Priblížiť súčasnej generácii, ako sa kedysi žilo v 50. a 60. rokoch 20. storočia na Slovensku i v samotnom Kežmarku, má za cieľ výstava v Múzeu v Kežmarku. Ponúka nielen trojrozmerné exponáty, ale aj dokumenty, ktoré sa zachovali, fotografický materiál, letáky, noviny i propagačné materiály. „Návštevníci sa môžu dozvedieť okrem iného to, ako mali ľudia zariadené domácnosti a aké predmety používali. Vieme, že to bolo veľmi hektické obdobie, bolo to budovateľské aj zlaté obdobie, striedali sa rôzne politické udalosti, menili sa historické fakty. Čo tu ale stále zostáva je človek, ktorý sa musel neustále prispôsobovať spoločnosti,“ uviedla k výstave riaditeľka múzea Erika Cintulová. Výstava s názvom Návrat v čase – 50. a 60. roky 20. storočia bude verejnosti prístupná do konca  októbra.

Podľa Cintulovej sa napriek tomu, že ide o relatívne nedávne obdobie, zachovalo málo artefaktov, či už v súkromnom vlastníctve, ako aj v múzeách. Na samotnú výstavu sa ich však napokon podarilo nazbierať dostatok. „Každý a jeden predmet má svoj príbeh a osud. Máme tu zaujímavé kreslá, ktoré vyrábal výrobca Halabala, sú tu aj predmety ako staré televízory či rádia. Veľkú hodnotu má aj historické oblečenie, keďže to sa v minulosti prešívalo alebo sa používalo na handry. Je to veľká vzácnosť, ak sa v súčasnosti nájde práve oblečenie, ktoré sa zachovalo z 50. a 60. rokov 20. storočia,“ vysvetlila riaditeľka múzea.

Obraz o spomínanom období si návštevník múzea urobí nielen prostredníctvom vystavovaných predmetov, ale aj na základe historických faktov, ktoré sú podchytené na úvodných paneloch. „Každý z nás v sebe nesie poznatky, spomienky, emócie na obdobie, ktoré vtedy prežil. Mnohí si pamätáme situáciu, keď sa stálo v dlhých radoch na mandarínky, či na šijacie stroje. Na hudobnej scéne sa objavuje rock and roll, televízia sa pozerala cez farebnú fóliu. Sú to roky, počas ktorých bol každý z nás niekde organizovaný, ako napríklad v pionierskej organizácii, v Socialistickom zväze mládeže, v Československom červenom kríži, či v Revolučnom odborom hnutí (ROH),“ priblížila dobu Cintulová. Podľa jej slov sa vtedy čítali knihy Odvážna školáčka, deti chodili do školy v prírode a pionierske tábory neodmysliteľne patrili k letným prázdninám. Deti absolvovali prvé sväté prijímanie, ale taktiež aj pioniersky sľub. Zvláštnosťou 60-tych rokov bolo podľa nej aj fungovanie tuzexu, v ktorom sa platilo bonami. Okrem rozvoja kultúry v tom čase, pripomenula aj tienisté stránky doby. V Nemecku bol postavený Berlínsky múr a pre Československo sa rok 1968 podľa jej slov zapísal veľkými čiernymi písmenami, keď naše územie obsadili sovietske vojská.

Cintulová tiež priblížila aj ďalšie udalosti zo života Kežmarku. V priebehu roku 1950 boli v meste ukončené práce s inštalovaním verejného rozhlasu. 11. decembra 1964 bola oficiálne otvorená prevádzka novej veľkopekárne v Kežmarku a v apríli 1965 odovzdal montážny podnik v Bratislave novú telefónnu ústredňu v Kežmarku, ktorá slúžila 1300 účastníkom. V roku 1954 zanikli neďaleké obce Ľubické kúpele a Ruskinovce. Podnikové riaditeľstvo Zdroj v meste otvorilo 1. apríla 1958 novú prevádzku mliečnych špecialít, mliečny bar, ktorý sa tešil veľkej obľube až do 90. rokov 20. storočia. V roku 1960 Kežmarok prestal byť okresným mestom. „Mnohí Kežmarčania si možno spomínajú aj na nádherný veľkolepý historický sprievod mestom v roku 1968, keď si Kežmarok pripomínal 700. výročie udelenia mestských práv a pri tejto príležitosti organizoval veľkolepé oslavy,“ povedala riaditeľka múzea. Sú tu však aj osudy budov, ktoré sú podľa nej veľmi tragické. Mnohé boli po vojnovom období zničené. Spomenula napríklad Dom pionierov, kedysi Katolícky kruh, ktorý sa v minulosti dosť využíval. „Fungovali tu aj pionieri i zväzáci, organizovali sa tu tiež rôzne podujatia, no v súčasnosti tento dom chátra a takýto osud stihol mnoho budov nielen v Kežmarku, ale aj na celom Slovensku,“ dodala.