Zatiaľ čo u Levického hradu môžeme i dnes obdivovať jeho silné múry, pamiatkou Levíc takmer výlučne známou už len z dokumentov je mestské opevnenie. Centrum Veľkých Levíc – mesta pod hradom (zatiaľ čo viničná lokalita Staré Levice dodnes pripomína polohu pôvodných Levíc – nechránenej poddanskej dediny) sa v stredoveku nachádzalo v priestore medzi vstupom do hradu a Kostolom sv. Michala, postupne sa rozširovalo na juh a východ. Mestské hradby obkolesovali areál s najdôležitejšími objektmi. Boli tu kostoly, úrady, školy, murované domy zámožnejších ľudí, sídla cechov a remeselnícke dielne, hostince a iné, na hlavnej – teda Panskej ulici (Ulica sv. Michala) sa sústreďoval obchod. Prvá zmienka o opevnení mesta je z roku 1410, kedy ho tvorili iba drevené palisády (ohrada zo zašpicatených kolov). Ako sa mestá hospodársky vzmáhali a bohatli, mohli si postupne dovoliť opevňovať trvalejšími a pevnejšími materiálmi, zväčšovať výšku, hrúbku i územný rozsah opevnenia, i kombinovať ho s ďalšími prvkami zabezpečenia. Hradby sa stali otázkou prestíže, vstupenkou do elitného klubu miest, zárukou bezpečného obchodu, ktorý priťahovali, boli pre mesto zdrojom rozličných daní, mýta a iných poplatkov. Novú koncepciu renesančných opevnení s významnou funkciou nárožných bášt rozvinuli talianski stavitelia koncom 15. storočia. Bašty poskytovali obrancom lepší prehľad o útočníkoch a hlavne umožňovali ohrozovať dobyvateľa zboku a tlmiť tak jeho nápor na múry opevnenia. Na Slovensku dochádza k nebývalému masívnemu opevňovaniu miest a hradov po bitke pri Moháči roku 1526. Zhruba v tomto období dostávajú svoje murované hradby aj Levice. Popri nich sa však na niektorých úsekoch zachovali aj palisády (podľa rytín zo 17 stor.).

Zo západnej strany bol do Levíc ťažký prístup – pôda tu bola zradná a rozľahlé plochy pokrývali močiare, prirodzenou prekážkou bol potok Podlužianka a neskôr z Hrona vedúci kanál Perec, ktorého vybudovaním sa v 17. storočí zabezpečil dostatok vody pre napájanie priekop – súčasť ochrany hradu i mesta. (Severo)západný roh mestského opevnenia bol situovaný kdesi medzi dnešným reformovaným lýceom (pôvodný Učiteľský ústav) a korytom Pereca, s ktorým boli odtiaľto smerom na juhovýchod hradby viac-menej roznobežné. Niekde v areáli II. základnej školy by sme dnes vykopali základy obdĺžnikovej bašty. Múr pokračoval zhruba v línii Záhradnej ulice. Ako už vieme z predošlých článkov, domy na Mlynskej ulici oproti mlynu boli postavené roku 1929 z vonkajšej strany tejto pokračujúcej línie. Tu, naproti stráženému riečnemu brodu a kamennému eszterházyovskému mlynu (na mieste neskoršieho Schoellerovho) sa vstupovalo do mesta Starou bránou (tiež Mlynská brána). Po tom ako v auguste 1544 vpadlo do mesta dvojtisícové turecké vojsko pod vedením bega Şabana Muşu a bolo vzápätí vyhnané držiteľom hradu Melicherom Balassom, bola brána nazvaná po ňom – Balassova. Tento priechod musel byť zachovaný i pri stavbe Reitmannovho domu na tomto mieste v 20. storočí. Južná mestská bašta potom bola neďaleko – na mieste neskoršieho Eislerovho domu (dnes obchod so športovými potrebami, zmenáreň, byty a i.) na rohu Mlynskej a Štúrovej. Po rozobratí bašty začiatkom 18. storočia bol materiál údajne použitý na stabu hostinca Červený vôl (Vörös Ökör, stál do roku 1938 na mieste Okresného súdu). Pred niekoľkými rokmi bola, pri osadzovaní retardérov na vstupe do Pešej zóny, odkrytá časť základov – bašta teda značne vybiehala do priestoru dnešnej Ulice Ľ. Štúra.

Hradby na juhovýchodnej strane starého mesta pokračovali v línii Pešej zóny. Tzv. Vnútorná brána (tiež Cisárska), bola zavŕšená vežou a nachádzala sa v mieste kríženia Ulice sv. Michala a Ulice Ľ. Štúra, bola hlavným vstupom do mesta – a to z dôležitého smeru – od Ostrihomu a Štúrova, cesty vedúcej cez slabšie opevnené predmestie (medzi Nám. Šoltésovej a Štúrovou). Azda najznámejšou lokalitou pripomínajúcou v názvosloví túto kapitolu dejín mesta je ulica Na bašte. (Juho)východná bašta mesta sa totiž rozkladala práve tu (na mieste Klainovho/Vežičkového domu, resp. za ním stojaceho polozachovalého Kleisnerovho domu). Zlomok z pevnostného múru sa zachoval zozadu Klainovho domu (pri informačnej skrini na Štúrovej). Podľa niektorých prameňov sa Na bašte nachádzala brána, známa ako Trhová alebo Bátovská (viedla k nej upravená hradská od severovýchodu, smerom od slobodného kráľovského mesta Bátovce). Na tomto mieste bol roku 1664 vedený útok cisárskych oddielov na hradby mesta okupovaného Turkami.

