Mesto by chcelo novú trojzväzkovú monografiu
Historický vývoj mesta Levoča by mala mapovať nová plnofarebná monografia v troch zväzkoch. Samospráva chce do práce na jej tvorbe zapojiť významné miestne inštitúcie, ako aj odborníkov na dejiny. Vstup do prípravy monografie schválili poslanci mestského zastupiteľstva na svojom poslednom zasadnutí. Na rozsiahlu publikáciu budú mať autori čas niekoľko rokov, všetky tri zväzky by mali byť hotové do roku 2019.
„Levoča ako jedno z najvýznamnejších miest Uhorska bola sídlom Spišskej župy a Provincie spišských Sasov. Bola dôležitým centrom obchodu, remesiel, kultúry aj školstva. Dosvedčuje to súbor jedinečných pamiatok, ktoré sa v meste zachovali,“ uviedol pre agentúru SITA Kamil Tomčofčík z marketingového oddelenia mesta Levoča. Svet podľa jeho slov Levoču ocenil zapísaním do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. „Je preto pochopiteľné, že mesto musí profitovať hlavne zo svojej histórie a obrovského kultúrneho, spoločenského a turistického potenciálu,“ dodal. K dosiahnutiu tohto cieľa by podľa neho mohla pomôcť aj spomínaná monografia, ktorá bude moderná a zohľadňovať by mala najnovšie poznatky z archeologických nálezov a najnovších výskumov.
V minulosti už vyšlo niekoľko kníh venovaných dejinám Levoče, v 20. storočí to boli dve z roku 1974 a 1975. „Obe knihy však boli do istej miery poznačené ideologicky, duchom komunizmu,“ vysvetlil Tomčofčík. Prvý zväzok novej monografie by mal mapovať dejiny Levoče do roku 1848, ďalší až po súčasnosť. Tretí zväzok bude zameraný ha kultúrno-historické pamiatky. Konkrétne mená autorov, ktorí budú na monografii pracovať, zatiaľ nie sú známe. Mesto je presvedčené, že historikov by sa našlo veľa. „Na území Levoče pôsobí hneď niekoľko významných inštitúcií, ako sú Štátne oblastné reštaurátorské ateliéry, Spišské múzeum, Štátny archív či Pamiatkový úrad. Vo svojich radoch majú veľké množstvo odborníkov, ktorí sa venujú histórii mesta, či histórii vo všeobecnosti,“ informoval Tomčofčík. O pomoc pri tvorbe monografie tak chce Levoča poprosiť práve ich, ako aj známeho historika Ivana Chalupeckého.