Na Krásnej Hôrke pripravujú premurovanie korún murív a ríms
Na hrade Krásna Hôrka sa momentálne pripravujú na premurovávanie korún murív a ríms, ktoré v marci 2012 narušil požiar. Všetky opravy majú materiálovo, tvarovo aj konštrukčne navrátiť porušeným častiam podobu z obdobia po úprave hradu po požiari v roku 1817. Tlačovú správu s informáciami o prácach na Krásnej Hôrke poskytol agentúre SITA Jakub Varmuža zo Slovenského národného múzea (SNM).
Pamiatkari predpísali na premurovanie korún takzvanú “horúcu maltu”. Po viacerých rokovaniach sa tento spôsob úpravy vyhodnotil ako menej vhodný. Rovnocennou náhradou má byť vápenná malta bez hydraulických prísad, ktorá sa podľa SNM na rekonštrukcie historických objektov v Európe bežne používa. Schválili ju aj projektanti a pamiatkari.
Pred dokončením je momentálne projekt na trvalé strechy, rokuje sa ešte o druhoch strešnej krytiny na jednotlivých častiach hradu, informuje SNM. Problémom je hlavne prestrešenie takzvanej Rákocziho kaplnky. Pamiatkari preferujú drevený šindeľ a požiarnici pálenú škridlu alebo iný druh nehorľavej krytiny. V stredu 12. júna sa uskutoční v Betliari rokovanie za účasti všetkých zainteresovaných strán, kde by sa mal tento problém vyriešiť. O strešnej krytine rozhoduje Krajský pamiatkový úrad, následne musia dať súhlasné stanovisko hasiči. SNM bude ich rozhodnutie rešpektovať, píše sa v tlačovej správe.
Nerozhodli, či bude na
Nerozhodli, či bude na kaplnke šindeľ alebo škridlica
KRÁSNA HÔRKA 12. júna (SITA) – Ani dnes ešte nepadlo definitívne rozhodnutie, či na gotickej časti a kaplnke hradu Krásna Hôrka bude na streche drevený šindeľ alebo keramická strešná krytina. Vyplýva to z informácií, ktoré dnes na brífingu pred bránou hradu Krásna Hôrka uviedol Pavol Šimunič, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry. Povedal, že cieľom dnešného stretnutia všetkých zainteresovaných na rekonštrukcii hradu bolo posúdiť viaceré otázky a dospieť k rozhodnutiu, ktoré by viedlo k ďalšiemu posunu prác. Na otázku novinárov, či dospeli už k nejakým záverom konštatoval, že rokovania budú pokračovať.
Rozhodnúť musia, aké druhy krytiny sa použijú na zastrešenie jednotlivých častí hradu – či drevený šindeľ alebo keramická pálená viedenská škridlica. Na dolný a stredný hrad pamiatkari už minulého roka určili, že tam pôjde viedenská pálená škridlica. Problémom je hlavne zastrešenie Rákocziho kaplnky, kde pamiatkari preferujú drevený šindeľ a požiarnici pálenú škridlicu. Podľa vyjadrenia Šimuniča to však nie je kardinálna otázka súčasnej etapy rekonštrukčných prác. Doložil, že zohľadňovať budú stanovisko pamiatkarov aj požiarnikov, pričom dôraz budú klásť na bezpečnosť návštevníkov. Podľa požiarnikov drevený šindeľ sa nedá upraviť tak, aby bol skutočne nehorľavý.
„Slovenské národné múzeum, ktoré je investorom rekonštrukcie, bude akceptovať rozhodnutie, ku ktorému dospejú požiarnici a pamiatkari. Na základe toho bude potom pokračovať v projektovej príprave trvalých striech,“ povedal generálny riaditeľ SNM Rastislav Púdelka. Zdôraznil, že na prvom mieste by mala byť bezpečnosť ľudí, keďže cez hradnú kaplnku vedie jedna z únikových ciest. Doložil, že snahou všetkých zúčastnených je, aby bol hrad na budúci rok otvorený, aj keď nie v celom rozsahu.
