkých európskych národných knižniciach a predstavuje vlastne vstupnú bránu k ním.

Gabriel obsahuje aj údaje o SNK a príslušné prepojenia na naše elektronické bázy dát a hypertextové informácie. Cieľom CENL je vytvoriť virtuálny európsky katalóg prepojením katalógov európskych národných knižníc. Podobným projektom v oblasti súborov autorít je AUTHOR, ktorého cieľom je vytvoriť európsky súbor autorít. V súčasnosti CENL venuje veľkú pozornosť problematike uchovávania, ochrany a sprístupňovania digitálnych dokumentov a digitalizácii. SNK má kontakty aj so zložkami Európskej komisie a Rady Európy zodpovednými za oblasť knižníc. SNK tiež spolupracuje na úrovni národnej komisie FID Slovenskej republiky a regionálnych európskych orgánov FID. S UDC Consortium v Haagu SNK spolupracuje pri preklade, editovaní a implementácii MDT v národnom knižnično-informačnom a bibliografickom systéme SR. V r. 1998 sa plánuje vydanie licenčnej slovenskej elektronickej verzie MDT na CD ROM. Hoci SNK nie je doteraz členom CERL (Consortium on European Research Libraries) vzhľadom na výšku členského poplatku, sleduje postup prác tohoto konzorcia v oblasti spracovania starých tlačí a prispôsobuje svoju spracovateľskú prax tak, aby sa spracované katalogizačné a bibliografické záznamy starých tlačí zachovaných na území Slovenska mohli neskôr začleniť do budovanej paneurópskej bázy dát starých tlačí. V súčasnosti sa už podmienky vstupu začali meniť a SNK sa zrejme bude môcť aktívnejšie zapojiť do práce CERL. Pracovníci SNK sa zúčastňovali aj práce neformálnej skupiny špecialistov na automatizáciu knižnično-informačných činností ELAG (European Library Automation Group). Každoročné konferencie ELAG slúžia na výmenu informácií medzi odborníkmi, ako aj na hľadanie odporúčaní a riešení aktuálnych problémov súvisiacich s využívaním technológií, najmä počítačových, v knižniciach. Účasť na konferenciách ELAG, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú pracovné diskusné schôdzky na vopred vybrané témy, nám umožňovala získavať najnovšie informácie a poznatky z danej oblasti.

SNK je členom medzinárodného konzorcia používateľov ALEPH-u ICAU (International Consortium of ALEPH Users). Konzorcium slúži na výmenu skúseností a vzájomnú pomoc medzi používateľmi systému ALEPH ako aj na koordináciu požiadaviek používateľov na vývoj systému ALEPH a na odstraňovanie prípadných nedostatkov v systéme. SNK sa každoročne zúčastňuje hlasovania o návrhoch na vývoj systému. Konzorcium tiež poskytuje fórum na koordinovaný prístup k dodávateľovi systému firme Ex Libris. Na druhej strane, dodávateľ systému má možnosť informovať používateľov na každoročnej konferencii o novinkách zámeroch a stanoviskách firmy. SNK sa v posledných rokoch aktívne zúčastnila konferencie ABDOS, ktorú v roku 1992 aj sama organizovala. Už tradičnou oblasťou medzinárodnej spolupráce je medzinárodná výmena dokumentov, v rámci ktorej SNK spolupracuje s približne 700 partnermi – knižnicami, zahraničnými kultúrnymi inštitúciami, slovenskými krajanskými spolkami, Slovákmi žijúcimi v zahraničí atď. po celom svete. K najaktívnejším partnerom patria: národné knižnice: nemecká Die Deutsche Bibliothek, poľská Biblioteka Narodowa vo Varšave, maďarská Országos Széchenyi Könyvtár, rakúska Österreichische Nationalbibliothek vo Viedni, ďalej University Libraries z Londýna, nemecká Detsche Forschungsgeneinschaft v Bonne, Ústav pro soudobé dějiny v Prahe, VGBIL v Moskve atď. Ročný prírastok zahraničných publikácií získaných výmenou, alebo darmi zo zahraničia predstavuje asi 3000 zväzkov, z toho okolo 1000 slovacík. Výmenou bolo do zahraničia odoslaných v priemere 5000 slovenských kníh ročne a okolo 150 titulov periodík vydaných na Slovensku. Menej aktívnou oblasťou je medzinárodná medziknižničná výpožičná služba vzhľadom na relatívne menší počet používateľov SNK a vzhľadom na dnes už pomerne vysoké poplatky za získavanie zahraničných dokumentov pre používateľov knižnice. Hoci SNK podporuje systém platenia pomocou voucherov IFLA, ešte sa do tohto systému nezapojila pre nedostatok finančných prostriedkov.

