Nehorelo iba na Slovensku

2. 9. 2004, Weimar

Každý kultúrny človek, spoločenstvo alebo národ sa snaží uchovať výnimočné výtvory umu a rúk svojich predkov, pretože ich žiarivý príklad osvetľuje cestu budúcim generáciám a budí národnú hrdosť. Napriek všetkým snahám však denne prichádzame o tieto hodnoty či už z nevedomosti, hlúposti alebo preto, že najväčšieho nepriateľa tradície – pokrok, nemožno zastaviť.

Nešťastný požiar Krásnej Hôrky skutočne otriasol Slovenskom a vzbudil pozornosť aj za hranicami.

Lenže podobných katastrof sa v ostatných rokoch udialo vo svete viacero… len sme o nich neboli informovaní:

2. 9. 2004, Weimar

– 2. 9. 2004, Weimar – zhorela knižnica Anny-Amálie, bolo zničených okolo 50 000 kníh,

15. 11. 2007, Zürich

– 15. 11. 2007, Zürich – zhorel dom cechu stolárov, zahynul jeden hasič a sedem ďalších bolo zranených,

20. 4. 2009, Salzburg

– 20. 4. 2009, Salzburg – zámok Arenberg,

2011, Quedlinburg

– 14. 4. 2011, Quedlinburg – mesto zapísané do zoznamu UNESCO, horeli tri budovy,

– 25. 4. 2011, Quedlinburg – horeli dve budovy,

– 10. 12. 2011, Quedlinburg – jeden dom zhorel a dva boli poškodené,

18. 12. 2011, Kairo

– 18. 12. 2011, Káhira – zhorela budova Egyptského vedeckého inštitútu a s ňou okolo 166 000 kníh a dokumentov sčasti pochádzajúcich ešte z dôb Napoleonovej expedície do Egypta,

7. 3. 2012, Viedeň

– 7. 3. 2012, Viedeň – horel Neustädter Dom, mobiliár sa podarilo zachrániť.

Ako vidieť z uvedených príkladov, opatrnosti nie je nikdy dosť a vinníkom sú vždy správcovia kultúrneho dedičstva, ktorí hroziace nebezpečie nehľadajú, nerozpoznajú, podcenia, nevykonajú účinné režimové opatrenia alebo ich nedodržiavajú.

Zdroje:

http://www.pesterlloyd.net/html/1211krasnahorka.html

http://www.rp-online.de/panorama/ausland/feuer-zerstoert-burg-krasna-horka-1.2749057

http://www.stern.de/news2/aktuell/zwei-jungen-sollen-brand-in-slowakischer-burg-ausgeloest-haben-1799234.html

http://www.sueddeutsche.de/panorama/amateurvideo-grossband-zerstoert-historische-burg-1.1307540

http://www.planet-wissen.de/alltag_gesundheit/lernen/bibliotheken/portraet.jsp

http://sc.tagesanzeiger.ch/dyn/news/zuerich/813384.html

http://www.bild.de/regional/leipzig/brand/erneut-feuer-in-welterbestadt-17572482.bild.html

http://www.bild.de/regional/leipzig/weltkulturerbe/ist-jetzt-der-welterbe-titel-in-gefahr-17410514.bild.html

http://www.bild.de/regional/leipzig/quedlinburg/brand-in-quedlinburg-grossfeuer-zerstoert-teile-des-weltkulturerbes-21485264.bild.html

http://nachrichten.ch.msn.com/kultur/unersetzliches-kulturgut-verbrennt-bei-unruhen-in-kairo

http://www.heute.at/news/oesterreich/noe/art23654,670735

http://www.bild.de/regional/leipzig/weltkulturerbe/ist-jetzt-der-welterbe-titel-in-gefahr-17410514.bild.html

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Výstava fotografií trojice členov zo skupiny Generácia ’74 v PGU.

Jedinečnosť tejto výstavy spočíva predovšetkým v prepojení a prezentácii dvoch vzdialených období tvorby Jaroslava Horečného, Stanislava Hatalu a Jaroslava Hulku. Starú tvorbu od novej oddeľuje úsek približne tridsiatich rokov. Evidentná vizuálna odlišnosť ich fotografií, spôsobená dlhým časovým odstupom, tak ponúka mnoho zaujímavých pohľadov na toto médium.
Spojivom v tvorbe a živote autorov bola v rokoch 1974 – 1979 Skupina Generácia ’74, v ktorej okrem nich pôsobili aj V. Bača a J. Schramek.

Milan Paštéka – Kresba na bielom papieri

Táto výstava by na prvý pohľad mohla evokovať problematiku periférneho miesta v kontexte významných umeleckých počinov. Perifériu sám autor v z nepublikovanej verzii textu pre katalóg Šesťdesiate roky charakterizoval ako priestor, kde ešte funguje nádej. A dodal, že sa môže stať, že podnet sa zrodí na periférií a tým sa periféria stáva centrom. Viem, že Milan Paštéka tu hovoril o periférii v geografickom chápaní, ale taktiež viem, že viaceré jeho kresby, vytvorené podľa iných akoby na periférii, sa stali centrálnymi. Práve preto sme usporiadali túto tichú komornú výstavu kresieb Milana Paštéku z jeho záverečného obdobia. Mnohé z nich nie sú ani signované, niektoré sú len intuitívnymi skicami s rezignáciou na obsah diela, ďalšie sú výsostne intímnymi záznamami autorových nočných pochybností i objavov. Boli to celkom určite jeho bádania a cesty k absolútnej slobode, ktorej nedosiahnuteľnosť si uvedomoval.

Krasa Liatiny

V dobe keď sa s nažime zohriať pri ústrednom kúrení. A po mali zabúdame na romantyku krbov a kachieľ ktoré nám vykurovali naše mále domoví. Či na zábradlia ktoré lemovali schody v starých budovách v meste. Alebo staré verejne osvetlenie ktoré každú noc zapínal po uličný osvetľovač.