Na prvý pohľad by sa zdalo, že takýto stav nikomu nevadil. Pri podrobnejšej analýze však opäť zistíme, že akýkoľvek pokus vytvoriť klasifikáciu nezodpovedajúcu predstavám ofociálnych predstaviteľov „náuky o zbraniach“, bol nevyberaným spôsobom umlčaný. Ako príklad možno uviesť prácu M. Dregera, ktorý na základe klasifikačného systému knihovníka Melvila Deweyho z roku 1873 (Medzinárodné desatinné triedenie) vypracoval päťstupňovú systematiku zbraní /21. Samozrejme tento prvý pokus o vedeckejší prístup k predmetu „náuky o zbraniach má viacero nedostatkov, ale v nemeckej rečovej oblasti je jediný. Reakcia naň z pera E. Haenela bola okamžitá, zdrvujúca a hlavne nekvalifikovaná /22. Je nepochopiteľné, že členovia spolku a iní bádatelia nechali tento útok nepovšimnutý, respektíve nezaujali žiadne stanovisko.
V období po skončení druhej svetovej vojny stojí v Európe v „náuke o zbraniach“ za zmienku iba založenie Švajčiarskeho inštitútu zbraní (Schweizerische Waffeninstitut) v Grandsone 9. septembra 1972. Prioritou inštitútu síce nebolo teoterické bádanie na poli „nauky o zbraniach“ ale dá sa, vzhľadom na jeho zameranie (budovanie knižnice, reštaurovanie, rozsiahla vedecko-výskum­ná a publikačná činnosť) predpokladať, že skôr alebo neskôr by sa začal zaoberať aj tymito otázkami. Žiaľ tragická smrť zakladateľa a riaditeľa inštitútu Eugena Heera znamenala predčasný zánik tejto inštitúcie európskeho významu.

Titulná strana zborníku Švajčiarskeho inštitútu zbraní “Raport”, 1974.

Závažným počinom vo formovaní „náuky o zbraniach“, ktorý začiatkom šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia úplne ušiel pozornosti európskych odborníkov bolo zriadenie havajskej Medzinárodnej výskumnej sekcie (International Research Section) a neskôr Medzinárodného hoplologického výskum­ného centra (International Hoplological Research Center) vedeného Donnom F. Draegerom. „Náuka o zbraniach“ dostáva staronové označenie hoplológia /23 odvodené z gréckeho slova hopl (hoplo) – ozbrojený, resp. zbraň a jej predmetom je systema­tické štúdium vývoja ľudského bojového správania človeka vo všetkých dobách. Inštitúcia založená D. F. Draegerom existuje po roku 1992 ako nezisková organizácia dodnes pod označením  Medzinárodná hoplologická spoločnosť (International Hoplology Society).
Rovnako ako na Európskom kontinente ani v Tichomorí sa vymedzeniu predmetu hoplológie nevenovala dostatočná pozornosť /24 a Draeger ho musel revidovať /25.
Napriek tomu, že kolískou európskej „nauky o zbraniach“ bolo susedné Nemecko na území Československa od jeho vzniku až dodnes sa jej v podstate nik oficiálne nevenoval. Po vzniku republiky na jar roku 1919 bol založený Památník odboje, ktorého hlavným poslaním bolo uctenie pamiatky národného boja za nezávislosť a „sústreďovanie písomných i hmotných pamiatok československého odboja v dobe prvej svetovej vojny“. Vedecký ústav s novým názvom Památník osvobození, ktorý vznikol v roku 1929 bol za okupácie uzatvorený a jeho priamym pokračovateľom sa stal po oslobodení Vojenský histo­rický ústav. Po novembri 1989 bol ústav reštrukturalizovaný a v apríli 1990 premenovaný na Historický ústav Českoslo­venské armády. Od januára 1993, po rozdelení štátu bol jeho názov zmenený na Historický ústav Armády České republiky. Je zameraný na históriu prvého, druhého a od februára 2003 aj tretieho protikomunistického odboja v rokoch 1914-1918 a 1939-1945, históriu československej armády 1918-1939 a perzekúciu príslušníkov čs. armády po februárovom prevrate v roku 1948.
Na Slovensku bola situácia ešte horšia. Pre republiku stačil jeden vojenský histo­rický ústav a jed­no vojenské múzeum. Prvé slovenské vojenské múzeum vzniklo v roku 1939. V roku 1942 sa stalo súčasťou Vojenského vedeckého ústavu a dokumentovalo vojenské dejiny od prvej svetovej vojny, resp. po roku 1943 aj revolučné roky 1848-1849. /26 Po oslobodení sa výskum na poli vojenskej histórie vrátil do starých koľají a slovenský Vojenský historický ústav vznikol až 1. mája 1994. /27
Vývoj v oblasti vojenskej histórie v Československu, Českej republike ako aj Slovenskej republike je pochopiteľný. Úlohou vojenských vedeckých ústavov a vojenských múzeí nebolo skúmať historický vývoj zbraní, zbroje alebo fortifikácie ale budovanie tradícií armády novovznikajúceho štátu. Preto tieto ústavy a múzeá vznikali na štátnu objadnávku a boli vždy vojenskými zariadeniami rezor­tu minister­stva obrany.
V slovenskej civilnej múzejnej sfére sa problematike zbraní a militárií vo všeobecnosti neve­novala takmer žiadna pozornosť a ojedinelé pokusy o riešenie čo i len dielčich problé­mov skôr problémy prehĺbili jako odstránili. Dodnes napríklad v slovenskej odbornej produkcii strašia „ohňostrelné zbrane“, „puška na zápalnú šnúru“ a „perkusovka“. /28
Nebolo by rozumné pred tymito skutočnosťami zatvárať oči a tváriť sa, že načrtnutá proble­matika nejestvuje a že predovšetkým nejestvuje pre nás samotných. I napriek uvede­ným kritickým konštatovaniam sa nazdávame, že prezentovaný rozbor umožňuje nielen komplexné poznanie súčasného stavu, ale zároveň naznačuje možnosť riešenia. Pokúsili sme sa ním vytvoriť potrebnú základňu na to, any sme mohli podať v hlavných rysoch zdôvodnenie nášho pojatia predmetného vedného odboru, resp. disciplíny.
Koniec tretej časti.

Literatúra:
21/ DREGER, M.: Waffensammlung Dreger. Berlin-Leipzig  1926.
22/ HAENEL, E.: Waffensammlung Dreger (Besprechung). – In: ZHWKK 11, Berlin 1926-1928, s. 120-123.
23/ Pôvodcom termínu „hoplológia“ je Sir Richard F. Burton, autor knihy The Book of the Sword, Londýn 1884.
24/ DRAEGER, D. F.: An introduction to hoplology: Part I of II. – In: Hoplos 1, Tokyo 1979, č.1, s. 3-4.
DRAEGER, D. F.: An introduction to hoplology: Part II of II. – In: Hoplos 1, Tokyo 1979, č. 2, s. 3-4.
25/ DRAEGER, D. F.: Hoplology and the bang, big or smal. – In: Hoplos 1, Tokyo 1979, č. 6, s. 1-2.
26/ TURZA, P.: História dokumentovania vojenstva na Slovensku. In: Múzejná dokumentácia a prezentácia dejín Slovenska, Bratislava 2000, s. 61-64.
27/ VÝROČNÁ správa Vojenského historického ústavu so sídlom v Bratislave za rok 2001.
28/ VIČISLÍK, A.: Historické chladné a strelné zbrane. (Návrh slovenského názvoslovia.) – In: História 13, Bratislava 1973, č.1, s. 137-162.