Architektonicko – historický výskum s návrhom obnovy pre areál mlyna je spracovaný na základe rozhodnutia KPÚ Trnava č. TT-11/1590-3/7564/ČAN zo dňa 16.12.2011 Predmetom výskumu je mlyn s areálom, ktorý je situovaný na parcele, ktorá je ohraničená na severe miestnou cestou z centra obce k Poľnohospodárskemu družstvu Dechtice a na juhu potokom Blava. Je situovaný na parcelách 3307, 3306/1, 3309/1.

Pamiatkový výskum usadlosti Mudrochovho mlyna bol vedený Ing. arch. Ľudmilou Husovskou, CSc., odborný garant.

Nehnuteľnú kultúrnu pamiatku tvoria 4 pamiatkové objekty, ktorými sú:
pamiatkový objekt č. 1 – vodný mlyn s obytným domom – valcový s turbínou –Mudrochov
pamiatkový objekt č. 2 – náhon so stavadlom
pamiatkový objekt č. 3 – hospodárska budova
pamiatkový objekt č. 4 – včelín

Metódu, rozsah spracovania a organizáciu výskumu ovplyvnili nasledovné podmienky a poznatky:
Komplexný pamiatkový výskum s návrhom obnovy nebol zatiaľ pre areál ani žiadnu jeho časť spracovaný, najmä z dôvodu, že areál do roku 2011 nebol národnou kultúrnou pamiatkou. KPÚ Trnava k rozhodnutiu o obnove pamiatky predložil vlastník pamiatky zámer obnovy pamiatky, ktorý je aj súčasťou žiadosti o grant s MK SR – Obnovme si svoj dom. Z tohto grantu je financovaný aj predmetný výskum. Vzhľadom na stav NKP, kde je len obytná časť využívaná bývaním vlastníka a jeho starej mamy, hlavnou metódou výskumu bolo vyhodnotenie nálezových situácii a detailov s čiastočne aj sond. Súčasťou výskumu je aj účelový archívny výskum, ktorý bol spracovaný k návrhu na vyhlásenie NKP a čiastočne. Pre spracovávanie výskumu bolo rozhodujúce využitie resp., nevyužívania domu, ktorý je v nevyhovujúcom až havarijnom stave. 

Urbanistický a historický vývoj sídla a areálu vodného mlyna.
V roku 1258 je obec doložená ako villa Degce, neskôr ako Dekte (1280), Dechta (1449), Dyecthycz (1553), Dechticze (1773); po maďarsky Dejte, nemecky Dechtitz, latinsky villa Degce. Osídlenie územia obce písomnými správami dokumentujú nálezy sídlisk z doby bronzovej i laténskej. Územie poddanskej obce patrilo hradnému panstvu Dobrá Voda a v 16. storočí získala obec privilégia a vyvíjala ako zemepanské mestečko so vzťahom k Erdödyovcom. V tej dobe sa tu usadil Habáni a rozvíjali hrnčiarstvo. V roku 1663 Dechtice prepadli Turci a 35 obyvateľov odvliekli do zajatia. V roku 1855 panstvo Dobrej Vody dostala rodina Pálffy. Od roku1884 už bola súčasťou Bratislavskej župy. Táto skutočnosť vysvetľuje aj existenciu dvoch takmer rovnocenných kostolov, z ktorých kostol na cintoríne je románskou stavbou s cintorínom, ktorej archeologický výskum poukazuje na staršiu časť obce, ku ktorej môže patriť aj areál mlyna ako bývalá súčasť Nitrianskej stolice – župy. Okolo potoka Blava existovali v 18. storočí mlyny 3 na múku a 1 na papier, ktorý pracoval až do roku 1885. Je isté, že areál mlyna patril k časti územia s románskym kostolom Všechsvätých, ktorý je situovaný na návrší nad obcou i „mlynským areálom“. V Dechticiach sa nenašla takmer žiadna dokumentácia k mlynu. Obecné kroniky sa z 50. rokov 20. storočia odovzdali do archívu v Trnave. V rámci znárodňovania po roku 1948 bola činnosť mlyna podľa údajov súčasného majiteľa zastavená v roku 1953 a odvtedy sa mlyn používal len na obytné účely, ale vlastníctvo rodiny Mudrochovej z roku 1904 zostalo nezmenené. Tradícia, ktorá sa spomínala aj v kronike, je k obnoveniu prechodu cez mlynársky dvor, ale na mape z roku 1898 žiadny prechod neexistoval. V súčasnosti sa spracovala Čiastková správa z archívneho výskum PhDr. J. Turcsanym z Modry, vid. samostatny blog archivny výskum mlyna Mudrochov. V Trnave na katastrálnom úrade sa našiel dokument zo spisu majetkového výpisu z roku 1883 s číselným zápisom mlynu a pozemkov. U vlastníka areálu je doklad o nadobudnutí tohto vlastníctva v roku 1904 – Ľudovítom – prapradedom dnešného majiteľa a potom história prevodov dedičstva ako Mudroch Ján, prastarý otec dnešného majiteľa Karola Závodského, postupne vyplácal súrodencov z dedičstva. Mudroch je zapísaný aj v evidencii priemyselných listov z roku 1939. Existenciu mlyna na tomto mieste dokumentujú historické mapy od 18. do 20. storočia.

