Radoslav Ragač
V stredoveku označovali notára, strážcu mestských privilégií, “okom mesta”. S troškou nadsádzky môžeme podobnú analógiu použiť aj pre radnicu, ktorú považujeme za akési srdce stredovekého mesta. Zvolen patrí do nepočetnej skupiny slovenských miest (Trnava, Krupina, Zvolen, Starý Tekov, Banská Štiavnica), ktoré sa stali plnoprávnym a plnohodnotným mestským organizmom už pred tatárskym vpádom a postupne si začali budovať sídla svojich samosprávnych orgánov – radnice a iné dôležité budovy. Problematika mestských stredovekých (neskorostredovekých) stavebných aktivít – radnica, škola (vznikla pred rokom 1465), hodinová veža, tržnica (vznikli až po roku 1465) a najpravdepodobnejšie aj špitál v okolí rímskokatolíckeho farského Kostola sv. Alžbety – sa stáva opäť aktuálnou v súvislosti s už dlhšie avizovaným a pripravovaným predstihovým archeologickým výskumom a realizáciou budúcej pešej zóny v danom priestore. Jednotlivé stavby boli postupne deštruované a zachovali sa (pravdepodobne) len v základových štruktúrach svojich murív. Po svojom uzavretí roku 1881 bola posledná o rok neskôr asanovaná budova bývalej radnice (vtedy už plnila úlohu sýpky – sypárne). Vzhľadom na tieto skutočnosti sa o týchto stavbách možno dozvedieť niekoľko skúpych poznatkov z najstaršej monografie mestského notára Juraja Bánika1 (vo svojej novovekej časti doteraz neprekonaná), ktorý bol priamym svedkom asanácie. Izolované údaje k danej problematike možno nájsť aj vo výňatkoch z najstaršej mestskej knihy F. V. Sasinka,2 z ktorej najnovšie čerpal R. Marsina.3 Jediným dôkazom ich (bývalej) existencie je dnes zamurovaný asymetricky orientovaný gotický portál na severnej stene lode farského kostola, ktorý kedysi spájal radnicu s interiérom kostola. Našou snahou je pomocou doposiaľ len málo využívaných archívnych prameňov – mestských kníh, konkrétne rozborom mestských výdavkov za jednotlivé roky, poukázať na postupné budovanie, prestavby či údržbu tohto areálu. Najvýznamnejšou a pravdepodobne aj najstaršou stavbou bola radnica, v stredovekých prameňoch nazývaná pretorium (1467), rothaůs (1468), domus senatoris (1468), či domus civitatis (1510).4 Vznikla už pred rokom 1465, najneskôr v nepokojných časoch polovice 15. storočia, skôr však v pokojnejších časoch vlády Žigmunda Luxemburského. Za spodnú hranicu možno považovať rozpätie rokov 1381 – 1395, v období ktorých farský kostol prešiel výraznými stavebnými premenami (s väzbami na rovnako datovaný Zvolenský zámok). V roku 1381 kráľ Ľudovít Veľký potvrdil mestu privilégium vyberať jeden zlatý za každý sud vína dovezený do mesta na účely výstavby a údržby farského kostola.5 S týmto sa spájajú stavebné úpravy najmä v oblasti sanktuária – pričom je nutné predpokladať i prestavbu (výstavbu) gotickej sakristie. Pred rokom 1395 fundáciou zvolenského mešťana Petra Hertzkera vznikla na južnej strane farského kostola gotická Kaplnka Kristovho tela.6 Poloha radnice vo Zvolene (prístavba k sakristii a farskému kostolu) sa blíži k schémam zaužívaným v okolitých banských mestách, kde sa radnica tiež nachádza v blízkosti sakrálnej stavby (Banská Štiavnica – 15. storočie), resp. v jej opevnenom (postupne opevňovanom) areáli (Banská Bystrica okolo roku 1500 a Kremnica – 15. storočie (v opevnení)). Odlišné však je jej priame napojenie (portál) a prístavba k farskému kostolu. Dôvody, ktoré vedú k budovaniu radníc v blízkosti sakrálnych stavieb, sú viaceré. Mesto bolo patrónom farského