Architekti majú pocit, že architektúra v štruktúre Slovenskej národnej galérie je skôr nechceným dieťaťom, ako matkou umení. Akoby to dokazovala aj chýbajúca expozícia architektúry na prierezovej výstave Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985, ktorá je od decembra 2002 do mája 2003 inštalovaná v priestoroch SNG. O komplexnejší pohľad na možnosti širšej prezentácie architektúry v aktivitách SNG sme požiadali generálnu riaditeľku SNG Katarínu Bajcurovú. Architektúra v prierezovej výstave Slovenské vizuálne umenie 1970 až 1985 jednoducho nie je zastúpená. Vzbudilo to veľa otázok v našej obci, no aj vo verejnosti. Prečo sa tvorba architektov nedostala na výstavné panely?

Každý rok sa v SNG koná aspoň jedna výstava venovaná problematike architektúry. Čo sa týka najnovšej výstavy Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985, architektúra mala byť jej súčasťou (v katalógu sa nachádza príslušná štúdia), avšak z priestorových dôvodov – práve preto, aby nepôsobila ako apendix – sa kurátorský tím rozhodol rezignovať na problém výstavnej prezentácie architektúry. V celkovej koncepcii výstavy by tento materiál pôsobil trochu cudzorodo. Historický materiál bol však zhromaždený a o jeho výstavnom zhodnotení môžeme uvažovať v budúcnosti.

V zbierkach SNG je relatívne veľké množstvo zbierkových predmetov z pozostalostí mnohých architektov. Ako sa s touto zbierkou pracuje a ako ju mienite využívať?

Zbierkový fond SNG obsahuje podľa prírastkovej knihy 885 zaevidovaných položiek od devätnástich autorov. V týchto položkách (ide väčšinou o súbory) je obsiahnutý rôznorodý materiál. Popri nosných artefaktoch zbierkového charakteru (originálne projekty, rematrice projektov, štúdie, súťažné návrhy, skice, fotodokumentácia, modely) obsahujú tieto konvolúty aj materiál archívneho a dokumentačného charakteru. V súčasnosti sa pripravuje kompletné revízne spracovanie zbierky s cieľom jej “vyčistenia” (materiál archívneho a dokumentačného charakteru z pozostalostí vyňať zo zbierkového fondu a predisponovať do archívu), uloženia v nových depozitných priestoroch a následného odborného spracovania vo forme dokumentačných kariet. Bohužiaľ, zbierka nie je personálne šťastne obsadená.

Často sa stretávame so spomienkami na veľkolepú výstavu Dušana Jurkoviča v roku 1994. Prečo táto vynikajúca výstava nebola reinštalovaná napríklad aj v cudzine? Bola by to významná prezentácia slovenskej kultúry.

Mýlite sa, výstava bola v cudzine reinštalovaná niekoľkokrát a mala pozitívne odborné ohlasy. Rozsiahlu súbornú výstavu Dušan Jurkovič (1868-1947) v koncepcii Dany Bořutovej, Matúša Dullu a Anny Zajkovej usporiadala SNG na prelome rokov 1993-1994 (november – február). V nasledujúcom období bola (resp. výber z nej) uvedená v Krakove (jún – júl 1995), Budapešti (október – december 1995) a Ľubľane (marec 1998). Možno neviete, no takmer celá pozostalosť Dušana Jurkoviča, z ktorej bola výstava zostavená, sa nachádza v Slovenskom národnom archíve a v ďalších inštitúciách (SNG v zbierke architektúry vlastní dva artefakty D. Jurkoviča). Slovenská národná galéria nemôže narábať s týmto materiálom, ktorý je aj mimoriadne krehký a vyžadoval by ďalšie reštaurátorské a konzervátorské zásahy. Každá výpožička takéhoto veľkého korpusu niečo stojí a je viazaná aj na súhlas majiteľa.

Posledné prezentácie na Bienále architektúry v Benátkach boli z mnohých strán hodnotené ako fiasko. Čo plánujete v budúcnosti podniknúť na úspešnejšie vystúpenie Slovenska na tomto dôležitom medzinárodnom fóre?

