V týchto dňoch ukončilo Ľubovnianske múzeum projekt reštaurovania 44 izbových povalových trámov. „Je to nosný, silný, hranatý, prostredný povalový trám domu. Centrum tohto trámu zdobili tesári nápismi a vyrezávaním, v ktorom sa zachovali prvky starého ornamentu ako emblémy krížov, solárne motívy, rozety, vročenia alebo meno fundátora,“ uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Výzdoba trámov, nápisy, symboly slnka a kresťanské symboly urobené vrúborezom, ako aj zvykoslovie s tým spojené, sú podľa Mikulíka významným kultúrnym prejavom histórie tohto multikultúrneho regiónu.

Odborné práce na povalových trámoch urobili reštaurátori z Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči. Ľubovnianske múzeum to stálo 8 900 eur. Časť prostriedkov získalo múzeum z grantu z ministerstva kultúry, časť financovalo z vlastných zdrojov. Vzhľadom na citlivosť drevnej hmoty voči klimatickým podmienkam a drevokaznému hmyzu reštaurátori drevené trámy museli petrifikovať a konzervovať. Drevené trámy pochádzajú z okolia Starej Ľubovne z 18. až 20. storočia a podľa Mikulíka má Ľubovnianske múzeum jednu z najväčších zbierok týchto predmetov u nás. Niektoré z nich sa nachádzajú priamo v jednotlivých objektoch skanzenu pod hradom, iné sú vystavené samostatne v skanzene. Viaceré zo zachovaných povalových trámov pochádzajú z už zbúraných objektov v okolitých obciach a

Nápisy na trámoch boli väčšinou v miestnych nárečiach. V oblasti Spiša tieto trámy nazývali aj tragár, meštegren alebo sosromb. Keďže povalový trám bol nosným trámom, ktorý držal celú povalu, symbolizoval silu, a aj preto mu v ľudovom prostredí pripisovali magickú funkciu. Pod týmto trámom požehnávali mladý pár pred sobášom, mladej neveste tu snímali veniec z hlavy a kládli čepiec na hlavu. V niektorých prípadoch v minulosti prinášali pod tento trám ťažko rodiacu ženu alebo človeka s ťažkým skonom.