Mestský múr pokračoval cez pozemok dnešného Mestského úradu, o kúsok ďalej jeho trasu zachovávala aj dávno po jeho zbúraní Kalvínska ulička (dnes Pionierska) medzi Kalvínskym dvorom a budovou lekárne Bellis na jednej strane a Goldsteinovym domom (dnes stávková kancelária, bar) a predajňou elektroniky na druhej. Dnes je severozápadne od týchto objektov voľné priestranstvo, kedysi tu však bola kľukatá ulička zvaná maď. Kapu köz – Medzibránie, či Medzivrátie. Je možné, že tu stál tzv. barbakan – obranná veža,bašta s dvomi bránami, medzi ktorými je pasáž so zakriveným pôdorysom (mal sťažiť útok na druhú bránu). Známa levická stoka v úzkej uličke s príznačným názvom Csatorna köz – bola zrejme pozostatkom širšej a hlbšej priekopy (napokon, už v stredoveku, dobe s nízkou úrovňou hygieny slúžila vodná priekopa i na takéto účely). Ulica existovala ešte i po II. svetovej vojne. Tiahla sa od Medzibránia, končila až pri synagóge (na strane od dnešných panelákov. (Neskôr bola premenovaná na Pioniersku a tento názov sa rozšíril i na bývalú Kalvínsku uličku – paradoxne sa zachoval iba v tomto úseku).

V oblasti neskoršej synagógy sa nachádzala tzv. Malá brána (tiež Tajná, na tal. vedute “Picola porta secreta della Cittá”) – vstup do mesta pre peších, bezprostredne vedľa severnej mestskej bašty.. Hneď oproti bašte sa rozkladala najväčia – juhovýchodná bašta hradu, nazývaná Vodná, keďže bola z troch strán obkolesená vodnou priekopou. Hrad bol výborne chránený ešte i na strane od vnútorného mesta: o šírke priekopy na tomto úseku nám poskytne matnú predstavu šírka hradného parku, založenom v priekope po jej vysušení. Ponad vodu sa klenul od kláštora kamenný most, ktorý končil niekoľko (cca 3 – 5) metrov pred hradnou bránou, z ktorej bol spúšťaný drevený padací most (v horných rohoch portálu Dobóovského kaštieľa dodnes vidíme otvory na reťaze, na ktorých bol zavesený).

Pod mestom existovalo i niekoľko (tajných, ak chcete) podzemných chodieb slúžiacich na diskrétny únik z opevneného mesta. Jedna napríklad ústila neďaleko Balassovej brány – pod dnešným

Munkovým domom (mototechna) oproti mlynu. Dvojitá chodba bola odhalená v r. 1934 – 35 pri stavbe Friedovho domu na Štúrovej (Café Paparazzi, S móda, predajňa čaju a i.). Vstupy do ďalších chodieb boli zaznamenané pod zástavbou medzi Ulicou I. Krasku a líniou hradieb.

Bezpečnosť mesta posilňovalo i niekoľko murovaných hliadkovacích stanovíšť – veží, či pevnôstok na vyvýšených miestach (známe najmä zo stredoslovenských banských miest) – z nich minimálne dve na úpätí Kalvárie (jedna nad dnešnou hl. poštou, druhá približne v areáli dnešných Vinárskych závodov – na obr. 4 je v detaile záberu z 90-tych rokov 19.stor.).

Po nepokojnom 16. a 17. storočí, význam mestských hradieb prudko upadol začiatkom 18. storočia. Karlovickým mierom z roku 1699 končí okupácia väčšej časti Uhorska Osmanskou ríšou a výpady Turkov na územie Slovenska. Roku 1711 dáva Szatmársky mier bodku za érou kuruckých povstaní. Navyše stihli kuruci ešte roku 1709 zničiť samotný Levický hrad, následkom čoho stratil význam ako strategický oporný bod a sídlo vojenskej posádky – a spolu s ním i celé mesto. V “mierovým” storočí (ako sa 18. storočie často nazýva) vôbec strácali mestské hradby na význame. Aj preto začínajú byť obyvateľmi rozoberané. Mnohé časti opevnenia boli postupne začleňované do hmoty novopostavených budov.

lTolnai, Csaba : Stratené mesto. Mestské hradby III. Prima noviny, Levice, r.15, č.32/2007, s.8.
( cit. podľa štúdie: Kresák, Fedor: O počiatkoch renesancie na Slovensku, ARS, Bratislava, č.1/1995. Predchádzajúce pokračovania článku Cs.Tolnaiho o mestských hradbách Levíc v Prima novinách č.14/2007,s.8 a č.15/2007, s.8 ).
i.