Múzeum socializmu v pivnici
20. mája 2008 – Nezvyčajný koníček na žiaka základnej školy má už rok Filip Poledovič z Križovian nad Dudváhom neďaleko Trnavy. Ako štrnásťročný začal zbierať rôzne predmety a relikvie z čias socializmu a s kamarátmi založil 1. júna 2007 v pivnici rodičovského domu nefalšovanú “Izbu revolučných tradícií”.Takmer po ročnom fungovaní malého múzea socializmu sa v pivničných priestoroch domu Poledovičovcov nachádzajú obrazy všetkých prezidentov bývalého Československa od Klementa Gottwalda po Gustáva Husáka, nechýbajú ani portréty najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu, busty Lenina, zástavy, vlajky, medaily, rôzne mince a bankovky z tých čias, výtlačky novín, ale aj staré televízory a rádiá. “My sme už dokázali viac než iné spolky a dávame do toho iba vlastné prostriedky,” s hrdosťou reagoval na množstvo exponátov dnes 15-ročný žiak Poledovič, ktorému v záľube pomáhajú aj dvaja kamaráti z obce – Peter Táčovský a Roderik Richtárik.
Izba revolučných tradícií (IRT) v Križovanoch nad Dudváhom je podľa informácií jej zakladateľa v súčasnosti jedinou svojho druhu na Slovensku. “Zatiaľ nemám správy, že aj niekto iný má takúto zbierku predmetov z rokov 1948 až 1989. Dnes sa ťažko zháňajú, lebo mnohé sú zničené,” priblížil svoju skúsenosť mladý zberateľ, ktorý získal časť zbierky od známych, ale i na burzách a v antikvariátoch. Podľa jeho slov, komerčná cena týchto predmetov každým rok stúpa a za bustu Gottwalda, ktorú majú v izbe, im už jeden zberateľ ponúkal 25-tisíc korún. Aj preto sa o získané “revolučné” exponáty zaujíma čoraz viac iných vyznavačov historických predmetov z mnohých končín Slovenska.
Trojica mladíkov z Križovian nad Dudváhom však svoje aktivity nezameriava len na zberateľstvo. “Máme vlastný futbalový klub 1.FC.KSČ.1992, s ktorým hráme ligu malého futbalu. Máme aj cyklistický oddiel a vlastnú internetovú stránku na propagáciu našich aktivít,” uviedol predseda IRT Poledovič. Chlapci si vedú podrobnú kroniku svojich spoločných aktivít a pravidelne siedmeho v každom mesiaci majú riadnu členskú schôdzu. “Naša záľuba nie je o politike, ale mňa osobne baví história Československa po druhej svetovej vojne. Pomáha nám to aj v škole, ktorú musíme stíhať – to je podmienka rodičov,” dodal na vysvetlenie najstarší z tria mladých, možno nádejných historikov venujúcich sa na ére socializmu.
Aj keď exponáty z nedávnych čias našli svoje miesto v súkromnej pivnici rodinného domu, zápisy v kronike potvrdzujú, že cestu sem už našli aj bývalí politici KSČ, novinári a tamojší občania. “V obci nás ľudia podporujú. Vždy je to lepšie, keď sa zabávame takto, akoby nás mal lákať alkohol, alebo drogy,” dodal Poledovič, predseda pravdepodobne jedinej fungujúcej izby revolučných tradícií na Slovensku.