Minister kultúry Daniel Krajcer dnes primátorovi Levoče Miroslavovi Vilkovskému odovzdal certifikát potvrdzujúci zápis historického centra Levoča do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. „Je to určitá satisfakcia, pretože Levoči bolo toto právo istý čas odopierané a z mojej strany je to úprimná radosť, že perla stredovekej architektúry, kultúrne, hospodárske, ale aj náboženské centrum, ktorým Levoča bola, takéto ocenenie dostáva,“ povedal pri odovzdaní certifikátu minister Krajcer. Zápis Levoče do zoznamu UNESCO môže podľa ministra prispieť k propagácii Levoče vo svete. V oblasti propagácie má podľa Krajcera Slovensko veľké rezervy, nielen samotná Levoča, či iné pamiatky. Propagácia nie je však podľa neho len úloha štátu, ale aj samosprávy.

Tým, že Levoča sa dostala do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, bude môcť využívať grantový dotačný systém na ministerstve kultúry na obnovu pamiatok. „Levoča si zaslúži aj starostlivosť a pozornosť štátu,“ dodal Krajcer. Ministerstvo kultúry má podľa ministra v obnove kultúrneho dedičstva v najbližších rokoch veľké plány. „Som presvedčený, že v najbližších rokoch ministerstvo kultúry významným spôsobom tak ako nikdy doteraz prispeje na obnovu kultúrneho dedičstva,“ uviedol minister.

Zápisom do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa podľa riaditeľky Spišského múzea Márie Novotnej Levoča ocitá v „exkluzívnom klube“. Mnohí turisti podľa Novotnej cielene prichádzajú do miest a lokalít, ktoré majú značku UNESCO. Druhá rovina zápisu do Zoznamu je, že mesto môže získať zdroje na záchranu kultúrneho dedičstva. „Mesto môže využívať túto značku i vo vlastnej propagácii a v rozvoji cestovného ruchu,“ uviedla Novotná. Druhou stranou mince je, že mesto musí dávať oveľa väčší pozor na to, čo a ako sa v centre mesta robí.

Vlani Výbor UNESCO neposudzoval žiadne ďalšie návrhy zo Slovenska. Poslednou predloženou nomináciou bolo rozšírenie lokality Spišský hrad a pamiatky jeho okolia o mesto Levoču. Zo Slovenska na posúdenie čakajú rímske antické pamiatky na strednom Dunaji Limes Romanus, gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome, pamätník Chatama Sófera v Bratislave, súbor vinohradníckych pivníc v Tokajskej vinohradníckej oblasti, koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice a pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradisko v Mikulčiciach a Kostol sv. Margity Antiochijskej.