kostola, mohlo si voliť svojho farára. Súčasne však bolo povinné materiálne kostol dotovať a udržiavať. Tieto práva a povinnosti vyplývali mestu z udelených privilégií. Ďalej treba pripomenúť hlbší a precítenejší vzťah náboženstva a náboženských obradov s bežným každodenným životom stredovekého človeka. Náboženské obrady boli súčasťou činnosti mestských samosprávnych orgánov, pretože významné momenty (napríklad voľba richtára a pod.) sa končili zvyčajne bohoslužbami. Vo Zvolene je doložená dokonca i kumulácia funkcií z oboch týchto sfér. Mestský notár Ondrej v 60. rokoch 15. storočia okrem funkcie notára a asi aj prísažného, zastával aj post organistu. Mesto zároveň spravovalo pomocou kostolného otca (vitricus) finančné a pozemkové vlastníctvo kostola. Ďalšie dôvody možno označiť ako bezpečnostno-prestížne. Výstavba radnice pri sakrálnej stavbe (ďalšej kamennej stavbe) v jej fortifikovanom areáli výrazne zvyšovala možnosti obrany v prípade ozbrojenej konfrontácie. Ešte výraznejšie sa to mohlo prejaviť pri menšom, hradbami neopevnenom meste (len mestská priekopa, palisády a sústava strážených mostov),7 akým bol v stredoveku i Zvolen. Prestížnosť tejto lokalizácie priamo súvisí s postavením cirkvi a úrovňou samosprávy stredovekých miest na Slovensku (súdnou zvrchovanosťou nad obyvateľmi mesta). Neskorostredovekú podobu mestskej radnice a ďalších budov nám významne pomáhajú spoznať práve doposiaľ len málo využívané údaje z mestských kníh (ich výdavkových častí), ktoré sú v mestskom archíve fragmentárne zachované od roku 1465. V účtoch možno nájsť najmä rôzne položky, ktoré dokumentujú relatívne časté opravy, resp. výmeny strešných konštrukcií. Predpokladaná sedlová strecha mala na základe archívnych údajov krov z dubového dreva, ktoré má vysokú odolnosť. Mesto niekedy nakupovalo dubové drevo na kusy i od mešťanov8 ako relatívne cenný stavebný materiál (cena jedného dubového kmeňa sa pohybovala okolo 6 denárov).9 Na krove boli umiestnené vodorovné laty, na ktoré sa železnými klincami pribíjala šindľová krytina.10 Šindle a laty mesto nakupovalo samostatne, alebo stavebný materiál platilo spolu s prácou remeselníkom. Spracúvanie dreva z mestských lesov a z neho výroba šindľov plnili v neskorom stredoveku i istú sociálnu funkciu, tak ako to dokazujú i niektoré doklady. Tieto činnosti vykonávali chudobní mešťania – pauperes cives na podnet mesta. Výmeny strešných konštrukcií mesto vykonávalo pomerne často, v sledovanom období v rokoch 1468, 1510, 1514 a 1516. Výdavky mesta zo začiatku 16. storočia nám pomáhajú vytvoriť si obraz o vnútornom vybavení najdôležitejšej časti radnice – radnej siene, kde sa konali rokovania (zasadania) mestských samosprávnych orgánov – richtára a prísažných. V prameňoch sa nazýva pretorium (1467), stuba consilii (1511), alebo stuba civitatis (1513). Na obnovu tejto miestnosti mesto v roku 1511 vynaložilo pomerne veľkú sumu – 13 zlatých.11 V roku 1512 ju Abrahám Braxatoris vymaľoval.12 V roku 1513 mesto vykonalo súčasne viacero opráv: zámočník opravoval zámku (závoru) na dverách, majster Ján opravil sklenené vitráže na oknách (za 4 zlaté) a hrnčiarsky majster Lukáš v tom istom čase v radnej sieni inštaloval kachľovú pec (za 4 zlaté 25 denárov).13 Majster Lukáš pochádzal zo Zvolena, čo dokazuje ďalšie možné miesto výroby neskorostredovekých kachlíc v regióne stredoslovenských banských miest popri už známej Banskej Bystrici. Tento hrnčiarsky majster pravdepodobne