SNK sa zapojila aj do medzinárodného projektu JASON, prostredníctvom ktorého získava pre svojich používateľov kópie článkov zo zahraničných novín a časopisov, ktoré sú k dispozícii v knižniciach, ktoré participujú na tomto projekte, prevažne v SRN. Najvýznamnejším medzinárodným kooperačným projektom v posledných rokoch bol slovensko-česko-americký projekt CASLIN, ktorého cieľom bolo vybudovať základy knižničnej počítačovej siete. Okrem SNK v projekte spolupracujú Národní knihovna ČR v Prahe, Univerzitná knižnica v Bratislave, Moravská zemská knižnica v Brne, ďalej akademické a vedecké knižnice konzorcia KOLIN v Košiciach, konzorcia MOLIN na Morave a knižnice Českej akadémie vied. Projekt bol sponzorovaný americkými nadáciami A.W. Mellon Foundation a Pew Charitable Trusts. Dodávateľmi technológie sa stali rôzne domáce i zahraničné firmy napr. Ex Libris z Izraela dodal knižničný softvérový systém pre najväčšie knižnice zúčastnené v projekte. Aj keď sa doposiaľ nepodarilo CASLIN formálne inštitucionalizovať jeho ciele sa postupne napĺňajú. Zúčastnené knižnice majú dnes k dispozícii hardvér a softvér, ktorý umožnil vybudovanie lokálnych automatizovaných integrovaných knižničných systémov a ich sprístupnenie používateľom a knihovníkom prostredníctvom siete Internet.

Knižnice veľmi úzko spolupracovali pri prechode na nový formát UNIMARC, katalogizačné pravidlá AACR-2 a ISBD ako aj pri úvahách a definíciách pre súborné katalógy. SNK uzavrela s NK ČR v Prahe dohodu o spolupráci, najmä v oblasti súborných katalógov. Na základe amerického grantu sa v SNK vybudovalo aj mikrografické pracovisko. Jeho projektovanie prebiehalo taktiež v tesnej spolupráci z Národní knihovnou ČR. Nová mikrografická technológia umožnila produkciu kvalitných mikrofilmov ohrozených dokumentov zo zbierok SNK. Dosiahnutie požadovanej kvalitatívnej úrovne umožnilo nadviazať komerčne výhodnú spoluprácu s vydavateľstvom Norman Ross, a tým získať prostriedky na ďalší rozvoj mikrofilmovania v SNK. Významné sú aj semináre CASLIN, kde prichádzajú prednášať zahraniční odborníci z rôznych knižníc a pracovísk k aktuálnym témam pre CASLIN. Takýchto seminárov sa už uskutočnilo päť, z ktorých jeden organizovala Slovenská národná knižnica. Projekt CASLIN sa stal známym nielen v Európe, ale aj v USA a Kanade prostredníctvom jeho rôznych prezentácií a publikačnej činnosti riešiteľov projektu. Ďalším príkladom spolupráce s Národní knihovnou v ČR a so zahraničnou komerčnou firmou je vydávanie Slovenskej národnej bibliografie na CD ROM, v spolupráci s Albertina icome Praha, ktorá má však už aj svoju pobočku v Bratislave. Táto firma zabezpečuje aj distribúciu a marketing tohto produktu a zákazníci môžu výhodne získať CD ROM-y so Slovenskej národnej bibliografie i Českej národnej bibliografie ako jeden produkt.