Analýza vývoja kultúrnej pamiatky pre areál mlyna
Na základe poznatkov z výskumu, preštudovanej literatúry i podkladov a najmä s dokumentovaním súčasného stavu včelína z dôrazom na jeho stavebnú podstatu sa etapizácia vývoja sa opiera o:
1. vojenské mapovanie z rokov 1782 -84 mapa 08-04 – uložené v archíve KPÚ Trnava
2. vojenské mapovanie z roku 1837 mapa XXVI-41- uložené v archíve KPU trnava
katastrálnu mapu z roku 1898a jej operáty z roku 1894, uložené v ÚAKG Bratislava,
Čiastkovú správu z archívneho výskumu k identifikácii predchádzajúcich vlastníkov tzv. Mudrochovho mlyna v Dechticiach v období 18.-19. storočia autor: PhDr. Juraj Turcsány, Modra, 22.08.2012 ( príloha)
Preštudovanú literatúru
informácie a dokumenty rod. Mudroch ( prílohy)
poznatky z terénu s vyhodnotením nálezových situácii, sond a detailov ( priložené samostatné tabuľky)
 

Výskum určil vznik a vývoj areálu stavieb, ktorý má nasledovné stavebné etapy( ktorých podrobné dokumentovanie a potvrdenie je uvedené pri jednotlivých PO) :

stavebná etapa – 2. polovica 18. storočia, kedy na danom mieste pri 1. vojenskom mapovaní v rokoch 1752 – 1784 sú označené 2 mlyny.. Vtedy mlyny ako všetky v Dechticiach vlastnili Erdödyovci a dávali ich mlynárom do prenájmu. Ako vtedy skladba budov na tomto mieste vyzerala zatiaľ nevieme, ale podľa stavu dnešného poznania vieme určiť, že už existovala obytná časť, náhon, časť z mlynice alebo mlyníc a pravdepodobne aj hospodárska budova. Mlyn bol kolový resp. mlyny boli kolové.

stavebná etapa – koniec 18. storočia až začiatok 19. storočia vychádza najmä 2. vojenského mapovania – teda doby do roku 1837, ale môže sa vzťahovať aj k zmene vlastníctva po roku 1855.
2.vojenské mapovanie v danej lokalite už znázorňuje budovy z dnešného areálu – mlyn s hospodárskou budovou a ešte 2 ďalšie, ktoré už nevieme identifikovať. Ďalším dôležitým medzníkom je údaj o prevzatí vlastníctva panstva Erdödyovcov okolo roku 1855 Pallfyovcami.

