Reakcia na publikované články v tlači
Je smutnou skutočnosťou, že v krajine, ktorá sa navonok hrdí svojim kultúrnym dedičstvom zostávajú pamiatkári jediní, ktorým skutočne záleží na jeho záchrane a ktorí pre toto poslanie musia znášať neraz aj neadekvátne ataky. Ukázalo sa to tentokrát v prípade riešenia ochrany archeologicky odkrytých zvyškov opevnenia historického predmestia Trenčína. Okolo tohto nálezu bola totiž vyvolaná dodnes prebiehajúca mediálna kampaň, ktorá nielenže neadekvátne diskredituje pamiatkárov a spochybňuje ich prácu, ale čo je závažnejšie, smeruje k spochybneniu ochrany tohto cenného archeoloogického nálezu. Nedá sa preto nereagovať na túto záležitosť, ktorá je podľa nášho názoru predovšetkým odbornou problematikou a mala by sa riešiť na odbornej úrovni. Zároveň sa však dotýka ochrany nášho spoločného kultúrneho dedičstva, a mala by s ňou byť oboznámená takisto široká verejnosť, a to objektívne.

Na úvod pokladáme za potrebné pripomenúť dôležité skutočnosti, na ktoré súčasná mediálna kampaň, obviňujúca pamiatkárov, akosi pozabúda. Archeologický výskum v roku 2008 neočakávane odkryl základ rovného múru hrúbky 1,2 m a neucelenej dĺžky 45m, ktorý bol odbornou komisiou dňa 21.11.2008, zloženou z odborníkov na opevnenia, z pamiatkárov, architektov, ako aj vedúceho archeologického výskumu PhDr. Ruttkaya, zhodne interpretovaný ako vonkajšie predsunuté opevnenie mesta a orientačne datovaný do 17. storočia. Podnetom k tejto interpretácii bol len nedávno uverejnený historický plán mesta, uložený vo Švédskom kráľovskom archíve v Stockholme. Tento neznámy plán na rozdiel od ostatných známych historických plánov zachytáva aj plochu južného predmestia, kde je v mieste archeologického nálezu zakreslené ukončenie dlhej línie predsunutého opevnenia. Na základe jeho vyhodnotenia a porovnania plánu s odkrytými múrmi bol archeologický nález v odbornom posudku archeológa PhDr. Ivana Chebena, súdneho znalca v oblasti archeológie (17.12.2008), vyhodnotený ako „časť múru predsunutého opevnenia“, pričom autor vo svojom posudku navrhol aj konkrétnu formu prezentácie nálezu. Za dôležité pokladáme upozorniť aj na skutočnosť, že ako predsunuté vonkajšie opevnenie mesta bol nález interpretovaný Archeologickým ústavom SAV aj oficiálne tlačou (napr. Historická revue č 1, 2009).

Je preto pochopiteľné, že z dôvodu ochrany vzácneho nálezu pred zničením v dôsledku plánovanej výstavby garáží, bol nález na podnet Krajského pamiatkového úradu vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Pri vyhlasovaní archeologických lokalít za NKP je bežná prax taká, že za NKP sa vyhlasujú aj neskúmané alebo čiastočne skúmané lokality práve z dôvodu zabezpečenia ich ochrany a záchrany. Podklady k vyhláseniu trenčianskeho nálezu boli ale dostatočné k tomu, aby Ministerstvo kultúry SR začalo správne konanie o vyhlásení veci za národnú kultúrnu pamiatku a tým sa zabezpečila zákonná ochrana nálezu a zabránilo jeho zničeniu plánovanou výstavbou. V tlači prezentovaný názor PhDr. Mateja Ruttkaya, že pamiatkári nedostatočne pripravili podklady k vyhláseniu nálezu za národnú kultúrnu pamiatku, sa teda nezakladá na pravde. Rovnako nemá opodstatnenie ani oficiálne vyjadrenie primátora Trenčína, Ing. Branislava Cellera, že „…došlo k závažnému pochybeniu“ pamiatkárov a že „..Trenčania sú dva roky traumatizovaní touto situáciou..“. Skutočnosť je totiž taká, že požadovaná ochrana nálezu a možnosť jeho prezentácie neboli a ani nie sú príčinou toho, že na parcele dodnes nedošlo k zamýšľanej výstavbe. Dokladom je fakt, že už po vyhlásení nálezu za národnú kultúrnu pamiatku Krajský pamiatkový úrad súhlasil s realizáciou výstavby podzemných garáží. Podmienkou odsúhlasenia bolo, že pôvodný projekt bude zmenený do takej miery, aby nález zostal zachovaný. Požadovaná zmena projektu však nemohla byť pre investora nečakanou, pretože tak investor, ako i mesto boli už v územnom konaní upozornení na predpokladané archeologické nálezy v historicky exponovanom priestore, ktoré môžu ovplyvniť spôsob plánovanej výstavby. Na následnom odstúpení investora od pôvodného zámeru a na komplikovaných vzťahoch investora s mestom preto pamiatkári nemôžu niesť podiel viny.

