Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák Škultéty-Gabriš
Najdlhšie slúžiacim vojakom na celom svete bol Slovák Ladislav Škultéty-Gabriš, ktorého telesné pozostatky tento týždeň previezli z Rumunska späť do vlasti. Škultéty-Gabriš odslúžil v husárskom pluku viac ako 80 rokov. Na letisku dopravného krídla v Kuchyni mu teraz vzdala jednotka Čestnej stráže ozbrojených síl plné vojenské pocty, symbolicky ho na Slovensku opäť privítal náčelník Generálneho štábu OS SR Peter Vojtek.
Ladislav Škultéty-Gabriš sa narodil 27. júna 1738 v Mojtíne. Jeho otec Juraj Gabriš, slúžil v husárskom pluku baróna Jána Gilániho. Po matkinej smrti roku 1750 sa k tomuto pluku dostal aj 12-ročný Ladislav. „Treba poznamenať, že taká prax nebola vtedy ničím nezvyčajným. Tak ako Ladislav slúžilo najmä u husárov viacero tzv. detí či synov pluku. Nosili uniformu a plnili si povinnosti ako ostatní dospelí vojaci,“ vysvetľuje na webovej stránke Vojenského historického ústavu historik Vladimír Segeš, ktorý zmapoval a spracoval záznamy o tomto nezvyčajnom vojakovi.
Po smrti baróna Gilániho sa v roku 1752 majiteľom pluku stal generálmajor Andrej Hadik – neskôr slávny poľný maršal. V radoch Hadikovho pluku sa Škultéty dostal do bojového virvaru tzv. sedemročnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením generála Hadika sa aj vtedy 19-ročný Ladislav Škultéty-Gabriš vyznamenal 18. júna 1757 v bitke pri Kolíne a o pár mesiacov aj pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády – dobytí Berlína 16. októbra 1757. „V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku,“ dodáva Segeš.
Počas reorganizácie v roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený a švadrónu (vojenský jazdecký oddiel) v ktorej Škultéty slúžil, prevelili do druhého najstaršieho (neskôr ôsmeho) husárskeho pluku habsburskej armády. „V tomto pluku, ktorý neskôr vlastnili viacerí majitelia, Škultéty slúžil až do konca života,“ poznamenal Segeš.
Škultéty-Gabriš stúpal po rebríčku hodností zdanlivo pomaly. Až po 25-ročnej službe v roku 1775 sa stal vicekaprálom (čiže poddesiatnikom). V roku 1778 počas vojny o bavorské dedičstvo ho povýšili na riadneho desiatnika. Ako podľa Segeša vyplýva zo zápisu o muštrácii (vojenskej prehliadke) v roku 1780, desiatnik Škultéty mal výšku “5 stôp, 4 palce a 7 čiarok”, čiže meral takmer 170 centimetrov a ako sa ďalej uvádza, bol “dobre stavaným husárom”. Po dvojročnom plnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne (1787 až 1791) sa ocenenia dočkal aj viackrát zranený Ladislav Škultéty – 11. apríla 1790 ho povýšili na strážmajstra a zároveň vymenovali za zástavníka pluku. „Vtedy sa však už pluk presúval z Balkánu do západnej Európy, kde akcelerovali závažné svetodejinné udalosti vyvolané francúzskou revolúciou,“ vysvetľuje Segeš.
Predstavu o tom, aký bol prvý vojnový rok, ale napokon aj o celom období napoleonských vojen, dokresľujú podľa Segeša záznamy o stavoch Wurmserovho husárskeho pluku. Jeho zástavníkom bol vtedy 54-ročný Ladislav Škultéty. Pluk mal začiatkom leta 1792 pred vstupom na bojisko 2 324 mužov a 2 268 koní. Pri súpise na konci roka mal pluk už len 1 298 mužov a 1 163 koní, takže za šesť mesiacov stratil takmer polovicu mužstva i koní. „A pritom nebojoval v žiadnej väčšej bitke, iba v menších šarvátkach,“ poznamenal Segeš a dodáva, že pri tomto podiele a počte strát (v piatich koaličných vojnách proti Francúzsku a jednej proti Rusku zahynulo viac než 350 tisíc vojakov z Uhorska) možno vlastne považovať za zázrak, že zástavník Škultéty vôbec prežil útrapy napoleonských vojen v rokoch 1792 až 1815. Vyslúžil si dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú Medailu za hrdinstvo (1790) a Armádny kríž, nazývaný aj delový kríž podľa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateľských diel.
Počas dvorskej a palácovej služby 8. husárskeho pluku v roku 1825 vo viedenskom Hofburgu si cisár František medzi nastúpenou čestnou strážou hneď všimol staručkého, vtedy 87-ročného zástavníka, ktorý dôstojne a bez pohnutia držal štandardu pluku. Keď sa dozvedel, že Ladislav Škultéty odslúžil už 75 rokov, dal si ho predvolať do pracovne a povedal: “Milý Škultéty, akú odmenu si želáš za takú dlhú vojenskú službu? Povýšim ťa na
dôstojníka a umožním ti odísť na zaslúžilý odpočinok.” Traduje sa, že Škultéty vtedy cisárovi odpovedal: “Vaša Výsosť, ďakujem za túto česť, no ak mi chce Výsosť prejaviť milosť, potom prosím, aby som bol ponechaný v tom, v čom som, aby som mohol zostať zástavníkom a ako zástavník aby som aj zomrel.” Škultétyho odpoveď zapôsobila na cisára, ktorý dodal: “Dobre, môj milý, nech je tak, ako chceš.” Potom sa obrátil na veliteľa pluku Karola Luženského so slovami: “Pán plukovník, zabezpečte, aby tento muž zostal v stave pluku ako doživotný zástavník s tým, že bude oslobodený od akýchkoľvek služobných povinností, bude požívať výhody dôstojníka a bude mať ročný príplatok k žoldu vo výške 100 zlatiek.” Keď sa o tejto skutočnosti dozvedel majiteľ pluku, generál jazdectva Michael Kienmayer, aj on priznal Škultétymu ďalších 100 zlatiek príplatku ročne.
