Na Šancovej spravodlivosť nemá šancu ?!
Jaroslav Liptay: Stručne k rozsudku Krajského súdu v Bratislave
Prológ
Problematický objekt rozostavaný na Šancovej ul. v Bratislave – Starom Meste (investorom je ISTROREAL, s.r.o.) svojou hmotou už teraz sčasti prekrýva budovu YMCA, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Územie Šancovej ul. je zároveň súčasťou pamiatkovej zóny vyhlásenej v roku 1992 Vyhláškou Okresného úradu Bratislava I. č.1/92, v ktorej režim ochrany podlieha zákonu č.49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. V podmienkach ochrany vyhláška ustanovuje, že „novostavby možno povoliť iba v mierke, ktoré nenarúša pôvodnú zástavbu a parceláciu“. Investor na základe stavebného povolenia a súhlasu Krajského pamiatkového úradu v Bratislave (KPÚ) rozostaval objekt s projektovanou výškou 8 nadzemných podlaží. V období stavby na úrovni cca 4-tého podlažia požiadal investor stavebný úrad o zmenu stavby pred dokončením a jej zvýšenie až do výšky 34 nadzemných podlaží. Ústredný štátny stavebný dozor následne zistil, že v rozpore so stavebným povolením už zakladanie stavby je zhotovené na neohlásenú a neodsúhlasenú výšku. V tej fáze s navrhovanou zmenou stavby KPÚ nesúhlasil, čo v odvolacom konaní potvrdil aj Pamiatkový úrad SR. Po značnom mediálnom tlaku a petícii občanov prišiel investor s návrhom dobudovať objekt „len“ do výšky 22 podlaží. S týmto riešením súhlasil aj Magistrát hl. mesta, čo údajne bolo premietnuté do aktualizácie príslušnej častí územného plánu. Na základe takto prezentovaných údajov a vstupov súhlasil so zmenou výšky stavby na 22 podlaží aj KPÚ. Vzhľadom na spornú preukázateľnosť aktualizácie územného plánu tejto časť mesta, na základe podnetu MK SR, ako aj dotknutých občanov, Pamiatkový úrad SR preskúmal mimo odvolacieho konania rozhodnutie KPÚ. Vzhľadom na platné podmienky vyplývajúce pre územie pamiatkovej zóny, nepreukázanú platnosť aktualizácie predmetnej časti územného plánu, Pamiatkový úrad SR rozhodnutím č. PÚ-05/725-4/19/2847/VDA zo dňa 23.03.2005 rozhodnutie KPÚ zrušil a vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie. Podľa §57 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) bolo na Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom Pamiatkového úradu SR doručené odvolanie investora proti citovanému rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR. Ministerstvo kultúry SR v plnom rozsahu preskúmalo odvolanie, zistilo správnosť postupu Pamiatkového úradu SR, platnosť ustanovení vyplývajúcich pre územie pamiatkovej zóny, ako aj nekompletnosť a nepreukázanú „aktualizáciu“ územného plánu pre danú časť územia Bratislavy. Z uvedených dôvodov podľa správneho poriadku mohlo Ministerstvo kultúry SR podanie investora „iba“ zamietnuť a rozhodnutie Pamiatkového úradu SR potvrdiť.
Neoficiálna vizualizácia, zdroj: (http://www.ambience.sk/sancova)
Rozsudok
Napriek tomu, že celá záležitosť okolo predmetnej stavby dostala žiadosťou o neodôvodnený rozsah zmeny stavby pred dokončením (z 8 na 34 podlaží) celkom nové dimenzie, podal investor (ISTROREAL, s.r.o.) na príslušný súd žalobu proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR č.PÚ-04/779-2/4524/58/REJ z 16.6.2004. Krajský súd v Bratislave dňa 17.08.2005 rozhodol tak, že uvedené rozhodnutie žalovaného Pamiatkového úradu SR, a tiež rozhodnutie KPÚ v Bratislave č.BA/04/633/2/1798/2/Ka zrušil a vec vrátil žalovanému (PÚ SR) na ďalšie konanie. V odôvodnení súd rozsiahlym rozborom drobných pochybení príslušných správnych orgánov (PÚ SR a KPÚ) najmä podľa správnemu poriadku hľadá dostatok „argumentov“ na to, aby prevalcoval podstatu samu, ktorú súd úplne opomenul, t. j. že KPÚ a Pamiatkový úrad SR konali podľa zákonov Slovenskej republiky na ochranu kultúrneho dedičstva, najmä čl.44 Ústavy SR, Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva (Zbierka zákonov SR, č.91/2001, čiastka 39), zákona 49/202 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. A to aj s prihliadaním na medzinárodné dokumenty ICOMOS, UNESCO, ICCROM, Europa Nostra prijaté na ochranu pamiatok a historických sídiel a predovšetkým s dôrazom na ustanovenia Dohovoru Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva Európy, ktorý ratifikovala Slovenská republika (Zbierka zákonov SR, oznámenie MZV SR č.369/2001 Z. z., čiastka 148). Nie je namieste ani tá zmienka súdu, podľa ktorej údajná nezákonnosť rozhodnutí KPÚ a PÚ SR je daná „nepreskúmateľnosťou“ pre ich nezrozumiteľnosť (pozri str. 8 rozsudku). I keď práve v tom treba dať súdu za pravdu, lebo podľa vyneseného rozsudku danému problému skutočne neporozumel. Treba tiež dodať, že viac ako rozhodovanie pamiatkových orgánov kauzu zauzľovalo rozhodovanie (alebo skôr nečinnosť) stavebného úradu, ako aj stanoviská a vstupy magistrátu (napr. snahy o revíziu územnoplánovacej dokumentácie časti mesta).