stavebná etapa – koniec 19. storočia – určite od roku 1894 do roku 1904 je majiteľom rodina Neuvirt čo dokazuje aj operát ku katastrálnej mape z roku 1894. Na mape sa areál skladá mlyna a hospodárskej budovy. Túto etapu zatiaľ ako výrazne stavebnú nemôžeme určiť, vzhľadom na dosť výrazné stavebné zásahy po roku 1933. Vieme však, že budova mlyna mala v tej dobe vstupný stredný rizalit v strede južnej fasády.
stavebná etapa – 20. storočie udáva nielen zmena vlastníckych vzťahov v roku 1904, ale sú aj dokumentované prestavby najmä z rokov 1933. 1940, 1953 a 1959. Výrazná zmena nastala v stavebnej podstate mlynice pri modernizácii mlyna – odstránenie mlynského kolesa, zmena na pohon turbíny, ako aj nových mlecích súprav s výťahom na zrno.
K budovám mlyna a hospodárskej budovy pribudol včelín v roku 1940.
V roku 1953 mlyn znárodnili a slúžil ďalej len na rodinné bývanie. Areál zostal v danom stave a postupne chátral, okrem obytnej časti.

Vyhodnotenie a výsledky výskumu pre mlyn s areálom

 Výskum jednotlivých pamiatkových objektov spresnil vývoj areálu mlyna oproti predpokladom  pri zápise do Ústredného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok v roku 2011 (Č. ÚZPF: 11793/1-4). Urbanisticko – architektonické stvárnenie sa v podstate od roku 1837 do roku 1940 nezmenilo. V roku 1940 pribudla stavba včelína.
 

Charakteristika pamiatkových hodnôt mlyna s areálom

Pamiatkové hodnoty areálu sú dané historickým urbanistickým a architektonickým, hmotovo – priestorovým a konštrukčno – materiálovým zložením priestorov, ktoré dotvárajú a umocňujú časti poľnohospodársko – technickej stavby z 18. až 1. pol. storočia 20. storočia do doby jeho znárodnenia a zastavenie činnosti v roku 1953. Odvtedy sa areál mlyna využíval len na obytné účely a postupne chátral.
 

Urbanistické hodnoty
Areál mlyna predstavuje urbanistickú štruktúru usadlosti viazanej k poľnohospodárskej a manufaktúrne resp. strojovej činnosti (ako prvotnej priemyselnej činnosti). Obytnú a hospodárske stavby sú viazané nielen k obrábaniu pozemkov (polia i záhrada), ale najmä spracovávania produktov iných poľnohospodárov – mletie obilnín a opravy aj častí technológie iných mlynov – rýhovanie valcov k mlynom. Hmotovo – priestorové väzby jednotlivých stavieb na pozemku vychádzali z funkčnosti prevádzky mlyna a využívania prírodných daností parciel ( potok – cesta) s väzbou na vlastníctvo ornej pôdy na južnej strane zastavených parciel za potokom Blava.
Jeho situovanie na úpätí Malých Karpát v blízkosti románskeho kostola s cintorínom umocňuje aj jeho význam a čiastočne aj dominantnosť v danom prostredí.

Architektonické hodnoty
Historicky typický areál mlyna má svoje architektonické hodnoty dané hmotovo – priestorovým usporiadaním jednotlivých stavieb a ich dispozičným i konštrukčným riešením stavieb v nadväznosti na stvárnenie fasád či prvkov okien i dverí. Kompozícia hmôt graduje smerom od juhu, pričom sa uplatňujú plochy jednotlivých striech s plochami fasád, z ktorých severná je tvaroslovne najvýraznejšia, hoci sa v priestore mlyna mierne stráca. Dispozičné usporiadanie obytnej a mlynskej časti mlyna, hospodárska budova i včelínom poukazujú na jednoduchosť usporiadania pri vysokej funkčnosti čiže prevádzke usadlosti.