Posledné roky života Škultéty strávil s plukom v Haliči a Sedmohradsku. Z pamätí vtedajšieho plukovného kaplána a neskôr farára v Diosegu (Sládkovičovo) Michala Staročeka vyplýva, že Škultéty bol hlboko veriaci človek, každý mesiac sa pravidelne spovedal a pri tejto príležitosti nikdy neopomenul darovať zlatku alebo toliar svojmu spovedníkovi. Starček ďalej zaznamenal, že roku 1814, keď mal Škultéty vyše 75 rokov, a ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a latinčinu, naučil sa aj po francúzsky.
Ladislav Škultéty, ktorý v sedle odslúžil 81 rokov, zúčastnil sa na 22 vojnových ťaženiach a posledných 41 rokov bol zástavníkom 8. husárskeho pluku, zomrel vo veku 93 rokov 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš (Sânnicolau Mic), ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku. „Škultétyho príklad je výstižným svedectvom toho, že len vďaka armáde mohol jednoduchý slovenský poddaný dosiahnuť spoločenskú a životnú
úroveň i civilizačný rozhľad, o akom jeho rovesníci a rodáci ani nesnívali,“ uviedol Segeš.
Telesné pozostatky tohto celoživotného vojaka, ktorý sa stal raritou a heroickým vzorom vojenskej služby v celosvetovom meradle, budú až do 27. júna uložené v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave. Potom ich prevezú a pochovajú. v jeho rodnej obci Mojtín.
to je na knihu, čoby film,
to je na knihu, čoby film, čoby serial :-)
Knihu Cisársky večný vojak
Knihu Cisársky večný vojak som čítal ako chlapec.
O osudoch Ladislava Gabriša napísal mojtínsky rodák, spisovateľ Ján Martiš dva romány Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Tretí diel románu trilógie Bojoval 81 rokov je v rukopise, doposiaľ nevydaný knižne.
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.375820225829114.85071.286664984744639&type=3
tak to bola fakt chodiaca
tak to bola fakt chodiaca kronika:
Bojoval dvanásťkrát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi.
http://selfdf.com/viewtopic.php?f=51&t=143
a keby chlapik ( teda na tu dobu vcelku slusny chlap..170cm ) tusil akej pozornosti a pocty sa mu raz dostane.. aj ked z casti ju mal uz za zivota ( prijal ho sam cisar, dali si ho zvecnit na obraz, dostal v armade poziciu aku chcel, dostal slusne “premie” k platu,.. ), ale o tomto by sa mu asi len nesnivalo:
štúdia podobizne Ladislava Gabriš – Škultétyho podoba z r. 1798
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=452567028165643&set=a.449007481854931.1073741828.318507818238232&type=3&theater
Litografia s podobizňou Ladislava Škultétyho, ktorú vydali roku 1825 vo Viedni a predávali za jednu zlatku.
http://www.vhu.sk/index.php?ID=1692
+
hore v Antikovom clanku je este malba z roku 1857, teda ho dali v c.k. armade namalovat este raz takmer 30 rokov po jeho smrti (!). sluzit vtedy 40-50 r. nebolo nic nezvycajne,ale vidno ze bol kuriozitou uz aj v tych casoch
náhrobok Ladislava Gábriš Škultétyho v Arade (RO)
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.434821996606813.1073741826.318507818238232&type=3
+
Kamenný obelisk na pamiatku Ladislava Škultétyho-Gabriša v areáli Farského kostola sv. Žofie v Pružine
http://zilina-gallery.sk/picture.php?/20807/category/1902/
litografia nebola vydaná roku
litografia nebola vydaná roku 1825, ale spodobuje Ladislava Gabriš-Škultétyho v podobe z tohoto roku… všetky jeho zobrazenia boli realizované až po jeho smrti z odstupom viac ako 15 rokov… Datujú ich do tohoto obdobia práve pre vtedajšiu gardovú službu HR8 v Hoffburgu….
a keby chlapik ( teda na tu
a keby chlapik ( teda na tu dobu vcelku slusny chlap..170cm ) tusil akej pozornosti a pocty sa mu raz dostane.. aj ked z casti ju mal uz za zivota ( prijal ho sam cisar, dali si ho zvecnit na obraz, dostal v armade poziciu aku chcel, dostal slusne “premie” k platu,.. ), ale o tomto by sa mu asi len nesnivalo:
štúdia podobizne Ladislava Gabriš – Škultétyho podoba z r. 1798
[/quote]
cisár si LGŠ na obraz nenechal zvečniť, ten až roku 1857 zadal niekto iný. Nikdy sa nestal dôstojníkom, iba poddôstojníkom z pôžitkami dôstojníka…. všetky tieto informácie sú dostupné v kriegsarchíve… :)
čo je zarážajúce je skôr spôsob akým bol exhumovaný a dopravený na slovensko… rovnako ako dôvod… pomník v Arade je viac ako dôstojný a pochybujem že sa podarí na slovensku ho čo i len napodobniť… :(
prežil naozaj úctyhodnú
prežil naozaj úctyhodnú vojenskú kariéru…
len by ma skutočne zaujímalo, na základe čoho si niekto trúfa označiť vojaka z horných uhier, žijúceho v 18.storočí za Slováka… ak niekto chce zareagovať, že sa narodil na Slovensku v Mojtíne, rád by som podotkol, že Kossut Lajos sa narodil v Košútoch pri Martine… a toho, kto ho označí za slováka by som teda rád videl ;)
tak ho už označil VHÚ, a
tak ho už označil VHÚ, a kopec “hejslovákov” :) viem o čom píšem… bustu ktorú tu niekto bez môjho vedomia zverejnil som objednal, a viedol postup tvorby… na moje argumenty v diskusiách bolo argumentované ako je z neho nadšená armáda a všetci slováci… :)
Rád by som admina stránky
Rád by som admina stránky požiadal aby z fotografie štúdie odstranil označenie linku, som objednávateľom tejto busty, a http://www.obnova.sk sa žiadnym spôsobom nepodielala na financovaní a tvorbe.
Ďakujem za pochopenie
Za SVHS 8. c.k. husársky pluk “Kienmayer”
Martin Maják Kompas
pekna poznamka, len mala
pekna poznamka, len mala oprava teodor: Samotný Ľudovít Košút sa narodil v Monoku roku 1802… Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka Juraja Košúta v Turci
Ľudovít Košút (staršie písanie Ľudovít Kossuth; po maďarsky: Kossuth Lajos )
p.s.: krasne vety su v tej wikipedii:
“Podľa oxfordského historika Setona-Watsona [3] bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú ľudovú školu v Záturčí, až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu..”
tazko povedat cim sa citil byt gabris…ci slovak zijuci v uhorsku alebo ako madar. nemas sa coho chytit, takze asi to beru tak, ze pokial to nie je jasne, tak bol automaticky jednym zo slov.naroda, resp. úhor/slovák. Lajos = úhor/maďar. “aj keď mal Ľudovít Košut čiastočne aj slovenské korene, hlásil sa za Maďara/Uhra a dokonca otvorene popieral existenciu slovenského národa.”