Napriek tomu, že rozsudok nezávislého súdu sa nepatrí komentovať a jeho rozbor patrí skôr do rúk právnikov obžalovaného (resp. už odsúdeného), prípadne právnikov odboru legislatívy ministerstva, žiada sa povedať prinajmenej toto:
Rozsudok Krajského súdu je neodôvodneným precedensom pri uprednostňovaní skupinových (podnikateľských) záujmov pred záujmami občanov a celej spoločnosti chrániť životné a obytné prostredie obyvateľstva, ako aj hodnoty kultúry, historického a architektonického dedičstva. Súd zároveň ukážkovo preukázal to známe „Bonus judex secundum aequum et bonum iudicat, et aequitatem stricto iuri praefert“ („Dobrý sudca súdi podľa zásad slušného a dobrého, pritom dáva prednosť ekvite pred striktným znením práva“), ktoré platí od čias Rímskej jurisdikcie. V tomto prípade totiž petit spoločnosti stojí nad petitom krajského súdu, nad petitom splnomocnenca investora p. JUDr. E. Valka a nad „petitom“ stavebníka. To znamená, že požiadavka na kvalitné životné prostredie občanov má stáť nad pochybnou „spravodlivosťou“ v prospech jedného nespratného stavebníka. Stavebníka, ktorý svoju „pravdu“ a žalobu založil na podvode pri zakladaní stavby, čo dokladá nález štátneho stavebného dohľadu. Nakoniec, v tomto prípade sa už dávno nerozhoduje o tom, či na Šancovej v Bratislave bude mať zhotovená budova 8,10, 20 alebo 30 poschodí. Teraz prebieha spor o budúcnosť „pamiatkového práva“ na Slovensku. Ide o to, či odborné orgány špecializovanej štátnej správy (pamiatkové úrady) budú mať možnosť zodpovedne uplatňovať svoje kompetencie v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, k plneniu ktorých sme sa zaviazali.
Odporúčanie
Po dôkladnej analýze, a ak to bude aj právne odôvodniteľné, navrhujem podať z Pamiatkového úradu SR podnet (dovolanie) na preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Bratislave Najvyšším súdom SR. Taktiež odporúčam, aby Ministerstvo kultúry SR podalo na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť, na základe ktorej by mal minister spravodlivosti SR dôvod uplatniť námietku voči postupu a rozsudku Krajského súdu v Bratislave v tejto veci.
Epilóg
Rozsudok je bezprecedentným uprednostnením parciálnych záujmov stavebnej (podnikateľskej) skupiny s následkami poškodzovania práv občanov na ich zdravé životné a obytné prostredie a zároveň popretím snáh a úloh štátu pri záchrane kultúrneho dedičstva. Pritom súd v odôvodnení rozsudku nepriamo určuje, akým smerom sa má rozhodovanie pamiatkových orgánov uberať. Treba si však uvedomiť, že počet poschodí akejkoľvek budovy v historickom prostredí, tým viac vo vyhlásenej pamiatkovej zóne, nie je problém právny, ale odborný. Rozhodovanie o zástavbe mesta a najmä jeho zvlášť cenných častí „ex offo“ v konečnom dôsledku môže viesť k právnemu nihilizmu a postupnej degradácii už beztak nízkej bdelosti občanov pri rozhodovaní o veciach verejných, o kreovaní budúcnosti a celkového obrazu svojho mesta. Absencia názoru odborného grémia architektov a urbanistov, a to napr. aj v prípade výstavby mrakodrapu na Šancovej, môže byť ďalším zhubným ohnivkom v procese živelnej výstavby a tým aj napredujúcej degradácie prostredia Bratislavy.
Post scriptum
Feci, quod potui, faciant meliora potentes. (Urobil som, čo som mohol, kto môže, nech to urobí lepšie !)
