Prehistorické kosti, ale aj lebka jedného z najväčších francúzskych mysliteľov Descarta a tisícky ďalších zaujímavostí zostanú nedostupné pre návštevníkov parížskeho Múzea ľudstva, ktoré z dôvodu celkovej obnovy koncom tohto mesiaca zatvorí svoje brány na štyri roky. Medzi hviezdy v jedinečnej zbierke, ktorú v sedemdesiatročnej histórii inštitúcie tvorí 530 tisíc kusov, patria náhrobky a kosti pravekých ľudí, ako aj ich nástroje. Súčasťou je i Venuša z Lespugue, pätnásťcentimetrová figúrka ženy zo slonoviny, ktorú objavili v roku 1922 v juhozápadnom Francúzsku a jej vek sa odhaduje na 25 tisíc rokov.

Podľa kurátora antropologickej zbierky Philippa Menneciera je práve táto soška “najkrajším kúskom” v celom múzeu, kde je aj 650 sadrových búst, vymodelovaných z tvárí živých ľudí z konca 19. storočia. Veľkou atrakciou je relikvia zo 17. storočia – lebka René Descarta, ktorý sa preslávil aj svojim výrokom Myslím, teda som. Filozof zomrel v roku 1650 ako päťdesiatročný na zápal pľúc vo Švédsku, kde učil filozofiu tamojšiu kráľovnú Kristínu. Pochovali ho v Štokholme, ale obdivovatelia jeho intelektu podplatili hrobárov a Descartovu hlavu si odniesli. Telo sa potom vrátilo do Francúzska v roku 1667, kde ho, okrem lebky, pochovali v Paríži. Lebka, ktorá mala niekoľko majiteľov, sa objavila až o dve storočia neskôr na aukcii v Štokholme. Zberateľ, ktorý ju na dražbe získal, ju potom Musee de l’Homme (Múzeum ľudstva) daroval.

Veľký projekt obnovy je zameraný na získanie nového lesku múzea, odkiaľ časť zbierok premiestnili do múzea Quai Branly. Po opätovnom otvorení Múzeum ľudstva ukáže “vývin ľudského druhu a do svojich priestorov vnesie celú históriu ľudstva, jeho minulosť aj budúcnosť,” uviedol riaditeľ Musee de l’Homme Bertrand-Pierre Galey. Posledný vstup do múzea pred jeho zatvorením bude počas víkendu bezplatný.