Maják – ospravedlnujem sa ti
Maják – ospravedlnujem sa ti za vlozenie fotky tej busty z FB; je to skvele odvedena robota a jednoznacne je za tym kusisko roboty – bolo to myslene v dobrom, kedze taketo veci stoja za “reklamu” a za obdiv. urcite to cochvila zmazu
diik za doplnujuce info…
benjo
osobne si myslím, že sa
benjo
osobne si myslím, že sa necítil ani tak, ani tak. Tieto “problémy” začali ludia riešiť až v prvej polovici 19.storočia s prudkým nástupom nacionalizmu na všetkých frontoch. Dovtedy bolo úplne bežné, že ludia ovládali slovenčinu aj maďarčinu, na územiach s nemeckým osídlením aj nemčinu, ale okrem Nemcov nikto svoju národnosť nejako zvlášť neriešil. Zachovali sa desiatky listov, v ktorých preukázateľne maďarská šlachta posielala svojim správcom inštrukcie v slovenčine, najväčší maďarský renesančný básnik napísal niektoré básne po slovensky, naopak prvé Hviezdoslavove básne boli napísané v maďarčine a podobne…
Ak si väčšina z nás urobí svoj rodokmeň len pár generácii dozadu, zrejme bude sama nútená prehodnotiť svoje tvrdenie, že “ja som čistý Slovák” a to isté platí aj o Maďaroch či Nemcoch z nášho územia. žili sme ako jeden národ, síce sme sa v niečom líšili, ale z pohladu kultúry, náboženstva, histórie, atd máme omnoho bližšie k Maďarom ako napr. k Čechom. Len si to po storočí vymývania mozgov nechceme priznať…
každopádne som si istý, ža keby mu niekto položil priamu otázku, či je Slovák alebo Maďar asi by na neho vyvalil oči a zaťukal si prstom na čelo, podobne ako mnohé iné historické osobnosti, o ktorých sa s Maďarmi dodnes doťahujeme nad úplne nezmyselnou otázkou “bol to Maďar či Slovák?”
boli to obyvatelia Uhorského kráľovstva… bez pomlčky, bez lomítka, nič viac a nič menej…. ;)
ano aj ja mam v rodokmeni
ano aj ja mam v rodokmeni madarske prieszvisko…niekolko generacii sa tahajuce. nejde o to. uhorsko vsak bola zmes narodov…a uznam ze do polky 19.stor. to nik prislis neriesil…az potom nastala ta megamadarizacia u nas, prave ked slovaci zacali vyskakovat. dajte mi vsak vediet co bolo pred 1850. ludia sa citili vsetci ako stastni uhry?? vsetci ti srbi, chorvati, poliaci, slovaci, rumuni, rusi, atd.? nemyslim. akoze statna prislusnost a narodnost su dve rozdielne veci. mozno dovtedy zili vsetky tie narody “pod jednou strechou” ako tak svorne ( aj to prehanam ), ale ako samostatne narody. V rokoch 1804 – 1867 bolo Uhorsko castou Rakuskeho cisarstva. boli sme vtedy teda rakusania??
v ramci Rakuskej monarchie sa
v ramci Rakuskej monarchie sa rozlisovalo podla kralovstva z ktoreho pochadzal clovek… treba si uvedomiť, že pomenovanie národ vytiahli mocnosti proti napoleonovi aby dokazali financne utiahnut dlhotrvajuce vojny z revolucnym a neskor napoleonskym francuzskom… nasledne v rokoch 1848-49 sa v uhorsku uvedomili narody… ked sa poriadne pozrieme do dejin zistime ze na pociatku uhorskej revolty Kossuth aj Štúr išli ruku v ruke… že sa neskor rozkmotrili je ina vec… osobne si myslím že sa považovali za uhrov… a v príslusnocti v armade za uhorskych vojakov rakuskej armady…
Aj za rakušanov sme stále
Aj za rakušanov sme stále boli uhorské kráľovstvo a Habsburgovci sa nechávali korunovať za uhorských kráľov – možno nie všetci ale všetci do jedného ten titul používali. Nakoniec až do vlády Františka I. bolo Rakúsko len arcivojvodstvo…
Tu ale vôbec nejde o to kto tu vládol, alebo či má národnosť niečo spoločné so štátnou príslušnosťou (určite nemá). Na našom území boli národy premiešané natoľko, že pôvod tu nikto neriešil. Potom prišla vlna nacionalizmu a zrazu sme začali spätne škatulkovať – ty si bol Slovák, ty Maďar, neskôr pribudlo ty Žid. Ale podla mňa nie podstatné či niekomu meno poslovenčíme alebo pomaďarčíme, ale to, že čím sa ten človek cítil byť sám. A verím tomu, že Gábriš Škultéty si o sebe nikdy nemyslel, že je Slovák už len z toho jedného dôvodu na ktorom sme sa zhodli – v období keď žil, to proste nemal dôvod riešiť…
Koniec koncov, kde je vlastne historické územie Slovenska??? Veď do rozpadu monarchie žiadne Slovensko neexistovalo… Mali sme tu síce kedysi dáááááááávno Veľkú Moravu, ale jej územie sa s dnešným Slovenskom nekryje ani len na 50%
tak ešte raz… z čoho kto odvodil, že to bol Slovák?
len pre úplnosť – keby niekto napísal, že to bol Maďar budem rovnakými argumentami tvrdiť, že nie. Proste to to je časť našej histórie, kde len vymýšlame, kamuflujeme, prekrúcame ako sa len dá… preto vlastne nemáme pomenovanie, ktoré by vystihovalo tú zmiešaninu ludí, ktorí tu žili – úplne zmiešaných kultúrne aj etnicky. Len vymýšlame divoké teórie, aby sme nemuseli priznať, že nás už sto rokov s politických dôvodov cielene klamú a predkladajú nám históriu upravenú tak, ako sa aktuálne hodí…a to na oboch stranách ;)
musim pochvalit vase
musim pochvalit vase znalosti. ja si musim pomoct trochu:
http://fff.truni.sk/userdata/publications/marek_skriptum.pdf
“Uhorský humanista Mikuláš Oláh vo svojom diele Hungaria uvádza, že Trnavu a okolie obývajú Nemci, Maďari a Bohemi, teda Česi, kým na území stredného Slovenska zase žijú Sclavi, čiže Slováci.”