postavil na žiadosť mesta i kachľovú pec v obnovovanom mestskom kúpeli – balneum. Za túto mu mesto vyplatilo až 5 zlatých.14 Začiatkom 16. storočia je z vnútorného vybavenia radnej siene doložená len lavica a stôl,15 ktoré mesto objednalo u miestneho mlynára Ambróza Grandu. Vykurovanie radnej siene mesto zabezpečovalo palivovým drevom z mestských lesov (drevo na kúrenie sa nakupovalo len ojedinele). Kuričom bol mestský posol – preco, za čo bol i odmeňovaný. Okrem radnej siene sa v stredovekých účtoch spomína aj sakristia, v ktorej mesto v roku 1518 vykonalo bližšie nešpecifikované murárske a tesárske práce. Na tento účel nalámalo kameň v rámci ďalších rozsiahlejších stavebných aktivít.16 Sakristia slúžila okrem svojej primárnej funkcie aj ako mestská pokladnica, o čom svedčí doklad z roku 1542.17 Možno tu preto predpokladať začiatočné odkladanie (mestský archív), pre ktoré mesto už v roku 1468 zakúpilo kožené obaly. Avšak na presné lokalizovanie cancellarie, ktorá sa v účtoch vyskytuje, niet údajov. V podzemí radnice sa pravdepodobne nachádzalo mestské väzenie. Túto hypotézu dosvedčujú, žiaľ, len nepriame dôkazy – mesto v sledovanom období zakúpilo minimálne dva páry pút a malo vlastnú strážnu jednotku – budellum. Dôkladne využívalo aj svoje práva v súdnictve: na menšie tresty bola určená klada (pranier), umiestnená pravdepodobne na námestí, na väčšie tresty existovalo už začiatkom 16. storočia (1517) mestské popravisko (šibenica), ktoré sa podľa Wilenbergovej veduty nachádzalo za mestom. Doklady sú aj o poprave upálením.18 Okrem toho v roku 1520 chcel richtár zavolať mestskú stráž a uväzniť zemana Juraja Prekopoviča z Hronseku po hádke v krčme so zvolenským farárom kvôli prepitnému. Po fyzickom napádaní a nadávaní ho chceli mešťania dokonca zatvoriť do klady. Túto hypotézu však pomôže potvrdiť až budúci archelogický výskum. Otázky vzniku radnice najlepšie objasňuje séria kráľovských mandátov a vyšetrovanie stoličnej komisie z roku 1699, ktoré sú zachované v archíve mesta Zvolen. Zvolenský farár Abrahám sa sťažoval u panovníka Leopolda Habsburského, že mu mesto odopiera dežmu, trhmi ruší bohoslužby v Kaplnke Kristovho tela a na radnicu prestavalo kaplnku fundovanú uhorskou kráľovnou Beatrix Aragónskou. Uhorský kráľ Leopold zaviazal mesto napraviť daný stav vo všetkých troch bodoch. Nad sakristiu nadstavená kaplnka sa v panovníkovom mandáte označuje ako auditorium regium.19 Mesto vyslalo ku kráľovi svojho zástupcu – mestského notára Tomáša Ebeckého, ktorý uviedol, že vedľa sakristie bol oddávna (ab antiquo) ďalší pravdepodobne klenutý priestor (miestnosť), s ktorým súvisí freska odkrytá v roku 1882 pri búraní starej radnice na stene sakristie. Avšak radnica vznikla prístavbou (nadstavbou) sakristie farského kostola a financoval ju richtár toho obdobia – eodem tempore.20 Bánik uvádza, že pri búracích prácach sa objavila pod radnicou (na prízemí) aj stará kaplnka.21 Vznikom radnice sa na popud Leopolda Habsburského zaoberala a mala ho asi aj definitívne nestranne rozriešiť komisia zložená na príkaz podžupana Juraja Benického z Mičinej zo slúžneho a troch prísažných prísediacich.22 Spolu so zástupcami mesta – Tomášom Ebeckým a senátorom Jurajom Albertym – komisia zmapovala podrobne vtedajší stav radnice, ktorý nám pomôže pri jej opise.23 Na prízemí vpravo sa nachádzal vstupný portál, za ním objektu. Po ňom nasledovala malá vstupná miestnosť – stubella, z ktorej sa schodiskom vystupovalo na prvé