Predkovia moderných ľudí (Homo sapiens) sa krížili s neandertálcami (Homo neanderthalensis) už pred 100-tisíc rokmi, čo je o približne 40-tisíc rokov skôr, než si vedci doteraz mysleli. Vyplýva to z genetickej analýzy neandertálskej ženy, ktorej pozostatky objavili v odľahlej jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri. Výskum viedol Sergi Castellano z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Nemecku.

Castellano s kolegami objavili v genóme neandertálskej ženy fragmenty DNA moderných ľudí, čo predstavuje dôkaz o medzidruhovom krížení, ku ktorému došlo už pred 100-tisíc rokmi. Vedci však zatiaľ nevedia, aký vplyv mali gény moderných ľudí na neandertálcov. Naopak, ich gény sú prítomné v DNA moderných ľudí aj v súčasnosti, pričom majú významný vplyv na rôzne oblasti od imunitného systému po náchylnosť k ochoreniam. Objav DNA moderných ľudí v genóme neandertálcov taktiež potvrdzuje teórie o tom, že Homo sapiens opustil Afriku ešte pred veľkou migráciou, ku ktorej došlo pred 60-tisíc rokmi. Vedci publikovali výsledky svojho výskumu v časopise Nature.