Ano, slovaci neboli historicky uzemne prilis vyprofilovani, ale to neznamena ze neexistovali. madari nas neuznavali a prakticky nas ako narod vymazali z pisanej historie. je mi jasne ze v 17.stor. palo hrasko co choval doma dve kravy a desat deti taketo otazky neriesil a ani nikoho dalsieho rozdelovanie ludi podla narodnosti velmi netrapilo, aj keby bol dotycny z bangladesa. bol si bohaty-chudobny, slachtic-plebejec. ti ludia sa nemali k comu priznat ked sme vlastne ako narod v uhorsku oficialne neexistovali.. ale ked doslo na delenie obyvatelstva, pre cast vtedajsej inteligencie sme tu boli. a pre mna tam boli tiez :)
LGŠ to iste tiez neriesil… keby ano, suhlasim ze sa mohol pasovat za uhorskeho vojaka rakuskej armady ( vsak ine na vyber ani nemal ). kludne si viem vsak predstavit dovetok “so slovenskymi korenmi”.. to v tej dobe ale nikoho nezaujimalo. obraz jednotneho uhorska so svornymi uhrami od polska az po chorvatsko sa mne osobne ale prilis nepozdava. tie narody tam proste boli direncovane. aj ten nas,aj ked dost chabo. Stur nevymyslel slovo “slovak”, ludia sa tak oznacovali aj predtym. preco nie aj LGŠ?
Aby sme si rozumali, ja
Aby sme si rozumali, ja netvrdím, že nemohol byť Slovák, či mať slovenské korene…
Mňa zarazilo to automatické tvrdenie, že “Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák”. Tak mi nedalo sa opýtať, ako kto vlastne k tomuto záveru prišiel…
Pritom ani to priezvisko Škultéty… ja z neho nemám dojem, že by bolo nepochybne slovenské
Proste sa mi nepáči, že niekto automaticky niekomu pridelí národnosť podľa miesta narodenia. Veď napr. počas tureckých vojen sa sem nahrnulo množstvo ludí rôznych národností z juhu, ktorí utekali pred Turkami a osmanská ríša končila na Dunaji, na niektorých miestach a v určitých obdobiach dokonca ešte severnejšie.
Apropo, samozrejme mi je jasné, že Slovákov nevymyslel Štúr a že tu celý čas boli. O ich existencii existuje omnoho viac správ a ich existenciu nikto nepopieral ako sa populárne tvrdí – to všetko prišlo až v tej polovici 19.storočia. Ako som už písal vyššie, bolo dokonca bežné že aj maďarská šlachta vedela po slovensky – určite sa tú reč neučili z recesie, ale preto, lebo sa naokolo bežne používala.
Potom tu máme slávnu maďarizáciu a Kossúthov výrok, že žiadny slovenský národ nepozná. No áno, bola idea Veľkého Maďarska, ktoré bude silné vďaka tomu, že sa v ňom všetci budú cítiť ako Maďari…
Aj keď sa nám to nepáči, myšlienka to bola dobrá, akurát to prevedenie bolo nešťastné. Dobrá bola v tom, že je problém viesť úspešne krajinu, kde sa v každom kúte hovorí inak – zoberte si len armádu. Ako sa dá veliť armáde, keď vám nerozumejú vlastný vojaci? Keď som bol na vojne ja, mali sme na útvare mnoho chalanov z juhu, ktorý skoro nevedeli po slovensky a museli mať každý deň kurzy slovenčiny. Bola to násilná slovakizácia? To platí aj o úradoch a podobne, rovnako je rozdiel či určitý okruh ludí sleduje rovnaké záujmy, alebo každý svoje vlastné (viď stav Slovenska dnes). Takže z politického hladiska bola myšlienka jedného národa s jedným jazykom logická a rozumná. Akurát že jeho prevedenie už také rozumné nebolo a namiesto toho, aby kráľovstvo zjednotilo, rozbilo ho na kusy. Rozhodne si ale nemyslím, že vymazanie Slovákov z mapy sveta ako nás to už sto rokov učia, bol hlavný ciel…
automaticky to takto
automaticky to takto generalizujú podľa mňa pre nedostatok historického povedomia na slovensku. Len vďaka tomu sa dá mystifizovať a zavádzať široká verejnosť. Veď ak by sa politicky akceptovala existencia uhorského kráľovstva, a rakúskej monarchie ako takej z vačšiny v súčastnosti takých veľkých vzorov by sa stali obyčajný zbehovia, zločinci a tradícia armády postavenej na neplnení prísahy nie je moc veľká česť. Mám na mysli toľko ospevovaných legionárov a podobne. Kto si dnes spomenie na takmer 100 000 slovákov padnuvších počas WWI v radoch R-U armády. Veď aj z Juraja Jánošíka dokázali in memoriam spraviť Majora ASR… K tomu myslím netreba nič dodávať. Osobne som zvedavý, akou hodnosťou obdaria LGŠ. Na slovensku je to tak že národ zožerie všetko čím ho “otitulované hlavy” kŕmia. Je mni smutno z toho čo učia môjho syna v škole, a ako sa ho večne pedagógovia pýtajú odkiaľ má vedomosti ktoré v učebniciach nie su.