Je ďalej zarážajúce, že realizátor archeologického výskumu si po ukončení prvej etapy výskumu (2008) zanedbal zákonnú povinnosť zabezpečiť nález pred poškodením. Odkryté základy murív, ktoré boli v zmienenom posudku PhDr. Chebena navrhnuté na prezentáciu, zostali dlhodobo v zimných mesiacoch odkryté. K ich ochrane opätovným prisypaním došlo až na základe výziev Krajského pamiatkového úradu, čo bolo neprimeraným a výsmešným spôsobom na úkor pamiatkárov pre verejnosť komentované istým redaktorom istej televízie.

Ešte pred začatím 2. etapy archeologického výskumu, nadväzujúceho na odkryté základy opevnenia, sa v tlači objavili názory riaditeľa AÚSAV a zároveň vedúceho archeologického výskumu, spochybňujúce jeho pôvodnú interpretáciu nálezu z roku 2008. K tejto pôvodnej interpretácii sa však už sám riaditeľ nepriznával a vzťahoval ju len na pamiatkárov, pričom ako dôvod na spochybnenie pôvodnej interpretácie uviedol rozporuplne len historické plány (Nový čas 7.6.2010). Druhá etapa výskumu teda mala podľa vedúceho výskumu priniesť definitívnu odpoveď na vzniknuté nejasnosti. K tomu poznamenávame, že 2. etapu výskumu iniciovalo mesto z mestského rozpočtu, i keď mesto už v roku 2008 odmietlo realizovať doporučované pokračovanie archeologického výskumu a architektonicko-historického výskumu z ponúknutej štátnej dotácie, čím sa mohli prípadné „nejasnosti“ osvetliť už oveľa skôr.

Výsledky 2. etapy archeologického výskumu boli oficiálne prezentované 29. júna 2010 so záverom, že sa určite nejedná o opevňovací múr, ale o ohradný alebo parcelačný múr, resp. o objekt na mape z roku 1837. Tieto závery sú ale v rozpore s doterajšími analýzami novo odkrytej architektúry odborníkmi na pevnostnú architektúru. I keď nie je na tomto mieste priestor na podrobnú odbornú argumentáciu, poznamenáme toľko, že naša analýza historických vyobrazení a plánov, ako aj charakteru novo odkrytého múru pôvodnú interpretáciu nevyvracia. Uvedieme na obhajobu aspoň toľko, že už z prameňov konca 16. storočia je známe, že skúmané územie bolo vtedy pomerne husto zastavané želiarskymi usadlosťami a hospodárstvami a je teda vysoko nepravdepodobné, že by sa tu nachádzala minimálne 50 m dlhá ohrada či parcelný múr akéhosi pozemku, ako to interpretuje PhDr. Matej Ruttkay. Zvlášť so zreteľom na fakt, že areál zaniknutého františkánskeho kláštora sa nachádzal bližšie k centru mesta, v areáli dnešnej ČSOB. Zároveň ani zistené zalomenie odkrytého múru funkciu opevnenia nevyvracia, keďže jeho priebeh rešpektuje historické komunikácie a mohol ohradzovať len určitú plochu zástavby predmestia. Rozmanitosť charakteru opevnení 16.-17. storočia, budovaných často narýchlo v tureckom ohrození v rozličných terénnych i ekonomických podmienkach, nemusí prekvapovať ani absenciou vonkajšej priekopy, ktorá pre archeológov v prípade Trenčína je tiež dokladom odlišnej funkcie múru. Pri trochu lepších znalostiach fortifikačných stavieb by možno PhDr. Ruttkayovi ani nepripadalo „nelogické“, že by sa opevnenie nachádzalo medzi stredovekým opevnením mesta a ďalším vysunutým valovým opevnením predpokladaným v polohe dnešných ulíc Horný a Dolný Šianec. Viacero príkladov doložených aj na území Slovenska dokladá postupný nárast jednotlivých pásov opevnení miest v smere proti najočakávanejšiemu ohrozeniu, a takýchto pásov mohlo byť viac. Je tiež úplne bežné, že mladšia zástavba miest a predmestí po zániku funkcie pevnostných múrov využívala ich konštrukcie na obvodové múry domov. Ak sa teda odkryté nárožie opevnenia stotožňuje s nárožím bloku domov zobrazeným na mape z 1. polovice 19. storočia, nie je to prekvapujúce a už vôbec nie dôkazom na odlišnú interpretáciu múru. Preto je dôležitý len ďalší archívny a terénny výskum, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil doterajšie interpretácie.
Nám pamiatkárom sa javí skôr nelogické, že sa vedúci archeologického výskumu a zároveň riaditeľ archeologického ústavu napriek prekvapivo odlišným interpretáciám svojho vlastného výskumu stáva súčasťou mediálnej kampane, ktorá za „autorov“ pôvodnej interpretácie pokladá len pamiatkárov. Kampane, ktorá pamiatkárov vrhá do svetla „zodpovednosti“ za nedoriešené problémy s výstavbou v tejto časti mesta.

Veríme však, že podaktorí si po prečítaní týchto riadkov uvedomia, že prebiehajúca mediálna kampaň nesmeruje len k riešeniu odborného vedeckého problému, ale na pozadí spochybňovania odbornosti práce pamiatkárov sú aj kroky smerujúce predovšetkým k spochybneniu významu nálezu, ktorý by po vypísaní zo zoznamu NKP bol vystavený možnej likvidácii.

Krajský pamiatkový úrad Trenčín