Kazde tri roky sa schadzaju clenovia Medzinarodnej rady muzei ICOM (International Council of Museums) na generalnej konferencii. ICOM je medzinarodna mimovladna organizacia muzei a profesionalnych muzejnych pracovnikov, ktora sa zaobera presadzovanim zaujmov muzeologie a dalsich disciplin, suvisiacich s riadim a prevadzkou muzei. Bola zalozena roku 1946 a dnes ma vyse 10 000 clenov z viac ako 120 krajin. Sekretariat organizacie sidli v Parizi. Zakladnou organizacnou jednotkou ICOM su narodne komitety (93), ktore reprezentuju zaujmy ICOM na narodnej urovni, odbornej cinnosti sa venuje 26 medzinarodnych komitetov:…

1. ICAA – International Committee for Museums and Collections of Applied Art – Uzitkove umenie 2. ICMAH – International Committee for Museums and Collections of Archeology _ History – Archeologia a historia 3. ICAMT – International Committee for Architecture and Museum Techniques – Architektura a muzejne techniky 4. AVICOM – International Committee for Audiovisual _ Image _ Sound _ New Technologies – Audiovizia, obraz, zvuk a nove technologie 5. ICOM-CC – International Committee for Conservation – Restaurovanie, konzervovanie 6. COSTUME – International Committee for Museums and Collections for Costume – Kostymy 7. CIDOC – International Committee for Documentation – Dokumentacia 8. CECA – International Committee for Education and Cultural Action – Vzdelavanie, kulturne aktivity 9. CIPEG – International Committee for Egyptology – Egyptologia 10. ICME – International Committee for Museums and Collections of Ethnography – Etnografia 11. ICEE – International Committee on Exhibition Exchange – Vymena vystav 12. ICFA – International Committee for Museums and Collections of Fine Arts – Vytvarne umenie 13. GLASS – International Committee for Museums and Collections of Glass – Sklo 14. ICLM – International Committee for Literary Museums – Literarne muzea 15. INTERCOM – International Committee on Management – Manazment 16. MPR – International Committee for Marketing and Public Relations – Marketing a vztah k verejnosti 17. CIMAM – International Committee for Museums and Collections of Modern Art – Moderne umenie 18. ICOFOM – International Committee of Museology – Muzeologia 19. CIMCIM – International Committee for Museums and Collections of Musical Instruments – Hudobne nastroje 20. NATHIST – International Committee for Museums and Collections of Natural History – Prirodne dedicstvo 21. ICOMON – International Committee for Museums and Collections of Numismatics – Numizmatika 22. ICR – International Committee for Regional Museums – Regionalne muzea 23. CIMUSET – International Committee for Museums and Collections of Science and Technology – Veda a technika 24. ICMS – International Committee for Museum Security – Bezpecnost 25. ICTOP – International Committee for the Training of Personnel – Skolenie (vzdelavanie) personalu muzei

Slovensky komitet ICOM (SK ICOM) vznikol ako samostatny narodny komitet po rozdeleni Ceskoslovenskeho komitetu. Ma 57 individualnych a 5 institucionalnych clenov. Ucast 4 clenov SK ICOM na ostatnej generalnej konferencii ICOM v juli 1995 v norskom Stavangeri bola z hladiska rozvijania medzinarodnej spoluprace a prezentacie aktivit Slovenska v tejto oblasti potrebna a umoznila ju financna podpora MK SR. Na konferencii, ktora sa konala pod zastitou norskej kralovnej Sonje, sa zucastnilo vyse 1500 delegatov z celeho sveta. Ustrednej teme konferencie “Muzeum a lokalne spolocenstva” sa venovali viacere referaty a diskusne prispevky, prednesene na spolocnych zasadnutiach. Spravu o cinnosti a plan na dalsie obdobie prezentoval a vypracoval Vykonny vybor ICOM vdaka aktivnej spolupraci 130 clenov Poradneho vyboru. Ucastnici konferencie zvolili novy Vykonny vybor v zlozeni: prezident – Saroj Ghose (India), viceprezidenti – Patrick Boylan (V. Britania), Manyado Mukela (Zambia), pokladnik – Piet Pouw (Holandsko), clenovia – Bernice Murphy (Australia), Yani Herreman (Mexiko), Sid Ahmed Baghli (Alzirsko), Robert Hoffman (USA), Nancy Hushion (Kanada).