Historické hodnoty
Sú dané a vyplývajú z doteraz existujúcich a interpretovaných listinných dokumentov, ktoré potvrdzujú jeho existenciu od 18. storočia, pričom súčasný stav areálu je dokumentovaný takmer priebežne od jeho zakreslenia na katastrálnej mape a jeho operátoch od roku 1894 – 1898. Zároveň majiteľ má vlastný rodinný archív od roku 1904, aj s „ insitnými“ kresbami otca prastarého Mudrocha. Historicky areál predstavuje aj formu vlastníctva najprv zemepanského a potom súkromného. Napriek udalostiam po roku 1948 areál mlyna bol vždy súkromným vlastníctvom, hoci pre obmedzenom využívaní. Do roku 1855 usadlosť majetkom patriacim k panstvu hradu Dobrá Voda – Erdodyovcom. Mlynár-i ho mali v prenájme za určitú finančnú či naturálnu odmenu. Do roku 1882 potom vlastnili mlyn Pallfyovci , ktorý v roku 1882 -92 predali usadlosť mlynárovi – Nándor (Henrich – Ferdinand?) Neuvirt, ktorý je majiteľom aj podľa operátov katastrálnej mapy z roku 1898 na polovicu s Paulínou Neuvirt

Hodnoty výtvarné a remeselnej práce
Sú dané zachovanými architektonickými detailmi a prvkami najmä tvaroslovie otvorov a riešením fasád budov, najmä na severnej strane mlyna od doby 18. a 19. storočia do roku 1953. Osobitosťou areálu je stavba včelína, kde sa prejavilo nadanie Jána Mudrocha st., ktorý ako majiteľ mlyna od roku 1904 sám bol aj určitým spôsobom výtvarne nadaný – dnes by sme ho mohli charakterizovať ako insitného umelca. O tom svedčia jeho zachované kresby, kde od žánrových až žartovných obrázkov – k svadbe, krstu., kreslil aj zábery na krajinu a architektúry v Prahe, Benátkach, Alpách a pod. Svoj výtvarný prejav „uložil“ aj v stvárnení obrázkov na drevenej stene včelína.

Hodnoty technologického zariadenia
Prezentujú ich priestory vlastného mlyna – mlynice so zachovaným technologickým zariadením, strojmi a náradím z roku 1933 a neskôr, ako aj riešením náhonu so stavadlom a priestoru turbíny. Mlyn v tejto dobe zmenil tradičný pohov mlynským kolesom na veľmi progresívny zdroj energie – Francisciho turbínu . Hoci sa turbína nechovala, predsa modernizácia technológie mlyna nebola v tej dobe bežnou zmenou. Naviac Právo Blavy umožňovala výrobu elektrickej energie, čo tiež nebola v tej dobe bežná vec.

Z hore uvedených dôvodov predmetom ochrany a prezentácie areály mlyna sú všetky pamiatkové hodnoty, ktoré určuje súčasný objem a hmotovo – priestorové usporiadanie ako jednotlivých pamiatkových objektov, tak aj ich situovanie na parcele. Súčasťou pamiatkových hodnôt je aj konštrukčno – materiálové riešenie budov spolu s hodnotnými detailmi s výsledkami súčasných i budúcich nálezových situácii i sond. Súčasťou ochrany sú najmä nálezy doposiaľ neodkryté a nezistené pod úrovňou terénu a v ostatných častiach v rozsahu príslušnej parcely ako archeologické nálezy – hnuteľné i nehnuteľné, resp. kultúrne vrstvy pod terénom, v ktorých sa tieto nachádzajú.

Údaje o podkladoch, prameňoch a použitej literatúre

Podklady:
K začatiu výskumných prác objednávateľ výskumu a investor obnovy poskytol nasledovnú dokumentáciu:
– návrh na vyhlásenie za NKP – autor: Ing. arch. Ľudmila Husovská CSc. a PhDr. Karol Zavodský evidenčný list k NKP č. 11793/ 1-4
– zameranie m 1:100, z 06 2012, spracované kolektívom SK Geodeti s.r.o

Dokumentácia uložená v archíve PÚ SR v Bratislave a KPÚ Trnava – nie je zistená, lebo areál nebol národnou kultúrnou pamiatkou, ktorou je od roku 2011. Pre celkový poznatok o Dechticiach sme archíve PÚ vo fotodokumentácii prezreli k ľudovej architektúre – habánske domy zo žudrom neg. č. 46006, 46006, 7436/2 z rokov 1958 a 1962, fotografia fasád č. 153013 z roku 1985 býv. liahne patriacej k NKP rybníky.

