Archeológovia na čele s Gilesom Hammom z La Trobe University objavili na juhu Austrálie skalný prístrešok, ktorý obsahuje dôkazy o tom, že ľudia žili vo vnútrozemí tohto kontinentu už pred minimálne 49-tisíc rokmi. To je o 10-tisíc rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.

Skalný prístrešok s názvom Warratyi sa nachádza približne 500 kilometrov severne od mesta Adelaide v pohorí Flinders a podľa vedcov dokazuje, že prví obyvatelia Austrálie sa krátko po svojom príchode na tento kontinent dostali aj do jeho suchého vnútrozemia. V jaskynnom obydlí našli okrem iného kamenné a kostené nástroje, drevené uhlie, popol, pozostatky zvierat ako aj farbivo červený oker, ktoré sa v tejto oblasti prirodzene nevyskytuje, čiže ho tam museli priniesť ľudia. Vek nájdeného pigmentu stanovili na 46-tisíc až 49-tisíc rokov, čo je najstaršie známe použitie tohto farbiva v Austrálii ako aj v juhovýchodnej Ázii.

Tieto nálezy taktiež dokazujú, že ľudia využívali tento prístrešok tisícky rokov, avšak nie vždy rovnako často. Medzi pozostatkami vyhynutých živočíchov boli napríklad kosti najväčšieho známeho vačkovca Diprotodon optatum a úlomky vajec nelietavého vtáka druhu Genyornis newtoni. Oba tieto nálezy naznačujú, že ľudia tieto živočíchy lovili, čím prispeli k ich vyhynutiu. “Ani jeden z nás si nevie predstaviť, že by Diprotodon dokázal vyliezť po svahu, aby sa dostal do tejto jaskyne. Museli ho tam priniesť ľudia, čiže je viac než pravdepodobné, že sa živili jeho mäsom,” uviedol člen tímu Gavin J. Prideaux z Flinders University, ktorý spoločne s kolegami informoval o objave v časopise Nature.