Druhou formálnou náležitosťou každej novovznikajúcej vednej disciplíny je jej názov. Pretože, odhliadnuc od už uvedených nedostatkov, samotný názov „náuka o zbraniach“ alebo „hoplológia“ je pre naše chápanie predmetu skúmania nevýstižný a nepoužiteľný, navrhujeme a budeme namiesto neho používať a presadzovať nový termín – enyológia (Enyo – gréc. bo­hy­ňa vojny;  -logos – gréc. veda).
Enyológiu radíme do skupiny spoločenských vied a predmetom jej skúmania je podstata, historický vývoj, technika, výroba, distribúcia, používanie, pôsobenie a v súvislosti s ostat­nými javmi dejinná úloha a význam panoplií.

Pod označením panopliá (panoplia – gréc. zbrane, úplná výzbroj gréckeho ťažkoodenca – štít, prilba, pancier, meč a oštep alebo panoplie – franc. zbierka zbraní /32) rozumieme zbrane, muníciu a všetky identi­fi­kovateľné materiálne javy, zariadenia a prostriedky výhradne určené, používané, prípadne vytvorené príslušníkmi ozbrojených zborov.

Ozbrojené zbory v tomto kontexte chápeme ako zvláštnym spôsobom organizované skupiny osôb vykonávajúcich činnosť vyplývajúcu z historicky podmienenej jednoty poverenia a záujmov danej spoločensko-ekonomickej formácie alebo boja proti nej, ktorých spoločným znakom je výzbroj.
Pre úplnosť treba ešte vymedziť termín výzbroj, pod ktorým rozumieme súhrnný názov pre všetky identifikovateľné bojové a iné prostriedky určené na ničenie cieľa alebo jeho vyradenie z činnosti, ktoré sú vo všeobecnosti označované termínmi zbrane a munícia.

Vychádzajúc z týchto vymedzení základných termínov sme pristúpili k vypracovaniu triedenia predmetu disciplíny s využitím systému založenom na hierarchickom princípe. Aj keď v minulosti vzniklo viacero klasifikačných systémov pokúšajúcich sa o triedenie danej tematiky, nemohli sme ich do dôsledku využiť. Prvou príčinou bolo, že klasifikačné systémy vznikli na základe požiadavky niektorej vednej disciplíny a ich hodnotu ovplyvnila jej parciálna povaha. Ďalšou príčinou bola subjektívna voľba klasifikačných hľadísk niektorých systémov vyplývajúca z neadekvátneho vymedzania spracovávanej tematiky, ktorá bola priamym dôsledkom limitu poznania predmetu. Treťou príčinou bolo, že niektorým klasifikačnýn systémom chýbalo akékoľvek vymedzenie predmetu vôbec.

Už od začiatku práce nám bolo jasné, že navrhovaný systém nemôže vychádzať z riadeného slovníka, pretože odborná terminológia je zaťažená rozsiahlou synonymitou a homonymitou, ktorá je dedičstvom historického vývoja. Prvým krokom jeho tvorby bola preto excerpcia a zhromaždenie maxima pojmového materiálu, ktorý by zaručoval relatívnu komplexnosť prístupu. Pretože terminologický súbor musí v každom prípade tvoriť systém s vlastnou štruktúrou, bolo potrebné pred samotným systematickým spracovaním zvoliť základné pra­vidlá:

a/ vytvorenie rovnocenných skupín súvisiacich vecne alebo geneticky, resp. vecne i geneticky,

b/ vypracovanie pomocného terminologického aparátu, ktorý by zaručoval homogénnu stavbu základných a čiastkových definícií,

c/ presné vymedzenie skupín a podskupín,

d/ zoradenie do klasifikačného systému,

e/ vypracovanie slovníkov názvov artefaktov (panoplií) pre všetky podskupiny.
Výsledkom bolo rozdelenie panoplií do týchto základných skupín:

1    zbrane

2    munícia

3    technika

4    výstroj / vybavenie / osobné predmety

5    odev

6    zbroj

7    symboly

8    objekty

9    dokumenty

Na to, aby bolo možné enyológiu považovať za vednú disciplínu nestačí iba vymedziť predmet jej poznávacej intencie, musí spĺňať aj niekoľko ďalších základných požiadaviek. Musí mať:

– metodológiu,

– jazyk,

– systém,

– miesto v systéme vedy.

Enyológia patrí medzi odbory s relatívne dlhou minulosťou, no prakticky žiadnou históriou jej te­ore­tic­kého formovania. Pri zrode novej vednej disciplíny nestojí iba fundovaná analýza danej oblasti skúmania a teoretická príprava, ale najmä vôľa odbornej verejnosti prijať ju do rodiny vedných odborov. Naplnenie všetkých požiadaviek, ktoré musí vedná disciplína spĺňať je vecou konsenzu a je teda na nás a iba na nás, či sa zaobídeme aj naďalej bez nejakej novej  „-lógie“ alebo pochopíme jej význam pre našu súčasnú i budúcu prácu i odbornú vážnosť.
Koniec.

Literatúra:

32/ NOUVEAU Larousse illustré, zv. 6, Paris 1898-1907, s. 644.
    MEYERS Konversation-Lexikon, zv. 13, Wien 1897, s. 464.