Na internete: – http://www.changenet.sk/?section=forum&x=87227
– http://hnonline.sk/1-10042830-22529865-k00000_detail-5b
– http://bratislava.sme.sk/clanok.asp?cl=1677869
Na Šancovej spravodlivosť nemá šancu ?!
V 22-poschodovej budove na Šancovej budú obchody aj byty
3. augusta 2008 (SITA) – V rozostavanej budove na Šancovej ulici v bratislavskom Starom Meste budú obchodné priestory aj byty. Ako pre agentúru SITA povedala hovorkyňa developerskej spoločnosti FINEP Pavla Temrová, v súčasnosti dolaďujú projekty, ktoré by mali okrem iného presne určiť pomer komerčných plôch v spodnej časti objektu a bytov nad nimi. Dôraz podľa nej kladú aj na samotnú fasádu budovy. “Chceme, aby bola reprezentatívna, pekná a aby zatraktívnila okolie. Nechceme nič zanedbať,” uviedla. Aj to je podľa nej dôvod, prečo pripravujú projekty už niekoľko mesiacov.
Stavebné povolenie na 22-poschodovú budovu spoločnosť má, Temrová však nekonkretizovala, kedy by mohli stavať. Najskôr chcú dokončiť projekty a tiež to bude podľa nej závisieť od stratégie predaja bytov. Temrová doplnila, že nemajú záujem zvyšovať budovu o ďalšie poschodia, s výškou sú spokojní a dodržia ju.
Staromestský stavebný úrad vydal pôvodne stavebné povolenie na osemposchodovú budovu spoločnosti Istroreal, ktorá získala neskôr dodatočné povolenie na 22 poschodí. Firma dokonca uvažovala o 34 poschodiach, no novým vlastníkom sa stala petržalská spoločnosť Stelo. Od nej vlani odkúpil podiel český FINEP, ktorý asi pred rokom vyhlásil, že stavba nebude mať viac ako 22-poschodí. Podľa staromestskej hovorkyne Aleny Kopřivovej je to v súlade so stále platným stavebným povolením vydaným stavebným úradom ešte v čase, keď bola aktuálna zúžená pamiatková zóna, teda keď bol ministrom kultúry už nebohý František Tóth.
Re: Na Šancovej spravodlivosť nemá šancu ?!
Krajský súd v Bratislave dňa 17.08.2005 dal za pravdu tým, ktorí podporovali zúženie pamiatkovej zóny, teda vytvoril možnosť pre stavebný úrad rozhodnúť bez orgánov ochrany pamiatkového fondu. Liptay vtedy o.i. napísal:
Rozsudok je bezprecedentným uprednostnením parciálnych záujmov stavebnej (podnikateľskej) skupiny s následkami poškodzovania práv občanov na ich zdravé životné a obytné prostredie a zároveň popretím snáh a úloh štátu pri záchrane kultúrneho dedičstva. Pritom súd v odôvodnení rozsudku nepriamo určuje, akým smerom sa má rozhodovanie pamiatkových orgánov uberať. Treba si však uvedomiť, že počet poschodí akejkoľvek budovy v historickom prostredí, tým viac vo vyhlásenej pamiatkovej zóne, nie je problém právny, ale odborný. Rozhodovanie o zástavbe mesta a najmä jeho zvlášť cenných častí „ex offo“ v konečnom dôsledku môže viesť k právnemu nihilizmu a postupnej degradácii už beztak nízkej bdelosti občanov pri rozhodovaní o veciach verejných, o kreovaní budúcnosti a celkového obrazu svojho mesta. Absencia názoru odborného grémia architektov a urbanistov, a to napr. aj v prípade výstavby mrakodrapu na Šancovej, môže byť ďalším zhubným ohnivkom v procese živelnej výstavby a tým aj napredujúcej degradácie prostredia Bratislavy.
Ak si všimneme, čo všetko v tomto “štýle právneho nihilizmu” sa v Bratislave po “kauze Šancová” stalo (búranie Kablovky, Gumonky, nadstavba River Parku atď.), je zrejmé, že spravodlivosť nielen na Šancovej v oblasti výstavby u nás nemá šancu. Kauza Šancová bude zrejme pokračovať na Najvyššom súde. No ako býva zvykom, v čase kým sa rozhoduje, stavebníci bez obáv a pod “hrozbou” smiešnych pokút búrajú, načierno stavajú a nadstavujú. Táto pliaga sa po Slovensku šíri ako epidémia, len zodpovední sa tvária, že za nič nemôžu, resp. že na Slovensku je to v podstate princíp. Princíp podporovaný a “posvätený” straníckymi špičkami a najvyššími predstaviteľmi. Dokedy?!