Inak prímenie škultét(y) bol
Inak prímenie škultét(y) bol výraz pre slobodného osadníka. Keď že otec LGŠ slúžil v Gilányiho husárskom pluku, je veľká pravdepodobnosť, že nedostával žold iba vo forme peňazí, ale aj formou pôdy ktorú mohol osídliť. Bola to pomerne častá prax hlavne pri plukoch ľachkých jazdcov slúžiacich v osmanskom pohraničí…. tak sa mohol dostať k označeniu Škultéty aby ho odlíšili od ostatných Gabrišov žijúcich v lokalite…
Článok aj jeho názov sú
Článok aj jeho názov sú prebraté z tlačovej agentúry SITA. Názov článku má v prvom rade zaujať. To sa zrejme podarilo. Súhlasím s vašimi výhradami k jednoznačnému označeniu národnosti LGŠ. Zároveň mi osobne ale názov článku nevadí. Stáva sa, že niekedy medzi tým čo ponúka SITA vyskočí aj niečo naozaj neakceptovateľné. Napríklad mňa dostal tento titulok: V Balogu nad Ipľom budú dni maďarskej kráľovskej koruny. Celú správu si môžete prečítať v diskusií Slovania/Slováci a Maďari (posledný príspevok)
antiK, admin..pls zmazte tu
antiK, admin..pls zmazte tu bustu z predoslej strany…mne to uz nejde zmenit.
ale este sa opytam majaka na plany ohladne tej busty. bola vytvorene spec. pre nejake muzeum ci do sukromnej zbierky?
Benjo, busta odstránená.
Benjo, busta odstránená. Majákovi by som rád vysvetlil, že nejde na obnove vložiť fotka bez označenia http://www.obnova.sk
Maják spomínaš, že si “viedol postup tvorby” pri spomínanej buste. Keďže toľká háklivosť, predpokladám, že podoba busty sa minimálne opiera o antropologický výskum jeho telesných ostatkov :D
antiK : prepáč, ale som
antiK : prepáč, ale som citlivý na to kam idú moje financie… výrobu busty som zadal a financoval zo svojich súkromných zdrojov. Preto mi to pomerne prekáža… nemám problém z tým aby boli fotografie zverejnené, problém mám z reklamou ktorú si http://www.obnova.sk vodotlacou robí na cudzom diele… :) Práce na buste prebiehali na základe popisu a spomienkach sučastníkov. K antropologickému výskumu nedošlo. Nevieme sa dopracovať ani k záznamu z exhumácie. Telesne pozostatky sú podivuhodne uložené v krypte Dómu Sv. Martina a nie v niektorom z ustavov SAV. Pripada mi to veľmi neštandartné.
Benjo: Busta bola vytvorená z dôvodu plánovaného pamätníka LGŠ v Mojtíne. Celý proces začal podstatne skôr ako sa vedelo že budú ostatky prevezené na slovensko. Pôvodný zámer bol venovať hotovu bustu obci, tento sa po mediálnych útokoch mierne pozmenil a busta bude po odliati z kovu zabudovaná do pamatníka, a venovaná všetkým obyvateľom Mojtína, aby si nikto nemohol na nej vytĺkať politické body. Architektonický zámer a predstava pamätníka je stvorstranný obelisk obložený kameňmi z miest bojísk ktorých sa LGŠ zúčastnil. Zatiaľ je v štádiu projektu. Na tomto pamätníku spolupracujeme z Výborom pre zachovanie pamiatky LGŠ. Celkové náklady nie su zatiaľ kompletne vyčíslené, ale už busta v tomto originály určenom na naformovanie je pomerne drahá záležitosť. Predpokladám že pamätník by mal byť dohotovený v priebehu roku 2014… ale je to iba hrubý odhad…
Nerozumieme sa v takom
Nerozumieme sa v takom detaile, že vodotlač sa objaví na akéjkoľvek fotke vloženej na tejto stránke. Teda to nie je reklama. Ak bola fotka busty, ktorú vožil benjo (tuším spomína zdroj facebook) bežne prístupná na nete, mal by si riešiť tento externý zdroj, odkiaľ si fotku môže stiahnuť ktokoľvek. Nemyslím, že benjo tak robil s nejakým zištným umyslom. Skôr išlo o obohatenie tejto témy. A už vôbec sa mi prieči tvrdenie, že si tým Obnova robí reklamu. S takýmto prístupom sa čudujem, že hodláš hotovú bustu vôbec vystaviť. Veď čo keď ju potom náhodou niekto odfotí…niekde zverejní…
nerozumieme sa navzajom,
nerozumieme sa navzajom, rovnako ako ja si nezavesim na oficialny web fotku stiahnutu z internetu z tym ze by som si na nu dal vodotlač stranky pripadne ine oznacenie… tu fotku mohol zísskať iba z našej stránky na tvároknihe, kde je celý album štúdie podobizne aj z postupom akosa busta tvorila… to že sa sem zavesí link na album mi vonkoncom nevadí… osobne to beriem ako nedopatrenie…. som možno precitlivený, ale po tom ako sa do našej činnosti pustilo pár ľudí ktorý by si radi privlastnili zásluhy… :) rovnako ako sme chystali výstavu venovanú LGŠ, ale pre isté veci sme ju presunuli na iný termín ako je jún 2013….. instalujeme ju pravdepodobne až keď opadne vlna hejslovactva okolo husára…. :D
antiK : a čo to je keď si
antiK : a čo to je keď si zadáš do vyhladávača meno husára a objaví sa ti tam fotka z vodotlačou stránky? to podľa teba nie je reklama? :)
Bude to zrejme iba
Bude to zrejme iba nedopatrenie. Pretože ako som poznamenal, nemyslím, že by sa tu fotka busty ocitla so zámerom “ukradnúť” či spochybniť tvoje úsilie…
Našťastie, fotka busty je už
Našťastie, fotka busty je už preč. Poukazoval som na nezmyselnosť tvojho tvrdenia, že si tým Obnova robí reklamu. Akýkoľvek zaregistrovaný používateľ tohto portálu, keď sem zavesí svoju, alebo inú z netu stiahnutú fotku, objaví sa na nej automaticky vodotlač. Teda tvoje rozhorčenie, že Obnova sa nijako nepodielala na vzniku štúdie a robí si len reklamu je neadekvátne. Ďalšie rozpravy uberajúce sa týmto smerom by som ukončil.