poschodie. Na prízemí komisia ešte zaregistrovala, v tom čase už uzavretý (zamurovaný), asymetricky orientovaný portál vedúci do interiéru lode farského kostola. Prvé poschodie v tomto období pozostávalo z troch miestností. Najdôležitejšou a podľa opisu aj najväčšou miestnosťou – v porovnaní so stavom radnice v roku 1882 – bola radná sieň na prvom poschodí, ktorá zaberala približne jeho dve tretiny. Do radnej siene sa vstupovalo dverami z átria. V prameni je nazvaná podľa prítomnosti vykurovacieho telesa – hypocaustum, avšak s poznámkou, že v meste je všeobecnejšie známejšia s názvom pretorium. Pri opise vnútorného zariadenia miestnosti sa okrem mobiliáru uvádzajú aj viaceré stavebné prvky. Miestnosť mala tri štvorcové okná s veľmi hrubými a hustými mrežami. Tvar a počet okenných otvorov z roku 1699 bol rovnaký ako pred asanáciou koncom 19. storočia. Podľa umiestnenia vchodu do radnej siene predpokladáme, že dve okná boli umiestnené na kratšej strane a jedno na priečelí vľavo. Dlážka bola pravdepodobne drevená a kachľová pec stála asi v murovanom výklenku. Vybavenie miestnosti zodpovedalo začiatku 16. storočia, tvorili ho len stôl a lavice. Na prvom poschodí sa okrem radnej siene nachádzali aj ďalšie dve miestnosti – atrium a archív. Átriom sa označoval medzipriestor na prvom poschodí, do ktorého sa vystupovalo schodiskom z predsiene. Z neho viedli dvere do radnej siene a asi aj do archívu. V opise sa nachádza aj jeden osobitne cenný a zaujímavý údaj. Týka sa do steny zamurovaného kamenného erbu mesta s nápisom: Transacta est huius aedificii structura Ao 1575 Sub Iudicatu P. L.24 Táto pamiatka je najstaršou doloženou heraldickou pamiatkou Zvolena, žiaľ, dnes už neexistujúcou. Treťou, v poradí poslednou miestnosťou na prvom poschodí, bol mestský archív – archivum či conservatorium litterarum, kde sa ukladali rôzne mestské písomnosti (listiny, mestské knihy a pod.). Prehliadku priestorov podporoval aj ďalší zaujímavý argument – konkrétny mestský protokol – Acta pretoriana z mestského archívu,25 ktorý už svojím názvom mal dokázať, že v roku 1611, odkedy sa protokol viedol, pôsobila radnica v týchto priestoroch. Na záver prehliadky radničných priestorov stoličná komisia konštatovala, že stavba sa svojou štruktúrou nijako neodlišuje od iných “vulgárnych” svetských stavieb a jej stavebné detaily (okná, dvere, mreže, podlaha) nenaznačujú, že bola kedysi kaplnkou. Druhou stavbou spred roku 1465, bola mestská škola – schola. O nej sa, na rozdiel od radnice, zachovalo veľmi málo správ.26 Prvá nepriama zmienka pochádza z roku 1467, kedy sa spomína funkcia mestského učiteľa – rector scholarum, ktorým bol mestský notár Ondrej. Podľa Wilenbergovej veduty z roku 1599 bola menšia prízemná budovy školy so sedlovou strechou umiestnená blízko vchodu do farského kostola. Ostatné stavby areálu vznikli až po roku 1467 (hodinová veža, tržnica). Ich časové zaradenie môže upresniť až budúci archeologický výskum (napr. špitál). Hodinovú vežu – turris – postavili až v priebehu roku 1467. Predbežne ju možno stotožniť s drevenou vežičkou s ihlancovitou šindľovou strechou situovanou za presbytériom farského kostola, ktorú Wilenberg označil pojmom zvonica. V renesancii pristavili pred vchod kostola vežu, preto právom môžeme predpokladať, že tam po čase premiestnili aj hodinový stroj. Hodinová veža je v neskorom stredoveku na území Slovenska veľmi nezvyčajná, hoci podľa prameňov v blízkej Banskej Bystrici pôsobil hodinár už koncom 14. storočia. 