Florencia 24. septembra (TASR) – Tím vedcov pod vedením Piera Baglioniho z univerzityvo Florencii vyvinul novú metódu záchrany stredovekých fresiek pred zánikom.

Odborníci použili látku podobnú lepidlu z molekúl vápna, ktorá brániodlupovaniu vrstiev farby a opäť ich pevne prichytáva na stenu. Podstatným detailom jevyužitie nanotechnológie, ktorá miniaturizovala častice hydroxidu vápenatého. Tiemohli vďaka tomu preniknúť hlboko do vrstiev farby, napísal odborný časopisLangmuir.

Dávni talianski maliari ako Michelangelo a Giotto nanášali farby pred 500 rokmipriamo na ešte vlhkú omietku. Toto hasené vápno (hydroxid vápenatý) reaguje počasschnutia s oxidom uhličitým vo vzduchu na uhličitan vápenatý, ktorý farbu pevne viaže.Po stáročiach sa však horná vrstva začína najmä na vlhkých miestach odlupovať.

Baglioniho tímu sa “lepiacou metódou” podarilo úspešne zreštaurovaťfresku Gli Angeli Musicanti vo florentskej katedrále Santa Maria del Fiore, ktorú namaľovalSanti di Tito v 16. storočí. Rozhodujúca bola veľkosť kryštálov hydroxiduvápenatého, ktoré sa rozpustili v alkohole a opatrne sa naniesli na odlupujúce savrstvy. Keď sa alkohol odparil, molekuly nabrali vodu a oxid uhličitý a”splynuli” s uhličitanom vápenatým vo farbe a omietke.

Bežné častice hydroxidu vápenatého sa na takéto opravy nehodia, pretože ichpriemer prevyšujúci tisícinu milimetra im bráni preniknúť do škár vo farbe. Okremtoho vypadávajú z rozpúšťadla, takže povrch fresky by pokryli rušivým bielympovlakom. Pomocou nanotechnológie sa podarilo vyrobiť častice hydroxidu vápenatého sveľkosťou od 100 do 250 nanometrov. Vďaka tomu, že sú ploché, môžu pojať veľavody, čo uľahčuje tvorbu uhličitanu vápenatého.

TASR

Publikované na: www.sme.sk dňa 24. 9. 2001