FB je podla mna sialena
FB je podla mna sialena stranka. niektore ich podmienky su viac-menej nejasne ci neuplne. tych obkluk co by sa dalo navymyslat odkial sa tu ta fotka vzala by sa dalo najst dost.
p.s.: sme normalni ludia a ked sem napises – odstran foto – bez reci sa tak stane ( takmer bez reci :-D ). bez ohladu na nejake pravnicke blaboly.
necital som cele podmienky FB ale toto nasiel nete v suvislosti s touto strankou:
“Pro obsah chráněný právy k duševnímu vlastnictví, jako jsou fotografie a videa (obsah podléhající duševnímu vlastnictví, DV), nám výslovně udělujete následující oprávnění, v souladu s vaším nastavením soukromí a nastavením aplikací: udělujete nám nevýhradní, přenosnou, převoditelnou, celosvětovou bezúplatnou (royalty-free) licenci na použití veškerého obsahu podléhajícího DV, který zveřejníte na Facebooku nebo v návaznosti na něj (Licence k DV). Tato licence k DV končí, jakmile svůj obsah podléhající DV odstraníte ze svého účtu, s výjimkou případů, kdy jste tento obsah sdíleli s ostatními (pokud jej také oni neodstranili).”
“Pokud publikujete obsah nebo informace s použitím nastavení Veřejné, znamená to, že povolujete všem (včetně osob mimo službu Facebook) přístup k těmto informacím, jejich použití a jejich spojení s vámi (tj. s vaším jménem a profilovou fotkou).”
odporucam si o tom aj cosi precitat.
http://www.ephoto.sk/forum/32/7631/zdielanie-fotiek-na-facebooku/
mne sa pacil tento blog:
https://webtrh.cz/213029-pouziti-fotky-facebooku
vseobecne, bol by som opatrny s tym co zavesite na FB ( omiela sa to dookola v mediach ). ochrana DV na SVK je zrejme dost nepremyslena, podobne ako kopec inych zakonov u nas ( takze ak tam niekto aj da fotku..aspon by som ju nedaval v prilis velkom rozliseni… )
majak – zelam teda pevne nervy pri dokonceni projektu a som zvedavy na fotky pomnika. zrejme ich potom najdem na FB :) ale radi ich uvidime/privitame aj tu.
fb beriem hlavne ako
fb beriem hlavne ako komunikacny kanal medzi mojimi priatelmi po celom svete…. mne nevadilo to ze sa tu ta fotka objavila, len ta vodotlac… nechapte to tak ze sa zavzdusnujem kvoli tomu… :) fotky som vesal na fb prave preto aby som nemusel cestovat po vsetkych bojiskach a dolovat z nich sutre… mam vela priatelov, ktory su zdruzovany kluboch vojenskej histórie, a nakolko ich ziadam o podporu pri získavaní týchto kameňov, zaslúžia si vedieť na čo sa využijú. Pamätník najkrajšie aj ukáže vidieť naživo, a myslím že bude stáť aj za návštevu Mojtína… :D
vsak uz len kvoli tym sutrom
vsak uz len kvoli tym sutrom by to stalo za navstevu :) myslienka je to pekna. ale najprv musim najst mojtin na globuse :))))
.
este k tej dotlaci na pridanu fotku – po rozkliknuti sa foto objavi fez nej. takze aj tu sa da fotka stiahnut vlastne v plnej kvalite, bez zmeny a bez akychkolvek problemov. a veru tazko by sa dokazovalo ze fotka je z obnovy ak by sa ju niekto rozhodol niekde pouzit.
tak ze ako som sa
tak ze ako som sa pozastavoval nad sposobom exhumacie tu je reakcia…. som zvedavy ako sa k tomu kompetentny postavia… http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-semjen-vyzval-sr-na-vratenie-pozostatkov-husara-skultetyho-gabrisa/109195/
Tu je zase úplne iný pohľad
Tu je zase úplne iný pohľad na exhumáciu. Osobne by mi prišlo najprirodzenejšie, keby zostal pochovaný v Arade, ale ak by hrob zanikol, tak sa celej ceremónií nečudujem. V tomto prípade sú maďari úplne vedľa…
Ostatky najdlhšie slúžiaceho vojaka uložia v jeho rodisku
TRENČÍN 19. júna (SITA) – Pozostatky najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete Ladislava Škultéty-Gábriša uložia v jeho rodisku v Mojtíne. Urobia tak presne 275 rokov od jeho narodenia, teda 27. júna. Škultéty- Gábriš sa vo svetovej vojenskej histórií považuje za najdlhšie slúžiaceho vojaka v aktívnej vojenskej službe, v cisárskom husárskom pluku odslúžil 81 rokov. Obrad uloženia jeho ostatkov sa začne svätou omšou v rímskokatolíckom kostole svätého Cyrila a Metoda v Mojtíne o 10:30, celebrovať ju bude biskup Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky František Rábek a diecézny biskup Žilinskej diecézy Tomáš Galis. Po omši bude nasledovať ceremoniál uloženia ostatkov do hrobky s vojenskými poctami čestnej stráže armády Slovenskej republiky ako i členov 8. Husárskeho pluku. Informovala o tom obec Mojtín na svojej webovej stránke.
Vojak sa vracia domov aj preto, že za jeho hrob nemal kto platiť poplatky. „Na rímskokatolíckeho kňaza v obci Mojtín sa obrátil rímskokatolícky kňaz z mesta Arad v Rumunsku, ktorý ho informoval, že na mestskom cintoríne je hrob, v ktorom je pochovaný Ladislav Škultéty-Gábriš. Informoval ho najmä o tom, že za hrob nemá kto platiť miestne poplatky a na základe toho mu navrhol, že by bolo správne jeho ostatky previezť a uložiť na cintoríne v mieste jeho rodiska, čiže v Mojtíne. V prípade, že by slovenská strana, respektíve predstavitelia obce Mojtín nemali záujem o ostatky Ladislava Gábriša-Škultétyho, hrob by bol zlikvidovaný,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič. Na základe žiadosti starostky Mojtína a vzhľadom na to, že ide o významnú osobnosť našich vojenských dejín, ministerstvo obrany cestou ministerstva zahraničných vecí a prostredníctvom nášho zastupiteľského úradu v Rumunsku riešilo túto otázku s príslušnými rumunskými orgánmi. Tie na základe žiadosti nášho zastupiteľského úradu súhlasili s exhumáciou pozostatkov a ich prevozom.
Ladislav Škultéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a podľa wikipédie sa za toto obdobie zúčastnil 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí Berlína v sedemročnej vojne a pri obliehaní Belehradu. Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní, a to Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej Rakúskej armáde. Škultéty-Gabriš zomrel vo veku 93 rokov v roku 1831 v plukovnom lazarete v obci Sanicolau Mic, ktorá je dnes súčasťou rumunského Aradu.
antiK napísal/a:Tu je zase
[quote=antiK]Tu je zase úplne iný pohľad na exhumáciu. Osobne by mi prišlo najprirodzenejšie, keby zostal pochovaný v Arade, ale ak by hrob zanikol, tak sa celej ceremónií nečudujem. V tomto prípade sú maďari úplne vedľa…[/quote]
S druhou vetou absolútne súhlasím, s dovetkom, ak by oslovili maďarov, tak maďari by zacvakali, lebo si svojich vážia, s treťou nemôžem.