S českými kolegami SNK spolupracuje aj na ďalších významných medzinárodných bibliografických projektoch. Jedným z nich je Bibliografia miest a obcí Slovenska a Bibliografia miest Českej republiky, kde sa spolupracuje na koncepcii, koordinácii projektov a ich realizácii. Druhým projektom je Svetová bibliografia P. J. Šafárika, kde okrem SNK a NK ČR je zapojená aj Univerzitná knižnica v Jene a ďalšie zahraničné knižnice a inštitúcie. Iným významným a úspešným medzinárodným projektom, na ktorom sa zúčastňuje SNK je spracovanie Príručky ku germanikám v historických knižničných fondoch, kde SNK koordinuje a spracováva časť týkajúcu sa knižničných fondov na Slovensku. Projekt sa robí v kooperácii s Univerzitou v Münsteri a je sponzorovaný nadáciou Volkswagen. Prostredníctvom účasti na tomto projekte získala SNK nezanedbateľné prostriedky na nákup potrebnej referenčnej literatúry, ako aj niekoľkých osobných počítačov, ktorými mohla vybaviť ďalšie pracoviská, najmä tie, ktoré sa podieľali na prácach na projekte. Príručka, ktorej vydanie sa už finalizuje, bude obsahovať 59 analytických štúdií o historických fondoch obsahujúcich germaniká.

SNK sa angažovala aj v programe UNESCO Pamäť sveta. Spracovala analytické podklady o jednotlivých druhoch tlačených dokumentov vo fondoch pre potreby pasportizačných iniciatív IFLA, ako aj analytické podklady a dotazník UNESCO pre potreby programu Pamäť sveta. Iniciovala spracovanie prehľadov o najvýznamnejších slovenských historických knižniciach. Po medzinárodnom subregionálnom stretnutí k problematike implementácie programu Pamäť sveta SNK spracovala v zmysle odporúčaní UNESCO materiály a odporúčania v podmienkach Slovenska a predložila ich Ministerstvu kultúry SR a Slovenskej komisii UNESCO pri Ministerstve zahraničných vecí SR. Týmto iniciovala zrod Národného komitétu pre Pamäť sveta pri Slovenskej komisii UNESCO, ako aj prvý konkrétny projekt – Iluminované kódexy knižnice Bratislavskej kapituly na CD ROM-e. SNK sa zúčastnila na viacerých podujatiach k programu Pamäť sveta, napr. na seminári Ochrana knižných fondov v Prahe, 1. medzinárodnej konferencii k programu Pamäť sveta v Oslo, medzinárodnom seminári UNESCO k problematike digitalizácie rukopisov a starých tlačí poriadaného v Prahe. V rámci tohto seminára sa v spolupráci s českou firmou Albertina icome digitalizovala a spracovala prvotlač Johannesa de Thurocza: Chronica Hungarorum, vyd. v Augsburgu r. 1488. Za veľký úspech možno považovať zaradenie spomínaného súboru iluminovaných kódexov bratislavskej kapituly do svetového registra dokumentárneho dedičstva UNESCO na zasadaní medzinárodného poradného výboru pre program Pamäť sveta v Taškente, v roku 1997. Iste k tomu prispelo aj kvalitné spracovanie podkladov a nominačného formulára UNESCO spracovaného v SNK. Projekt iluminovaných kódexov je intelektuálne spracovaný a je škoda, že na Slovensku, zdá sa, nie je dostatočný záujem rozhodujúcich zložiek, ktoré by mohli pozitívne rozhodnúť a prideliť financie na jeho technickú realizáciu.

Ďalším medzinárodným projektom, do ktorého bola zahrnutá SNK spolu s ďalšími najvýznamnejšími slovenskými knižnicami, je projekt SK-LIBRIS na podporu komunikácie informácií. Garantom projektu je Univerzita v Ohio, USA. Aj Útvar pre reštaurovanie a konzervovanie dokumentov SNK úspešne rozvíja svoje medzinárodné kontakty a aktivity. V prevažnej miere je to výmena skúseností, najmä s českými a nemeckými kolegami a odborníkmi. Pracovníci oddelenia sa pravidelne aktívne zúčastňujú seminárov pre konzervovanie a reštaurovanie, organizovaných každé dva roky v Českej republike, ale aj iných akcií poriadaných Národní knihovnou ČR alebo Štátnym ústredným archívom v Prahe, ktoré sú úzko špecializované na problematiku konzervovania a reštaurovania.

Vzájomná výmena informácií prostredníctvom výmeny výsledkov publikačnej činnosti pracovníkov oboch inštitúcií a aktívnej spoulpráce v oblasti výchovno-vzdelácacieho procesu a uplatňovania nových techník a technológií v reštaurátorsko-konzervačnej praxi sa rozvinula po absolvovaní pracovno-študijnej stáže pracovníčky oddelenia v Inštitúte pre reštaurovanie kníh a rukopisov Bavorskej štátnej knižnice v Mníchove v roku 1994.