14. storočie je zároveň aj storočím veľkého rozšírenia mechanických hodín v západnej Európe.27 Stavba symbolizuje postupný rast vplyvu profánnych prvkov v každodennom živote mesta – postupné oslobodzovanie sa od cirkevného rozdelenia dňa jednotlivými zvoneniami. Okrem toho poukazuje aj na istú stabilizáciu majetkových pomerov mesta v danom období, ktoré umožňovalo aj luxusnejšie výdavky. Hodinový stroj – horologium – mesto doviezlo na voze v roku 1467 z Banskej Bystrice. Zaplatilo zaň 6 zlatých a ďalších 6 denárov za dopravné náklady. Vežu postavil miestny mlynár z dreva za 1 zlatý.28 Avšak už rok predtým, v roku 1466, je doložený v účtoch preškrtnutý výdavok za hodiny.29 Mestské hodiny a vežu dostal do opatery zvonár – campanator, mestský zamestnanec, ktorý bol odmeňovaný za jej údržbu i prípadné opravy. Prvýkrát sa hodinová veža opravovala už v roku 1473, hodiny v roku 1499. Vtedy zvonári vykonali ich väčšiu opravu (ex pulsu horologii), ktorá stála dva zlaté.30 Ďalšie výdavky na hodiny sú zaznačené i v nasledujúcich rokoch – 1498, 1500, 1509. V roku 1513 sa vykonala posledná veľká oprava hodín, za ktorú mesto zaplatilo 10 zlatých.31 Hodiny slúžili až do 20. rokov 16. storočia. V tomto čase mesto zakúpilo a aj doviezlo nový hodinový stroj v cene 7 a štvrť zlatých. Spolu s ním prišiel aj majster, ktorý zabezpečil jeho nákladnú inštaláciu za 13 zlatých. Súčasne Ján Ostrolúcky s tesármi opravili, resp. upravili aj vežu za 3 zlaté. Na opravách sa zúčastnil za 2 zlaté aj Martin Hroza.32 Ďalším neskorostredovekým objektom, znova postaveným v roku 1467, bola tržnica. Nachádzala sa pravdepodobne pri studni na priestranstve južne od farského kostola. Prvé nepriame zmienky o tržnici – forum (1467) alebo khauffhaus (1471), pochádzajú z roku 1465, kedy sa v účtoch spomína nákup zámky na trhovú pokladnicu – pixida fori, do ktorej sa odvádzali trhové poplatky. V roku 1467 mesto realizovalo ďalšie výrazné stavebné aktivity. Nakúpilo dubové drevo, strešnú krytinu (300 škridlíc a šindle), centnár železa (stavebného), klince a ďalší materiál od kováča. Zaplatilo výstavbu tržnice, pričom hlavné penzum práce odviedol miestny mlynár. Na stavbe tržnice spolupracoval architector – architekt Leňoch, práce sa zúčastnil aj Ján Morgen a stavbu dokončil remeselník Paduch.33 Súčasne postavili okolo tržnice drevenú ohradu. Konštrukcia tržnice bola celodrevená, so železnými spojovacími a konštrukčnými prvkami. Mala pravdepodobne sedlovú strechu, krytú čiastočne šindľom a čiastočne keramickou škridlicou. Záver stredoveku prežila tržnica bez väčších opráv. Len v roku 1471 tesári opravovali strechu a roku 1515 predajné pulty.34 Za istú analógiu zvolenskej mestskej tržnice možno považovať tržnicu v Banskej Bystrici. Obidve sú si podobné svojím umiestnením i stavebným materiálom. Prvá písomná zmienka o mestskej tržnici v Banskej Bystrici je z roku 1481. V uvedenom roku sa uhorský kráľ Matej Korvín za svojho pobytu v meste sťažoval na zlé umiestnenie tržnice, pretože ho “obťažovala nevzhľadnosť tam ponúkaných tovarov”. Žiadal premiestniť tržnicu tak, aby predávaný tovar nešpatil námestie. Ako stavebný materiál pravdepodobne prevažovalo drevo, na čo poukazujú aj háky a rebríky uschovávané v tržnici v Banskej Bystrici (asi z protipožiarnych dôvodov – strhávanie horiacich častí konštrukcií).35 Poslednou stavbou pravdepodobne stredovekého pôvodu je mestský špitál – xenochondium, o ktorom sa vyskytuje