Milan Michal Harminc (1869-1964) narodil sa v slovenskej obci Kulpín pri Petrovci v Báčskej župe v Juhoslávii. Spočiatku študoval na nemeckej obchodnej akadémii v Novom Sade (1882-1883), potom odišiel do Budapešti, kde pracoval vo viacerých stavebných firmách a projekčných kanceláriách (Neuschloss a synovia, Ján N. Bobuľa, Schikedanz a Herzog, Kauser). V roku 1897 si založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu a svoje práce realizoval takmer po celom Uhorsku, hlavne na Slovensku, na Liptove a v Turci. Neskôr (1908) získal titul staviteľa za projekt budovy Slovenského národného múzea v Martine.V roku 1914 ukončil svoje pôsobenie v Budapešti a presídlil na Slovensko, kde vlastnil projekčnú a staviteľskú kanceláriu v Liptovskom Mikuláši (1916-1918). Na konci prvej svetovej vojny preložil svoje pôsobenie do Vysokých Tatier a stal sa predsedom Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko (1921-1923). V roku 1922 presídlil do Bratislavy, kde pracoval ako samostatný architekt, až do odchodu do dôchodku (1951). V roku 1953 bol menovaný prvým čestným členom Zväzu slovenských architektov. Bol tiež predsedom slovenského spolku a všestranne podporoval kultúrny a politický život na Slovensku. Počas svojej 65-ročnej tvorivej činnosti sa jeho architektonické výrazové prostriedky prispôsobovali meniacim sa slohovým prúdom strednej Európy.

Charakterizuje ich:
a/ romantizujúci pseudohistorizmus – počas pôsobenia v Budapešti;
b/ prechod k výtvarným zásadám “modernej oficiálnej monumentality v rokoch I. Československej republiky;
c/ moderná architektúra v súzvuku s novými názormi konštruktivistickej a funkcionalistickej architektúry od 30-tych rokov 20. storočia.
K jeho najvýznamnejším dielam patrí Sanatórium dr. Szontágha v Novom Smokovci (realizované 1917-1925), Tatra Banka v Bratislave (realizované 1923-1925) a Zemědělské múzeum, dnes Slovenské národné múzeum na nábreží Dunaja (realizované 1925-1927).

Po ukončení projektov na Roľnícky dom v Trnave (1927) sústredil Harminc pozornosť na prestavbu hotela Carlton – Savoy v Bratislave. Pri výstavbe tohto luxusného hotela spojil niekoľko starších budov a následnými nadstavbami a prístavbami vytvoril nový mohutný päťposchodový blok. Budova tak získala neobvyklý pôdorys tvaru “E” s dvoma nádvoriami a hlavnou orientáciou do dvoch námestí. Nákres čelného pohľadu adaptácie a nadstavby budovy hotela zobrazuje všetky východiskové body realizácie jej budúcej podoby. Vstupná časť hotela je zvýraznená predstaveným parterom a mohutným prevýšeným rizalitom so samostatným ukončením strechy a vlajkovými stožiarmi po bokoch. Zdá sa, že rizalit (symbolizujúci bývalý Prügerov dom – stredný zo súboru adaptaovaných) je umiestnený centrálne, no v skutočnosti je posunutý doľava, kompenzujúc tak celkový perspektívny účinok objektu. Hladká stena fasády je členená kordónovými rímsami a opakujúcimi sa sústavami pilastrov, okenných parapetov s náznakom balustrády. To všetko zakrýva nerovnakú výšku okien a poschodových úrovní stavby, vyvolávajúc tak dojem čistej kubickej hmoty klasicky vyváženého, ojedinelého architektonicky priezračného monolitu tejto účelovej budovy, v tom čase zrejme najväčšej v strednej Európe..

S výstavbou budovy Slovenského národného múzea v Martine sa začalo v roku 1929. Na projekt budovy bola vypísaná súťaž, v ktorej zvíťazil Harminc. Budova, hoci je riešená už v duchu nového názoru, si zachováva monumentálny charakter. Objekt je riešený v konštrukčnom dvojtrakte v tvare písmena “T”, s variabilnými výstavnými priestormi. V dispozičnom strede je hlavný komunikačný priestor, čo vytvára dobré predpoklady na voľné inštalovanie exponátov.

Výstavné priestory tretieho poschodia sú zapustené do valbovej strechy, osvetlené sú strešnými svetlíkmi. Kompozícia stavby tektonicky zobrazuje modernú konštrukciu. Hlavné priečelie zvýrazňuje sústava priebežných kamenných pilastrov, v prízemí vytvárajúcich arkády. K hlavnému vstupu pod arkádami navrhoval predsadenú dvojicu sôch. Monumentálnosť stavby Harminc podporil aj urbanistickým riešením, keď ju umiestnil na vyvýšenej terase mesta v osi ulice, ktorá vedie priamočiaro z hlavného martinského námestia. Rozsiahly nástupný priestor riešil dlhým kamenným schodiskom rozdeleným na niekoľko úsekov.

Stavba múzea bola dokončená v roku 1932, no inštalovanie bohatých zbierok podľa moderných muzeologických zásad trvalo až do roku 1938, keď bolo múzeum slávnostne sprístupnené. Budova Slovenského národného múzea v Martine je dodnes najväčšou múzejnou budovou na Slovensku

Literatúra:
Toran, E.: Architekt Milan Michal Harminc. (Z novších výtvarných dejín Slovenska. Zborník štúdií a materiálov). Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1962, s. 327-402.

Kubíčková, K. – Štibrányiová, M.: Milan Michal Harminc. 1869-1964. Výber z autorskej grafickej dokumentácie architektonického diela. SNG, Bratislava 1991.

Poláčková, D. – Schramm, Á.: Expozícia úžitkového umenia, designu a architektúry 1900-1995. SNG, Bratislava 1995.

Milan Michal Harminc: Bratislava, Hotel Carlton – Savoy. 1929

Ilustracia:
Adaptácia a nadstavba Hotela Carlton – Savoy v Bratislave.
Čelný pohľad, ceruza, tuš, pauzovací papier
Značené vpravo dole: M. Harminc
Inv. č. II/G 15

Dalšie články:

História hotela Carlton v Bratislave
Martin: Slovenské národné múzeum – Etnografické múzeum

Martin: Slovenské národné múzeum – Múzeum Andreja Kmeťa
Martin: Slovenská sporiteľňa a Slovenské komorné divadlo
Kultúrno-historické pamiatky regiónu TURIEC