Odvtedy sa uskutočnilo niekoľko pracovných stretnutí v Mníchove i v Martine najmä v rámci projektu grantovej úlohy Farbenie a dolievanie chýbajúcich častí reštaurovaného objektu novou technológiou”. Pracovisko je toho času najväčším reštaurátorským pracoviskom v Spolkovej republike Nemecko a s vybavením a používaním najnovších technológií patrí k európskym špičkovým pracoviskám. Práve spolupráca so SNK iniciovala zavedenie pracovného miesta chemika pre oblasť reštaurovania a výskumu v tomto inštitúte. V roku 1996 získala SNK na podnet inštitútu dolievacie zariadenie ATLANTIS 96 ako dar bavorského Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny. Jedna pracovníčka útvaru absolvovala stáž aj na reštaurátorskom pracovisku Bavorského štátneho archívu. Spolupráca so Štátnou akadémiou výtvarného umenia (Staatliche Akademie der bildenen Kunst) v Stuttgarte, študijný odbor Reštaurovanie a konzervovanie grafík a archívno-knižničného materiálu má veľký záujem o spoluprácu so SNK a snaží sa podporovať naše iniciatívy v zavádzaní najnovších reštaurátorsko-konzervačných techník, z ktorých niektoré sa už aj uplatňujú v našej praxi. Útvar má kontakty aj v Die Deutsche Bücherei v Lipsku, ktorá poskytla stáž zameranú reštaurovanie pomocou automatizovaného zariadenia na štiepenie papiera a na najnovšiu metódu masovej neutralizácie kyslého papiera. V tejto oblasti útvar spolupracuje aj Battele-Institut vo Frankfurte nad Mohanom, ktorý sa zaoberá aj sledovaním a stanovovaním optimálnych skladovacích podmienok knižničných a archívnych materiálov. Pracovníci útvaru tiež absolvovali niekoľko exkurií v ďalších zaujímavých inštitúciách a knižniciach v zahraničí.

Vzhľadom na nízku úroveň financovania SNK sa snažíme získavať rôznych sponzorov doma i v zahraničí. Okrem spomenutých amerických a nemeckých nadácií uchádzame sa aj o granty Regionálneho knižničného programu Nadácie otvorenej spoločnosti, programov TEMPUS prostredníctvom ktorých viacerí naši pracovníci mohli absolvovať stáže v knižniciach vo Veľkej Británii, Francúzsku, USA a Dánsku. Žiaľ, zatiaľ sa nedarí získať financie do knižnice prostredníctvom programu PHARE, ktorý je iniciatívou Európskej Únie resp. jej Európskej komisie. Mnohí sponzori pri financovaní projektov vyžadujú od druhej strany istý podiel na financovaní projektu, obyčajne 50%, čo SNK v súčasnej situácii nemôže vopred garantovať, pretože rozpočet SNK nie je vopred známy, nehovoriac o jeho reálnom plnení, a tak sa nemôže ani o takýto typ grantov zo zahraničia uchádzať. Z uvedeného prehľadu sa zdá, že kontakty SNK so zahraničím sú živé a vyvíjaných aktivít je dosť, ale v dobe súčasného rýchleho progresu a zmien nie sú ešte dostatočné. Aby vôbec bolo možné držať krok s vývojom v knižniciach vo svete, najmä národných, SNK by potrebovala omnoho intenzívnejšie kontakty a zapojenie sa do európskeho a svetového knižničného diania.
Aby knižnica bola z hľadiska medzinárodnej spolupráce zaujímavá, musí prichádzať s niečím novým, prínosným a príp. musí mať podmienky pre zapojenie sa do nejakej koooperácie. Na to je predovšetkým treba vysokokvalifikovaný personál knižnice. Ďalšou prekážkou rozvoja medzinárodných aktivít je jazyková bariéra.
Ak slovenské knihovníctvo reprezentované vo veľkej miere Slovenskou národnou knižnicou bolo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v medzinárodnom meradle na špičke stredoeurópskeho a východoeurópskeho knihovníctva, v posledných rokoch zásluhou reálneho nezáujmu o rozvoj knižníc je z týchto pozícií postupne vytláčané.

Ing. IGOR PROKOP