len jediná sporná zmienka v stredovekých účtových písomnostiach, z roku 1514, ďalšie údaje o ňom sú už novoveké.36 Uhorský kráľ Rudolf Habsburský dovolil mestu Zvolen postaviť si na rieke Hron mlyn na podporu špitála. Stalo sa tak v roku 1583. Avšak už začiatkom 17. storočia, pravdepodobne spolu s celým areálom kostola, špitál vyhorel. Bánik ho bez podporných dôkazov datuje do 15. storočia.37 Schematizmus diecézy z roku 1872 pripisuje jeho fundáciu Beatrix Aragónskej. Špitál sa nachádzal južne od kostola, o čom svedčí Wilenbergova veduta. Ďalšie stavby v okolí farského kostola – sklad desiatkového obilia a byt kostolníka – možno už spolu s prístavbou renesančnej veže kostola časovo zaradiť do obdobia novoveku. Dúfajme, že archeologický výskum splní naše očakávania a objasní stavebný vývin starej radnice, lokalizuje a niekde i upresní datovanie objektov, o ktorých niet v písomných prameňoch dostatok správ. Poznámky Skratky: A – Štátny okresný archív Zvolen (ŠOKA Zv) fond Magistrát Zvolen (f. MZ), inv. č. 1, Najstaršia mestská kniha 1465 – 1502. B – ŠOKA Zv, f. MZ, krabica (K) 11, Mestská kniha z rokov 1509 – 1565. C – ŠOKA Zv, f. MZ, K 11, Mestská kniha z rokov 1519 – 1521. 1/ Bánik, J.: Slobodné a kráľovské mesto Zvolen. Opis historicko-topografický. Turčiansky Sv. Martin, Kníhtlačiarsky – úč. spolok 1891. 84 s. 2/ Sasinek, F. V. (ed.): Zólyom város számadásaiböl 1400 – 1470. In : Törtenélmi Tár 1893, s. 361 – 368. 3/ Marsina, R.: História do začiatku 16. storočia. In: Vaníková, V. (zost.): Zvolen – monografia k 750. výročiu obnoveniu mestských práv. Martin, Gradus 1993, s. 39 – 52. 4/ A – 1467 – Výdavky (Výd.) – fólia (f.) 24 a A – 1468 – Výd. f. 63 a B – 1510 – Výd. f. 13. 5/ ŠOKA Zv, f. MZ, Listiny (K1), inv. č. 5; k stavebnému vývoju kostola pozri aj: Úradníček, V.: Rímskokatolícky kostol. Reštaurátorsko-historický prieskum, apríl – júl 1967. Krajské pamiatkové stredisko Banská Bystrica, sign. R 169. 6/ Magyar Országos Léveltár – Diplomatikai Léveltár, č. 42606. 7/ A – 1465 – Výd. f. 79 (priekopa) a 1469 – Výd. f. 75 (most), B – 1516 – Výd. f. 50 (opevn.). 8/ Napr. A – 1467 – Výd. f. 24. 9/ B – 1512 – Výd. f. 25. 10/ A – 1468 – Výd. f. 63, 1501 – Výd. f. 5. 11/ B – 1511 – Výd. f.19. 12/ B – 1511 – Výd. f. 11 a 1512 – Výd. f. 25. 13/ Tamže, 1513 – Výd. f. 31. 14/ Tamže, 1516 – Výd. f. 50, v roku 1512 je Lukáš označovaný ako obyvateľ námestia: item Luci figulo in platea… 15/ Tamže, 1515 – Výd. f. 44, k nákupom pre radnicu patrili ešte zástavy A – 1467 – Výd. f. 24, kanvice B – 1512 – Výd. f. 25 a mestská truhlica B – 1517 – Výd. f. 57. 16/ Tamže, 1518 – Výd. f. 63 – 4. 17/ Tamže, Novoveká časť mestskej knihy. 18/ Tamže, Putá – 1515 – Výd. f. 44, popravisko 1512 – Výd., f. 25, upálenie 1509 – Výd. f. 7. 19/ ŠOKA Zv. f. MZ – Listiny K 7 inv. č. 97/170. 20/ Tamže, inv. č. 108. 21/ Pozri pozn. č. 1, s. 16. 22/ ŠOKA Zv. – f. MZ – K 20 (1691 – 1700), inv. č. 674/a. 23/ Pravdepodobne mu prislúcha pravé okno na poschodí na kresbe z roku 1882. 24/ Tento údaj o prestavbe korešponduje pravdepodobne s podobou z roku 1599 na Wilenbergovej vedute – renesančný portál (preexponovaný), horizontálnymi pásmi členené priečelie a (štítková) atika. 25/ Dodnes existuje vo fonde MZ (bez sign.). 26/ V účtoch je len izolovaný nákup dreva pre školu B – 1516 – Výd. f. 50. 27/ Friedrich, G.: Rukověť křesťanské chronologie. Praha – Litomyšl, Paseka 1997 (predtlač z roku 1934), s. 31 – 32. 28/ A – 1467 – Výd. f. 24.