Reprezentácia SR na medzinárodných výstavách v Benátkach (či už výtvarného umenia, alebo architektúry) je projektom štátnej reprezentácie a SNG býva Ministerstvom kultúry SR poverovaná prípravou týchto podujatí. Projekty, ktoré boli v Benátkach realizované, vzišli vždy z výberového konania a ich podoba (a aj kvalita) odrážala a odráža aktuálny stav záujmu a potenciálu kurátorskej a architektonickej komunity.
Po roku 1993 sa slovenská a česká prezentácia konala v rámci jedného pavilónu oddelene. V roku 2000 vznikol prvý raz pokus o integrovaný česko-slovenský projekt na základe dohody s Národnou galériou (NG) v Prahe o striedaní pri garantovaní a organizovaní spoločných projektov v pavilóne v dvojročných cykloch – “prvenstvo” pripadlo Slovenskej republike.
Na základe rozhodnutia Komisie na výber projektu pre Bienále architektúry 2000 bol na realizáciu vybraný projekt DISPOZITÍV: KRAJINA: SÍDLA: BÝVANIE: ĽUDIA Česko a Slovensko v 20. storočí, autorský kolektív: Imro Vaško, Marian Zervan, Jiří Ševčík. Tento projekt v žiadnom prípade nehodnotíme ako fiasko. Prepracovaná, do dôsledku vybudovaná koncepcia, postavená na formulovaní a vizualizácii vybraných spoločenských problémov našej nedávnej minulosti a súčasnosti, doplnená o texty Václava Bělohradského a Miroslava Marcelliho a sugestívne video Petra Pastrňáka, bola profesionálne realizovaná a korešpondovala s témou BB 2000 (Mesto: viac etiky, menej estetiky). Už prvé ohlasy odbornej verejnosti, zaznamenané počas preview pred samotným slávnostným otvorením, potvrdzovali, že autorskému kolektívu sa podarilo zaujímavým a podnetným spôsobom uchopiť tému. Počas trvania výstavy bol pavilón mimoriadne navštevovaný a prezentácia vysoko hodnotená. Kladné ohlasy sme zaznamenali aj v zahraničnej odbornej publicistike.
BB 2002 – projekt NEXT Davida Kopeckého a Jána Studeného pripravovali a garantovali kolegovia v NG Praha. Slovenská národná galéria mohla ovplyvniť výber vo výberovej komisii, ktorá víťazný projekt vybrala (ďalší pozvaný člen poroty zo Slovenska – prof. Štefan Šlachta sa rokovania nezúčastnil), len silou jedného hlasu. Naplnila sa idea spoločného projektu; o kvalite koncepcie, ktorá do istej miery zopakovala predchádzajúcu, a najmä o jej realizácii, je možné diskutovať.

Architekti už roky bojujú o založenie Múzea architektúry. Východiskom by pravdepodobne bolo spojenie zbierky architektúry v SNG a zbierky SAS. Podporili by ste myšlienku spojenia zbierok? Ak áno, za akých podmienok?

Ako som už spomínala, SNG pripravuje kompletné revízne spracovanie zbierky a jej uloženie v nových depozitných priestoroch. Nebránime sa vecným úvahám o sústredení architektonických zbierok v novom špecializovanom múzeu. Keďže situácia v kultúre je taká komplikovaná, reálnejším riešením by mohlo byť posilnenie, resp. rozvojový model už existujúcej zbierky v SNG. To je však otázka širších kultúrno-politických a programových kontextov, resp. priorít, ktoré by mal definovať náš zriaďovateľ – Ministerstvo kultúry SR.

V nedávnej minulosti sme na pôde SNG videli viaceré pozoruhodné kvalitné výstavy dovezené zo zahraničia. Bola to výstava G. Peichla, B. Podreccu, Das Bauhaus im Osten a napokon aj výstava švédskej architektúry 20. storočia. Vyvíja v tomto smere súčasné vedenie SNG nejaké iniciatívy, je v pláne v budúcnosti aj prezentácia architektúry?

Radi by sme vyvíjali iniciatívy, s kolegami – historikmi architektúry z externého prostredia, napr. s Matúšom Dullom, sme už predbežne hovorili o veľkej výstave venovanej dejinám slovenskej architektúry 20. storočia. Bohužiaľ, všetko zasa naráža len a len na finančný a v neposlednom rade aj priestorový problém (SNG má v súčasnosti – v dôsledku uzavretia premostenia – k dispozícii oveľa menšiu výstavnú plochu). Dnes napr. nevieme, ktoré z výstavných projektov budeme môcť uviesť tento rok (!) – napriek tomu, že sú pripravené. Pridelený rozpočet totiž nepokrýva ani naše bežné výdavky – napr. energiu na elementárnu prevádzku objektov SNG v Bratislave a na Slovensku! V ideálnej a rozvojovej perspektíve predpokladáme, že ak raz SNG (v zrekonštruovaných priestoroch) otvorí nové stále expozície umenia 20. storočia, architektúra bude ich prirodzenou súčasťou. Takisto by sme radi pokračovali v monografických výstavách mapujúcich dielo kľúčových osobností slovenskej architektúry.

Za rozhovor ďakuje Beata Vrzgulová

Pre Obnova.sk Pavel Fabian

Zdroj: www.archinet.sk – Forum architektury