V roku 1996 podpísali Maďarsko a Rumunsko zákon resp. Zmluvu o porozumení, spolupráci a dobrých susedských vzťahoch, na základe ktorého mali rumunské orgány o danom stave hrobu informovať, alebo ako prvú osloviť jednoznačne maďarskú stranu.
Mne nevadí, že sa po dlhej dobe vrátil domov. Tiež by som sa po smrti chcel vrátiť domov, len zatiaľ neviem, kde to je, možno naozaj tam, kde som sa narodil. Bol to maďar, pre slovákov aj uhor, slovenského pôvodu.
vlcik-tlcik][quote=antiK
[quote=vlcik-tlcik][quote=antiK]TBol to maďar, pre slovákov aj uhor, slovenského pôvodu.[/quote]
myslím, že táto definícia vystihuje realitu asi najlepšie…
Nebol to Maďar v dnešnom ponímaní, ale nebol to ani Slovák… je to naša spoločná história, ktorá nepatrí ani jednému národu viac, ale ani menej ako tomu druhému. Len na to budeme musieť ešte dospieť…
Ano, maďari si vážia svojich
Ano, maďari si vážia svojich a často aj “cudzích” si vážia, ktorých pokladajú za za svojich (viď úcta k sv. Hedvige v Krakove, kde slovenskú trikolóru pri jej hrobe nenájdete…a nezmyselne slovenská verejnosť sochu jej otca v Skalici očierni, že veď “maďarovi” postavili skulptúru) . Naopak, my sa často aj “svojich” vzdávame. Neviem o tej zmluve a nespochybňujem ju, ale tá ostrá reakcia Maďarska je dosť nemiestna (ak je vôbec reálne oficiálnou reakciou, veď nebudeme mať ilúzie o objektívnosti médií). Teší ma, že ľudia dokážu mať isté UHORSKÉ povedomie, čo sa nakoniec dá pocítiť aj z tejto diskusie. A myslím si, že ten rumunský Arad bol pre “nášho” hrdinu tým pravým “domovským” miestom posledného odpočinku.
Maďari majú výhrady k prevozu
Maďari majú výhrady k prevozu ostatkov slovenského vojaka
BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Aradské krajské vedenie Maďarského demokratického zväzu v Rumunsku (RMDSZ) a Sedomhradskej maďarskej ľudovej strany (EMNP) nesúhlasia s prevozom ostatkov slovenského vojaka Ladislava Škultétyho-Gabriša z Rumunska na Slovensko. Slovák bol najdlhšie slúžiacim vojakom na celom svete, keď v husárskom pluku odslúžil viac ako 80 rokov. Na Slovensko ho z Rumunska previezli koncom mája, aby ho presne 275 rokov od jeho narodenia, 27. júna, uložili v jeho rodisku v Mojtíne.
Organizácie maďarského spoločenstva v Rumunsku podľa agentúry MTI považujú za poľutovaniahodné, že boli vo veci exhumácie obídené. “Ladislav Škultéty je aradským dedičstvom” vyhlásil pre MTI zástupca primátora Aradu a predseda krajskej organizácie RMDSZ Levente Bognár. Priznal, že neoficiálnou cestou bol informovaný o pripravenej exhumácii a aj naznačil, že s ňou nesúhlasí. “Bolo by potrebné vyjasniť, k akej národnosti sa hlásil Ladislav Škultéty,” povedal pre MTI predseda krajskej organizácie EMNP v Arade Sándor Burián. Podľa neho by sa mali vytvoriť zmiešané komisie historikov, ktoré by na dvoj- alebo trojstranných rokovaniach vyjasnili sporné otázky.
O prevoz ostatkov husára na Slovensko sa podľa MTI zaujímalo aj maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Koncom minulého týždňa štátny tajomník Gergely Pröhle upozornil rumunského veľvyslanca v Budapešti Victora Maculu a dočasného slovenského zástupcu vedúceho diplomatickej misie Metoda Špačeka na to, že maďarské ministerstvo zahraničných vecí by považovalo za vhodné, ak by rumunská strana poskytla informáciu o svojej žiadosti ešte pred exhumáciou. Pröhle zároveň požiadal slovenské orgány, aby nápis na hrobe Ladislava Škultétyho v Mojtíne bol viacjazyčný, podobne ako pamiatka Jána Kollára v hlavnom meste Maďarska. Také gesto by bolo symbolom porozumenia medzi dvoma susednými štátmi a národmi, ako aj toho, že najstarší vojak v histórii žije v tradíciách na Slovensku a aj v Maďarsku. “Slovenská strana rešpektuje históriu viacnárodnostnej habsburskej monarchie (od 1867 do 1918 Rakúsko-Uhorsko), ako aj osobností spoločnej vojenskej histórie. Preto od samého zámeru realizácie náhrobného kameňa Ladislava Škultétyho – Gabriša (1738 – 1831) v jeho rodnej obci Mojtín, je plánované vyhotovenie viacjazyčných informácií na jeho náhrobku. Podľa našich vedomostí majú byť nápisy v slovenskom, maďarskom, nemeckom a anglickom jazyku,” uviedol pre agentúru SITA riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.
Prevezenie ostatkov Ladislava Škultétyho na Slovensko zariadili slovenské a rumunské úrady spoločne. Ministerstvo obrany cestou ministerstva zahraničných vecí a prostredníctvom nášho zastupiteľského úradu v Rumunsku riešilo túto otázku s príslušnými rumunskými orgánmi. Tie na základe žiadosti nášho zastupiteľského úradu súhlasili s exhumáciou pozostatkov a ich prevozom.
