Múzeum vystavuje drumble nájdené na zaniknutých hradoch

Obrázok k článku

Hudobné nástroje drumble z obdobia 15. – 16. storočia predstavuje Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote (GMM) v rámci Predmetu mesiaca január. Drumble boli objavené počas archeologických výskumov na hrade Širkovce – Kapla a Hodejov. Ako agentúru SITA informovala PR referentka GMM Martina Oštrom Mareková, v múzeu si môžu záujemcovia tieto netypické zbierkové predmety pozrieť do 31. januára.

 

Hudobné nástroje – drumble sú pre archeológiu netypické zbierkové predmety. Jedna z prezentovaných drumblí bola objavená počas archeologického výskumu pod vedením archeológa GMM Alexandra Botoša v roku 2013 na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla. Druhá drumbľa pochádza z hradu Hodejov, ktorú v roku 1962 objavil Gejza Balaša počas archeologického výskumu hradu. Vystavované drumble pochádzajú z obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku (15.až 16. storočie).

 

Drumble sa vyrábali z kovu, dreva a z kostí. Najstaršie kovové drumble sa objavujú v západnej Európe už v 12. storočí. „Drumble sa na území Slovenska objavujú až v období neskorého stredoveku, približne od 15. storočia. Drumble sa vyskytujú predovšetkým ako archeologické nálezy na stredovekých hradoch, kde sú dokladom zábavy a krátenia si dlhej chvíle hradných posádok,“ objasnil archeológ Botoš. Drumbľa je lamelkový, prstom rozkmitávaný samozvučný hudobný nástroj. Skladá sa z malého otvoreného kovového rámika, ktorý býva cibuľovitého alebo podkovitého tvaru. Rámik vyúsťuje do dvoch otvorených ramienok, medzi ktorými je umiestnený dlhý oceľový jazýček, ktorý prechádza osou nástroja. Pri hre na tento hudobný nástroj drží hráč drumbľu jednou rukou tak, aby sa rovnobežné konce opierali o zuby alebo pery hráča. Jazýček drumble vyčnievajúci von z úst hráča, tak môže voľne kmitať.

 

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882 a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku. Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického regiónu Gemera a Malohontu. Od roku 1996 sa múzeum špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne. Na konci roku 2016 tvorilo zbierkový fond múzea 101 388 položiek, z toho bolo 68 539 zbierkových predmetov a 32 849 historických tlačí.

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Na Trenčianskom hrade našli nálezy z prelomu letopočtu

Nálezy z prelomu letopočtu našli archeológovia počas prieskumu na Trenčianskom hrade. Asi dva metre pod úrovňou terénu sa nachádzala keramika, črepiny, mlynské kamene, drobné bronzové predmety, ako sponky a prívesky. „Nálezy sa datujú do neskorej doby laténskej, okolo 50 rokov pred naším letopočtom až do prelomu letopočtu,“ povedal pre agentúru SITA Jaroslav Somr z Trenčianskeho múzea.

Pri výstavbe nájomných bytov našli sídlisko z doby bronzovej

Pri výkopových prácach počas výstavby nájomných bytov s nižším štandardom v obci Abovce v okrese Rimavská Sobota bolo uplynulý týždeň porušené sídlisko z doby bronzovej. „Počas záchranného archeologického výskumu bola preskúmaná časť plochy, na ktorej boli objavené keramické fragmenty pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej (1 500 – 1 100 pred Kr.),“ agentúru SITA informoval archeológ Alexander Botoš z Gemersko-malohontského múzea. Ako doplnil, objavené boli aj nálezy, ktoré možno priradiť k materiálnej náplni kyjatickej kultúry z neskorej doby bronzovej (1 100 – 700 pred Kr.).