Komparatívne porovnanie vybraných výsledkov pamiatkových výskumov – zatiaľ nie je známy výskum podobného typu mlyna v danom regióne, ale pri identifikácii murív a omietok sme konfortovali naše nálezy s realizovaným výskumami Ing. arch. J. Žuffovej, CSc. v Dechticiach:
– ruiny kostola a kláštora sv. Kataríny (č. ÚZPF 958/1-2) z roku 2011– architektonicko-historický výskum,
– r. k. kostol Všetkých svätých (č. ÚZPF 793/0) – porovnanie podľa terénu

Pramene a literatúra:

LITERATÚRA:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť str. 187, 304,
Súpis pamiatok Slovenska 1.diel. str.286-287,
Žudel, J.: Stolice na Slovensku, Obzor Bratislava, 1984 str.37, 42, 83, 85, 181.
Oriško, Š.: Poznámky k románskemu kostolu v Dechticiach in Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, KPÚ Trnava, 1998, str. 29-34
Nagy, P.: Archeológia Kostola Všechsvätých in Pamiatky a múzeá č. 4/2010,
Vodné knihy – zošit č.21 asi z doby po roku 1918 uvádza pol. Č. 2 – Blava – Dechtice 212, mlyn s 1 kolom na vrchnú vodu ( príloha).
Hanušin, Ján: Ľudové vodné zariadenia na Slovensku, kandidátska dizertácia Školiteľ doc. Dr. Ján Podolák, CSc., Trenčín marec 1971, Evidenčné číslo: E – 3404, Prírastkové číslo: 568/1974, Etnografický archív: EA – 39, str. 7, 19 – 21, 67 – 75, kap.III/3 a záver kap. VIII:
Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídiel na Slovensku, MK SR, NPKC Bratislava, Acadenie Elektronic Press, Bratislava, 08 1998, str.29-73
Hochberger E.: Das grosse Buch der Slowakei, Hochbergher, SINN 1997, str. 412.
Turcsány, J.:Čiastková správa z archívneho výskumu k identifikácii predchádzajúcich vlastníkov tzv. Mudrochovho mlyna v Dechticiach v období 18.-19. storočia (príloha)
Soročinová, A.: 4 mlyny Ruskinovce:pre Obecný úrad Ruskinovce, vydal Jozef Soročin VSJ, Michalovce 2010 (príloha)
Janota, Ľ.: Slovenské hrady, Nakladateľstvo Slovenskej ligy, s.r.o Bratislava 1938, hrad Dobrá Voda str. 187 – 193
Hrad Dobrá Voda, str.5/9 – 6/9, www.obecdobravoda.eu

www.mudrochovmlyn.sk

DOKUMENTÁCIA

1/ List vlastníctva s kópiou z katastrálnej mapy
2/ Dokumentácia k prestavbe mlyna v roku 1933 (príloha)
3/ Dechtice – Murdochovský mlyn – sila argumentu, LEO & COR – kresby uvedené k tomto elaboráte sú ideovým zámerom majiteľa mlyn o jeho budúcom vzhľade, nie sú historickou dokumentáciou, ale fotografie v ňom uložené dokumentujú stav usadlosti okolo roku 1950 – 70.
4/ Výrez z katastrálnej mapy z roku 1898 a z operátu z roku 1894 (príloha)
5/ Domovský list z roku 1924 (príloha)
6/ Dokumentácia k ryhovaciemu stroju (príloha)
7/ Vyjadrenie KPÚ Trnava k pamiatkovým hodnotám mlyna (príloha)
8/ Staticky posudok – Kohút sa spracováva a predbežne sme vychádzali s predpokladov z terénnej konzultácie.

MAPOVÉ PODKLADY
1 a 2. vojenské mapovanie v archíve PÚ Bratislava a KPÚ Trnava,
Katastrálna mapa z roku 1894 a jej parcelný operát v ÚAGaK Bratislava – Pozsony megye, Dejte Ny. oszl. XV. szelv. af., archív ÚAKG Bratislava,
Kópia katastrálnej mapy Dechtice, Správa katastra Trnava 2011