Záujem solventných Slovákov o kúpu hradov alebo aspoň letohrádkov je z roka na rok väčší. Zmene vlastníctva však v mnohých prípadoch bránia ťažko predvídateľné majetkovoprávne problémy. Pre Pravdu to uviedol Ľuboslav Škoviera z Pamiatkového úradu SR.Aktualizovaný katalóg tohto úradu ponúka na predaj osemdesiat historických pamiatok. Medzi nimi napríklad aj Vígľašský hrad, ktorý je vo vlastníctve obce Vígľaš. Tá je ochotná odpredať ho za 1 Sk, ale záujemca sa musí zmluvne zaviazať, že v priebehu piatich rokov investuje do obnovy objektu 100 miliónov. “A to je len pätina očakávaných nákladov,” zdôrazňuje starosta obce Pavel Výboh. Zámok zo 14. storočia totiž koncom vojny vyhorel a potom 50 rokov chátral. Na jeho záchranu musí budúci majiteľ podľa odborníkov vynaložiť celkove až pol miliardy korún.

“Keď od uchádzačov o kúpu žiadam, aby preukázali zdroje takýchto financií, napríklad bankový prísľub, v tej chvíli sa ich záujem končí,” dodáva Výboh. Starosta šípi, že mnohí by hrad lacno kúpili a potom založili. “To ho radšej nepredáme,” vyhlasuje a horúčkovito zháňa 9 miliónov na opravu severozápadnej bašty, ktorá sa rúca a ohrozuje železničnú trať.
Zrúcanina Považského hradu je vo vlastníctve Klubu slovenských turistov Sparta z Považskej Bystrice. Ten ho ponúka na predaj dokonca bezodplatne, ale stále neúspešne.

Na Slovensku je takých 109, iba 22 z nich je však v uspokojivom stave. Mnohé nie sú zapísané v katastri, akoby neexistovali. Často až záujem o kúpu týchto pamiatok odhalí, že vlastne nemajú majiteľa. Pre nevyrovnané vlastnícke vzťahy musel Pamiatkový úrad vyradiť zo svojho katalógu hrad Pajštún, Tematín, Gýmeš, Lietava, Turniansky hrad a tri ďalšie. V prípade Lietavy sa nevie doterajší vlastník stavby dohodnúť s vlastníkom pozemku, obec s miestnym lesným spoločenstvom, na ponuke ceny. Podielnici spoločenstva sú za symbolickú, obec nie.

Zámok v Haliči pri Lučenci sa predáva takpovediac na pokračovanie. Vlani už bolo takmer isté, že štátu sa podarí tento “klenot Novohradu” odpredať občianskemu združeniu MBM z Bratislavy. “Nevyšlo to zo zvláštnych dôvodov,” hovorí Škoviera. Podľa zákona má tento zámok totiž slúžiť iba na sociálne alebo zdravotné účely. A budúci majiteľ ho chcel použiť aj na niečo iné. Bol však ochotný do jeho obnovy investovať dvesto miliónov. Bez nich zámok ďalej chátra.

Nie je vlastník ako vlastník

O čosi ľahšie sa predávajú kaštiele. Hoci stoja viac, sú spravidla v lepšom stave ako hrady a zámky. Kaštieľ v Beladiciach získal záujemca za 80 miliónov korún a kaštieľ vo Fričovciach za 62 miliónov. Najviac vhodných objektov ponúkaných na predaj je ešte na východe republiky. “V okruhu 120 kilometrov od Bratislavy je však už takmer všetko vypredané,” poznamenáva Škoviera.

V Beckove je však už dlhšie na predaj kúria iba za milión korún, ale zatiaľ ju nikto nekupuje. Do jej základnej rekonštrukcie totiž treba investovať zhruba 15 miliónov. “Záujemcovia sa len hrnú, ale zatiaľ ani jeden nedáva záruku, že bude starostlivým vlastníkom tejto kultúrnej pamiatky,” informuje starosta Beckova Karol Pavlovič.

Hoci sa to nezdá, za desať rokov, čo predaj pamiatok podľa katalógu na Slovensku funguje, sa už odpredalo a zmenilo vlastníka takmer 300 historických objektov. Spočiatku sa veľa diskutovalo, či to nie je hazard s kultúrnym dedičstvom. Boli obavy, či sa obce, ako prevládajúci vlastníci, nebudú chcieť striasť svojej “stariny” za každú cenu a či súkromníci ako noví majitelia túto šancu nezneužijú.

“Okrem niekoľkých vykričaných prípadov, keď nový majiteľ rozbehol obnovu pamiatky a potom všetko nechal nedokončené, sme s uskutočnenými transakciami prevažne spokojní,” hovorí Škoviera.

Za úspešne predaný hrad považuje Pamiatkový úrad Liptovský Hrádok, ktorý bol do roku 2001 v správe Liptovského múzea. Kúpila ho Dagmar Machová, majiteľka firmy na výrobu obalov BM plast v Bratislave. Znalecký posudok na pomerne zachovaný zámok s kaštielom a priľahlými pozemkami znel na 5,5 milióna, víťazka výberového konania však zaplatila 8,8 milióna. Rozdiel tvoril príplatok za to, že nová vlastníčka bude objekt využívať už nie ako pamiatku, ale na komerčné účely. Múzeum sa zo zámku vysťahovalo a za utŕžené peniaze z predaja hradu si zadovážilo nové sídlo. “Podstatné je, že pani Machová sa o hrad príkladne stará a už investuje značné prostriedky do jeho obnovy,” uzatvára Iveta Zuzkinová z Liptovského múzea.
Vladimír Jancura

Zdroj: Denník Pravda, 30. 6. 2003