Ladislav Škultéty-Gabriš sa narodil 27. júna 1738 v Mojtíne. Jeho otec Juraj Gabriš, slúžil v husárskom pluku baróna Jána Gilániho. Po matkinej smrti roku 1750 sa k tomuto pluku dostal aj 12-ročný Ladislav. V sedle si odslúžil 81 rokov, zúčastnil sa na 22 vojnových ťaženiach a posledných 41 rokov bol zástavníkom 8. husárskeho pluku. Zomrel vo veku 93 rokov 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš (Sânnicolau Mic), ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku.
srandisti poniektori ti
srandisti poniektori ti juzania. ak raz budeme prevazat k nam na svk aj ine osobnosti, napr. benovskeho z madagaskaru tak sa madarov treba najprv opytat ci su za a ci by tak mohli kludne spavat.
….nechapem co ich je vlastne do toho.
benjo napísal/a:srandisti
[quote=benjo]srandisti poniektori ti juzania. ak raz budeme prevazat k nam na svk aj ine osobnosti, napr. benovskeho z madagaskaru tak sa madarov treba najprv opytat ci su za a ci by tak mohli kludne spavat.
….nechapem co ich je vlastne do toho.[/quote]
a si si istý, že Beňovský bol Slovák??? :D
In his memoirs he described himself on several occasions as a “Hungarian and Polish nobleman”. (Vo svojich pamätiach popisoval sám seba pri viacerých príležitostiach ako uhorského/maďarského a poľského šlachtica)
http://en.wikipedia.org/wiki/Maurice_Benyovszky ;)
opravujem koment… nevidim
opravujem koment… nevidim uz pre oci. ..ze uhorsky si odtial ako prelozil? otazne je aj ci ten anglican pouzil aj spravne slovo ( uhorsky-madarsky pri preklade ( neviem z akeho jazyka ) do AJ, lebo takto to pri preklade z AJ do SJ vyzera ze bol polovicny madar a poliak )..ale to nechajme tak. nemal na vyber sa hlasit k nicomu inemu. aj ked stale som v tom ze neoficialne slovaci existovali. myslienka ze sa jedneho dna v polke 19.stor.sa ti uboziaci zobudili a povedali si..aaaa tak a od dnes rana sme slovensky narod. ten tu bol. len oficialne nas madari zniesli zo sveta a keby na papieri napisal slovak, tak by nikto ani netusil o com je rec. myslim ze taky srb, chorvat ci poliak by ti aj v tej dobe vysvetlil cim sa citili byt v ramci uhorska. uhorsko bola zmes narodov..neverim ze to bol jeden narod za ktory sa oznacovali napriek tomu ze v zili v uhorsku.
http://index.hu/kulfold/2013/
http://index.hu/kulfold/2013/06/27/ujratemettek_hary_janos_ihletojet/
Okrem iného je tam.
Na znovupochovaní ostatkov Ladislava Škultétyho zastupovali Maďarsko zástupca náčelníka Generálneho štábu generálmajor Zoltán Orosz a maďarský veľvyslanec v Bratislave Csaba Balogh.
Zástupca náčelníka Generálneho štábu povedal, že vysoko oceňuje pozvanie, ako pekné gesto, ktoré znižuje silu nešťastného kroku, že maďarská strana nebola zapojená do týchto príprav. Ako povedal dúfa, že návrat ostatkov Ladislava Škultétyho domov, je začiatok novej éry starostlivosti o maďarské vojnové hroby nachádzajúce sa na území Slovenska.
ad Benyovszky, Benyowsky……nikdy nie Beňovský, aspoň jeho rukou,
za jeho čias bol spisovný jazyk latinčina, Regnum Hungariae, po slovensky Uhorské kráľovstvo, po maďarsky Magyar Királyság, uhorský=maďarský.
ad južania…… Komentovať, alebo brať vážne vyjadrenia akýchsi regionálnych kvázipolitikov …….ako srandista vychádzaš Ty.
Teodor – niet čo dodať, oceňujem.
Benjo prestaň to prosím Ťa
Benjo prestaň to prosím Ťa komentovať, mal výber, tak ako mal výber aj Matej Bel – bol to úprimný uhorský/maďarský vlastenec.
Poliaci, srbi, chorváti – boli vždy v inom postavení ako slováci, každý z nich mal kráľovstvo, okrem toho chorváti aj v rámci Uhorska mali vždy osobitné postavenie – určitú autonómiu.
vlcik-tlcik napísal/a:Benjo
[quote=vlcik-tlcik]Benjo prestaň to prosím Ťa komentovať, mal výber, tak ako mal výber aj Matej Bel – bol to úprimný uhorský/maďarský vlastenec.[/quote]
Nemyslím si, že to bolo dané výberom – podla mňa historické osobnosti z nášho územia nikdy neriešili takú stupídnu otázku, či sú Maďari alebo Slováci. Mali sme jeden spoločný štát, v ktorom sme žili ako jeden národ velmi dlhý čas – veď začiatkom 20.storočia sme oslavovali milénium = 1000 rokov existencie. To proste nejde zobrať dnešný vzorec správania, či nejaký dnešný štandard a začať ho aplikovať nasilu na ludí spred niekolkých storočí, ani udelovať im národnosť podľa dnešného usporiadania štátov v Európe. To, že Matej Bel mal úprimne rád Uhorsko ešte neznamená, že nebol Slovák, rovnako a fakt že sa narodil na dnešnom území Slovenska neznamená, že ním bol. Proste si treba vždy uvedomiť, že vtedy žiadne Slovensko nebolo a všetci obyvatelia sami seba považovali za obyvateľov Uhorska – to bola ich krajina, ich domov. Ak vtedy niekto aj riešil svoj pôvod, obmedzovalo sa to spravidla na to, z ktorej časti Uhorska pochádza, ale do 19. storočia nikto neriešil pôvod na základe etnickom…
Len tak na okraj k tomu
Len tak na okraj k tomu prekladu. “Hungarian and Polish nobleman” – uhorského/maďarského a poľského šlachtica.
Teodor to preložil najlepšie ako sa dá. Angličtina a rôzne iné jazyky nemajú výraz pre Uhorsko, teda len podľa celkového kontextu sa dá rozlíšiť či angličtina referuje o uhorských, alebo maďarských záležitostiach. Na druhú stranu, asi by sme chceli po cudzincoch moc, keďže aj v slovenčine majú niekedy ľudia problém použiť to správne slovo. Ak seriózny redaktor z tlačovej agentúry vie napísať, že “budú dni maďarskej kráľovskej koruny”, tak absenia slova “uhorský” v angličtine mi oproti tomu už nejako zvlášť neprekáža…