„Pozitívnou správou je, že vo štvrtok sa začínajú práce na sanácii ohňom poškodených korún muriva a ríms,“ povedal Šimunič. Doložil, že hoci sa ľuďom zvonka môže zdať, že na hrade sa nerobí, nie je to pravda, pracuje sa pod dočasným zastrešením, takže zvonka to tak nevidno. Padlo aj rozhodnutie, že sa nebude pri opravách používať tzv. horúca malta, ale špeciálna vápenná malta bez hydrátových prísad Tubag, ktorá sa bežne používa v zahraničí pri oprave pamiatok. S jej použitím súhlasili aj pamiatkari. Všetky opravované stavebné časti uvedenú do stavu, ako boli na hrade po jeho rekonštrukcii po požiari v roku 1817. Púdelka dnes informoval, že od poisťovne dostali zálohu a k dispozícii majú dva milióny eur, z ktorých už preinvestovali polovicu.
Quote:Padlo aj rozhodnutie,
[quote]Padlo aj rozhodnutie, že sa nebude pri opravách používať tzv. horúca malta, ale špeciálna vápenná malta bez hydrátových prísad Tubag, ktorá sa bežne používa v zahraničí pri oprave pamiatok. S jej použitím súhlasili aj pamiatkari.[/quote]
Ach jaj, menšia oprava, má byť malta bez hydraulických prísad, jedná sa totiž o DL-85 murovaciu maltu s dolomitickým vápnom (85% čistého dolomitického vápna) . Je to hotová suchá vrecovaná zmes frakcia 0-4, balená po 40kg za pouhopouhých 14 euro.
Aj keď by ho dostali so zľavou za 14 euro dostanete kúpiť cca 2 tony dolomitickej drvy, dolomitické vápno 141 euro za tonu.
Horúca malta je v tomto prípade absolútne zbytočná. Pri dodržaní správnej technológie sa dajú s dolomitickým vápnom dosiahnuť dokonca lepšie výsledky, ako s obyčajným vápnom. Doba tvrdnutia je kratšia, a minimálne pevnosť v tlaku je väčšia, stačí si pozrieť výsledky buď bakalárok, alebo doktorandských prác v Brne u pani Rovnaníkovej.
Predpokladal som, že v tej vrecovanej malte je ako plnivo dolomitická drva, predpokladal som zle je tam štrk frakcie 0-4.
Tona štrku 0-4 stojí cca 12 euro.
Určite mi nešlo o mechanické porovnanie cien. Skôr na to, že aj po cca 24 rokoch vápenej éry sme odkázaní na istotu vo vreciach. Pre mňa dosť smutné a neprijateľné. Ak niečo chcem robiť, snáď by som mal vedieť aj ako.
Škoda reči.
Upravené 15.6. 2013 o 9h 25min
Mimochodem, kolik je u nás a
Mimochodem, kolik je u nás a na Slovensku vlastně skutečně dochovaných hradů? Myslím sídel, která si zachovala vzhled hradu a byla více méně trvale osídlená. Nemyslím tím lepší zříceniny jako Bezděz, Landštejn, nebo Lipnice, ani hrady rekonstruované ze zřícenin, jako Kokořín, Zvíkov, Křivoklát (a teď bohužel i Krásna Horka). Ať počítám jak počítám, je jich nějak málo. V Čechách a na Moravě jen Bítov, Buchlov, Český Šternberk, Karlštejn, Kost, Malenovice, Pernštejn, Roštejn, Rožmberk, Strakonice, Švihov, Vysoký Chlumec a s přihmouřením všech očí snad i Budyně, Kámen, Ledeč nad Sázavou, Loket a Veveří. To je přímo zoufalé, jak málo jich u nás zbylo.
Podľa týchto kritérií
Podľa týchto kritérií spočítať tie naše hornouhorské nebude zase také tažké…
Oravský zámok, Slovenská Ľupča, Starý zámok v Banskej Štiavnici, Zvolenský zámok, Mestský hrad v Kežmarku, s prižmurenými očami Stará Ľubovňa. A ako spomínam tak spomínam, nič ma už asi nenapadá…Červený kameň je skôr novoveká pevnosť, a napríklad paškvil ako Trenčín, tiež nemôže patriť do tohto zoznamu…
Jo_DO to musíš hodne hodne
Jo_DO to musíš hodne hodne privierat oči nad hradom Veveří :)
Len tak pre istotu,
prečo si
Len tak pre istotu,
prečo si nemôžem pozrieť tú fotku?
Akú fotku?
Akú fotku?
no tú čo je k tejto téme
no tú čo je k tejto téme
Tak to tažko povedať s
Tak to tažko povedať s istotou, buď to bola jedna z mnohých indispozící tejto stránky, alebo to môže byť tvojím prehliadačom…prípadne niečo iné, čomu nerozumieme