Monografiu Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici – klenot neskorej gotiky na Slovensku slávnostne predstavia dnes  24. marca o 16:00 v tomto kostole. Publikácia od kolektívu autorov prináša kapitoly o architektúre a umení chrámu v jeho postupných premenách. Každá z kapitol je zasadená do prislúchajúceho historického rámca vrátane reálií náboženského a kultúrno-spoločenského života mesta.

Kostol bol postavený v centre Banskej Štiavnice na sklonku 15. storočia a vysvätili ho v jubilejnom roku 1500. Patrí medzi najdôležitejšie neskorogotické stavby z okruhu stredoslovenských banských miest a historici umenia ho zaraďujú medzi významné objekty sakrálnej architektúry aj v stredoeurópskom kontexte.

Jednotlivé kapitoly 360-stranovej knihy sú ilustrované fotografiami Martina Marenčina a Lukáša Rohárika, vytvorenými pre túto príležitosť. Uplatňujú sa v nej však aj reprodukcie grafík a fotografií z archívnych zdrojov a rad architektonických rekonštrukcií od Marcela Mészárosa. Na tvorbe obsahu knihy sa zúčastnilo 12 autorov – renomovaných historikov, historikov umenia a architektov, ktorí postupne približujú jednotlivé stavebné vývinové etapy kostola, jeho pôvodné zariadenie a osudy umeleckých diel, ktoré boli s týmto chrámom spojené v jeho vyše päťstoročnej histórii. Najobsiahlejšie kapitoly sa zaoberajú obdobím gotiky a baroka – dvoch najvýznamnejších epoch z hľadiska dejín umenia. Gotická fáza kostola je predmetom vedeckého záujmu stredoeurópskych aj našich historikov umenia už takmer 150 rokov. Primárnej podobe stavby, ale aj jej transformáciám počas stáročí sa venuje hneď niekoľko autorov (Štefan Oriško, Michal Šimkovic, Katarína Vošková), pričom sa nezabúda napr. ani na mladší krov kostola či jeho zvony a liturgické zariadenie (Karol Ďurian, Juraj Gembický, Mária Čelková).

Z obdobia okolo roku 1500 si kostol síce uchoval celistvú architektonickú podobu, ale jeho pôvodné zariadenie dnes už poznáme len vo fragmentoch. Pozoruhodný hlavný oltár Majstra MS z roku 1506, inšpirovaný dielami Albrechta Dürera či Veita Stossa bol v 18. storočí rozobratý a jeho jednotlivé časti – sedem gotických obrazov a tri monumentálne sochy – sa postupne roztratili do rozličných múzeí a galérií, väčšinou za hranicami Slovenska. Monografia predkladá najnovšiu (virtuálnu) rekonštrukciu pôvodnej podoby oltára Majstra MS, nášho azda najvýznamnejšieho maliara na pomedzí gotiky a renesancie. Na komplexnú interpretáciu jeho diela sa podujal kurátor zbierky gotického umenia Slovenskej národnej galérie (SNG) Dušan Buran, ktorý sa venoval i ďalším neskoro-stredovekým artefaktom zachovaným v kostole (nástenná maľba, krstiteľnica, krucifix). Dnešnú podobu jeho interiéru však určuje barokové umenie, najmä vďaka monumentálnemu hlavnému oltáru z roku 1727 od Michaela A. Räsnera a Johanna G. D. Grasmaira. Bohatý náboženský život z čias pôsobenia jezuitov v meste musel čakať na svoje zhodnotenie dlho. Príslušné kapitoly pre monografiu napísal ďalší historik umenia zo SNG Martin Čičo, ktorému sa zároveň podarilo zrekonštruovať doteraz neznámy a v našich pomeroch unikátny mechanizmus inštalácie ďalších obrazov na príslušné cirkevné sviatky.

Nasledujú kapitoly k zariadeniu kostola v 19. storočí o Petra Budaya a celú monografiu uzatvára reflexia obnovy z druhej polovice 20. storočia od Kataríny Voškovej. „Na stave kostola sa podpísala predovšetkým neobvykle veľkorysá pamiatkarská kampaň medzi rokmi 1970 – 1974. Veríme, že prítomná komplexná monografia prispeje nielen k poznaniu dejín pamiatky, ale tiež k zachovaniu jej hodnôt pre budúce generácie,“ pre agentúru SITA to povedala jedna z autoriek a editorka publikácie Katarína Vošková.

Vydanie knihy podporil Fond na podporu umenia, Ministerstvo kultúry SR, Fakulta architektúry STU Bratislava a Mesto Banská Štiavnica.

Zdroj: http://cestovanie-dovolenka.sk