Kostra hominida stará 4,4 milióna roka, ktorú našli v roku 1992 v africkej Etiópii, dokazuje, že ľudia sa nevyvinuli z ľudoopov podobných šimpanzom. Zistil to medzinárodný tím odborníkov vedený Timom Whiteom z americkej University of California Berkeley.

Tvor s vedeckým pomenovaním Ardipithecus ramidus je pravdepodobne najstarším známym hominidom, ale nie je spoločným predkom ľudí a moderných ľudoopov. Ardi, ako samicu tohto hominida experti neoficiálne nazvali, bola vysoká 1,2 metra a aj keď mala ruky podobné šimpanzom, kráčala vzpriamene ako moderný človek. Predpokladá sa, že nešlo o príliš agresívny druh, nakoľko mu chýbali dlhé, ostré tesáky. Taktiež zuby boli takmer rovnako veľké u oboch pohlaví. Mozog bol v celku malý, umiestnený podobne ako u rodu Australopithecus alebo moderných ľudí, z čoho vyplýva, že Ardi mala podobné vizuálne a priestorové videnie ako človek.

Vedci taktiež zdôrazňujú, že všeobecne rozšírené presvedčenie, že ľudoopy sa na rozdiel od ľudí prestali v určitom štádiu vyvíjať, je mylná. Ich spôsob chôdze nie je prejavom nižšieho stupňa vývoja, ale prispôsobenia sa pralesnému prostrediu. Predpokladá sa, že vývojová línia ľudí a šimpanzov sa rozdelila pred 6 až 7 miliónmi rokov, aj keď niektoré výskumy naznačujú, že to mohlo byť len pred štyrmi miliónmi rokov.