Ucastnici konferencie prijali rezoluciu, ktorou sa ICOM obracia na vlady, medzinarodne organizacie, zainteresovane osobnosti, muzea a galerie, a svojimi odporucaniami, poziadavkami a podporou sa zasadzuje o riesenie problemov v tychto zasadnych oblastiach: I. Muzea a lokalne spolocenstva (obce), II. Ochrana kulturneho dedicstva v ozbrojenom konflikte, III. Dohody o fyzickej a pravnej ochrane kulturneho dedicstva, IV. Vzdelavanie muzejnych pracovnikov a problemy zivotneho prostredia, V. Rozvoj informacnych technologii, VI. Jadrove skusky. Ucastnici generalnej konfernecie prijali aj rozsiahly program s perspektivnymi cielmi a strategickym planom az do roku 2004. Z tohto dokumentu si dovolujem upozornit len ramcovo na 6 hlavnych cielov ICOM (1995-2004):

1. Zvyraznit ulohu muzei ako vyznamnych nastrojov socialneho a kulturneho rozvoja. 2. Vyraznejsie uplatnit zasady profesionalnej muzejnej etiky, podporovat narodnu a medzinarodnu legislativu v oblasti ochrany kulturneho a prirodneho dedicstva. 3. Zlepsit siete regionalnej a medzinarodnej spoluprace. 4. Vyvinut mechanizmus ochrany a obhajovania kulturneho a prirodneho dedicstva. 5. Reagovat na negativne ucinky ekonomickej liberalizacie na muzea. 6. Rozsirit a upevnit komunikacne siete medzi muzeami a pre muzea. V nasledujucich troch rokoch by nas malo zaujat: – Program pre Europu (iniciativne zalozenie Europskej skupiny ICOM priamo na konferencii), – Uplatnovanie Etickeho kodexu ICOM v boji proti ilegalnemu vyvozu kulturnych hodnot, – Priprava XVIII. generalnej konferencie ICOM r. 1998 v Melbourne (Australia) na temu Muzea a globalizacia, – Ochrana ohrozeneho svetoveho kulturneho dedicstva, – Zavadzanie elektronickej komunikacie v ramci ICOM (e-mail, INERNET). Popri zasadnych materialoch, prerokuvanych na plenarnom zasadnuti generalnej konferencie, riesili sa aj specificke problemy, temy a otazky na pode jednotlivych medzinarodnych odbornych komitetov (ich prehlad som uviedla v uvode). Kedze sme sa na konferencii zo Slovenska zucastnili styria, snazili sme sa okrem spolocnych zasadnuti absolvovat aj odborne programy komitetov, ktorych sme clenmi: CIDOC, CECA, CIMCIM a MPR. Podrobnejsie informacie z prace tychto komitetov publikoval bulletin ICOM-Slovensko 1995/2, ktory vydava Slovensky komitet ICOM. Aj oficialne periodikum ICOM-News bude venovat jedno z buducich cisel priebehu a vysledkom generalnej konferencie. Sprievodnou akciou generalnej konferencie bol Veltrh ICOM 95, kde prezentovali institucie a komercne firmy najma technicke novinky aplikovatelne v cinnosti muzei a galerii (multimedialne systemy a programove aplikacie, bezpecnostne systemy, vystavne prvky a pod.). Vdaka dobrej spolupraci s Ceskym vyborom ICOM, spocivajucej aj vo vymene dolezitych informacii a skusenosti, ziskali sme pre potreby SK ICOM informacie zo zasadnuti dalsich medzinarodnych odbornych komitetov, ktorych clenmi su ceski kolegovia (tiez su publikovane v bulletine ICOM-Slovensko 1995/2). Aj ked od roku 1996 budu musiet clenovia SK ICOM platit vyssie clenske prispevky ako doteraz, dufame, ze sa to neodrazi negativne na pocte clenov tejto organizacie. Spolupraca odbornikov z celeho sveta prostrednictvom ICOM totiz prinasa pozitivne vysledky, umoznuje vymenu skusenosti a nadvazovanie kontaktov vo vsetkych zakladnych odbornych cinnostiach i v interdisciplinarnych oblastiach.

Jana Bahurinska