Po 260-tich rokoch je oddnes otvorený pre verejnosť zrekonštruovaný renesančný palác na hrade Ľubovňa. Rekonštrukciu paláca začalo Ľubovnianske múzeum už v roku 2008. Stavebné práce si vyžiadali náklady v celkovej výške 1,716 mil. eur. V Starej Ľubovni sa tak podarilo zachrániť palác, ktorý chcela svojho času panovníčka Mária Terézia spolu s celým hradom rozobrať na stavebný materiál. „Počas rekonštrukčných prác sme odkryli v hradnej skale vytesaný pivovar. Spolu s najstarším zachovaným kamenným liehovarom v Európe tak máme v rámci hradu dve výnimočné miesta. Históriu oboch sme sa rozhodli zachytiť v dvoch nových expozíciách, priamo v renesančnom paláci,“ uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Hrad i nové expozície sa rozhodlo múzeum prezentovať novátorským spôsobom. Obnovené kultúrne dedičstvo môžu návštevníci vzhliadnuť prostredníctvom 3D animácie archeologických nálezov z hradu Ľubovňa. Vznik hradného pivovaru datuje Dalibor Mikulík po roku 1553. Najstarší zachovaný kamenný liehovar v Európe fungoval v rámci hradu už okolo roku 1746. História liehovarníctva je bohatá nájdenými receptami o výrobe pálenky, napríklad i tradičnej Spišskej borovičky.
Renesančný palác bol ruinou od 18. storočia. Posledné opravy na renesančnom paláci sa robili za čias poľskej kráľovnej Márie Jozefíny v polovici 18. storočia, no celková obnova nebola dokončená. K tej sa pristúpilo až na začiatku 21. storočia. „Obnova zrúcaniny bola finančne veľmi náročná záležitosť. Sumu 0,716 mil. eur investoval z vlastných zdrojov Prešovský samosprávny kraj ako vlastník objektu. Následne vláda poskytla Ľubovnianskemu múzeu jeden milión eur na dokončenie rekonštrukčných
Renesančný palác postavili počas veľkej renesančnej prestavby hradu, ktorý v roku 1553 postihol ničivý požiar. Tento požiar zničil gotický palác v susedstve veže. Obnovné práce na hrade uskutočnili z nariadenia poľského panovníka Žigmunda Augusta, počas starostovania Jána Bonera najmä v rokoch 1554 – 1557. V tomto období bol na mieste starej stredovekej kuchyne vystavaný veľkolepo riešený renesančný palác. Bol vybudovaný na skalnom výbežku hradného kopca. Projektoval ho Joannes Frankenstein. V dolnej časti paláca bol v skale vysekaný pivovar, nad ním sa nachádzali pekáreň a kuchyňa. V hornej časti bola situovaná reprezentačná sieň a dve izby. Na výstavbu paláca s rozmermi 28 x 19 metrov s dvoma podzemnými a troma nadzemnými podlažiami sa použilo 10 000 ton kameňa, čo v danej dobe predstavovalo 5 320 vozov nákladu. Podľa tradície kamene tatranskej žuly, osadené na niektorých miestach obvodových múrov paláca, symbolizujú miesta, kde prišli o život jeho stavitelia.