Nálezy z prelomu letopočtu našli archeológovia počas prieskumu na Trenčianskom hrade. Asi dva metre pod úrovňou terénu sa nachádzala keramika, črepiny, mlynské kamene, drobné bronzové predmety, ako sponky a prívesky. „Nálezy sa datujú do neskorej doby laténskej, okolo 50 rokov pred naším letopočtom až do prelomu letopočtu,“ povedal pre agentúru SITA Jaroslav Somr z Trenčianskeho múzea.

Múzeum podľa jeho slov získalo ďalšie poznatky o tom, čo sa na kopci nad Trenčínom nachádzalo ešte pred vybudovaním Trenčianskeho hradu. Somr hovorí, že na strmom svahu nad Váhom bolo hradisko s príbytkami ľudí, čo dokazuje prepálená mazanina alebo obhorené drevo. Či boli obydlia chránené aj valmi, sa podľa neho už zistiť nedá. Počas stáročí hrad prešiel rôznymi terénnymi úpravami.

Vtedajších obyvateľov stredného Považia neodradil od bývania na kopci strmý svah, ani to, že na hradnom kopci nebola voda. Somr hovorí, že aj tak nejde o veľké prekvapenie. Už počas desaťročného archeologického prieskumu na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia na hrade našli aj staršie podobné nálezy zo staršej bronzovej doby. Počas prieskumu územia o rozlohe asi 20×5 metrov našli aj jeden hrob. Patril asi päť- až šesťročnému dieťaťu. „Malo pri sebe milodary, železný nožík, kostený prívesok. Vyzerá to tak, že hrob pochádza asi z 9. storočia,“ uviedol Somr.

História Trenčianskeho hradu sa datuje približne do 11. storočia. Prvou kamennou stavbou bola rotunda. Podľa Somra ju postavili asi v 10. storočí. Ostali z nej len základy, ktoré múzeum prezentuje v prístavbe Barborinho paláca na hornom hrade. Súčasný archeologický prieskum robia v bývalých kasárňach na dolnom hrade. Vlastník hradu, Trenčiansky samosprávny kraj (TNSK), sa rozhodol kasárne zrekonštruovať. Múru kasární zo začiatku 15. storočia navyše hrozí pád. Pred stavebnými prácami sa musia urobiť potrebné prieskumy. Kraj tento rok na hrad vyčlenil milión eur. V rámci investície plánuje odvodniť celý hrad. Voda na hrade spôsobuje najväčšie problémy – vlhnutie a padanie múrov.