Na výrobu dýky faraóna Tutanchamóna použili železo z meteoritu
Železnú dýku, ktorú pochovali s múmiou egyptského faraóna Tutanchamóna, vyrobili z materiálu pochádzajúceho z meteoritu. Tvrdia to talianski a egyptskí vedci, ktorí zbraň podrobili neinvazívnej röntgenovej analýze. Pomocou nej sa pokúšali zistiť pôvod neskorodovanej čepele, ktorú pre vtedajšie egyptské kovotepectvo označili za unikátnu. Výsledky výskumu publikovali v magazíne Meteoritics & Planetary Science.
“Vysoké percento niklu naznačuje, že železo pochádza z meteoritu,“ skonštatovala vedúca výskumu Daniela Comelli z Politecnico di Milano. Na mimozemský pôvod kovu má taktiež upozorniť prítomnosť kobaltu. Odborníci v rámci výskumu preto porovnali zloženie dýky so zložením známych meteoritov v okruhu dvetisíc kilometrov okolo egyptského pobrežia Červeného mora. Zhodu našli pri vesmírnom telese, ktoré na Zem dopadlo približne 240 kilometrov západne od Alexandrie a obsahovalo podobné hodnoty spomínaného niklu a kobaltu. Vedci v štúdii tiež uviedli, že starovekí Egypťania meteorické železo používali na výrobu ozdobných a ceremoniálnych predmetov, pričom si jeho mimozemský pôvod uvedomovali približne o dvetisíc rokov skôr než západné civilizácie.
Spomínanú dýku s ozdobnou zlatou rukoväťou a zlatým puzdrom s motívom ľalie a vtáčích pier objavil v roku 1925 anglický archeológ Howard Carter v látkach, ktorými bol panovníkova múmia ovinutá. Faraóna z 18. dynastie starovekého Egypta mumifikovali pred viac ako 3300 rokmi. Jeho zbraň momentálne vystavujú Egyptskom múzeu v Káhire.
Niekoľko doplňujúcich
Niekoľko doplňujúcich informácií:
Opis dýky podľa pôvodnej katalógovej karty č. 256k, The Howard Carter Archives.
Zlatá rukoväť zdobená granulovaným zlatom a šiestimi prstencami s emailovým dekorom (technika cloisonné). Hlavica z kryštálu. Na čepeli päť hrdzavých škvŕn. Pošva zo zlata zdobená obvodovým dekorom a motívom peria. V dolnej časti hlava šakala.
Celková dĺžka: 342 mm
Dĺžka pošvy: 223 mm