Zvyšky kláštora na nitrianskom vrchu Zobor zrejme tak skoro verejnosti prístupné nebudú. Lokalita má veľký historický význam, pretože tu stál najstarší kláštor na našom území.

Podľa pôvodných plánov mal byť jeden z mníšskych príbytkov prístupný už tento rok a celé nálezisko v roku 2010. Tento rok tu však Archeologický ústav SAV v Nitre plánuje robiť len drobné práce a prezentácia je zatiaľ v nedohľadne. Ako povedal pre agentúru SITA jeho riaditeľ Matej Ruttkay, najprv treba vypracovať štúdiu, ktorá sa bude venovať nielen výskumu, ale aj následnej rekonštrukcii, konzervácii a prezentácii pamiatky. Táto časť bude finančne náročnejšia ako samotný výskum. „Neveľmi radi odkrývame archeologické situácie, o ktoré sa potom buď my alebo niekto iný nevie dobre postarať,“ uviedol. Podľa neho treba najprv vyjasniť, koľko bude zakonzervovanie náleziska stáť a kto to zaplatí. V spolupráci so Špecializovanou nemocnicou sv. Svorada, v areáli ktorej sa kláštor nachádza, treba tiež určiť trasu pohybu budúcich návštevníkov pamiatky. „Je to sčasti priestor, kde sa liečia choroby, ktoré sa môžu aj šíriť a nie je vhodné, aby návštevníci vstupovali všade,“ hovorí Ruttkay. V nemocnici liečia napríklad tuberkulózu.
   Problémom je aj nedostatok finančných prostriedkov. „Musím povedať aj do našich radov, že kolegovia, ktorí to mali na starosti, sa pozabudli aktivizovať vo vzťahu k získaniu finančných prostriedkov,“ skonštatoval Ruttkay. Nitriansky samosprávny kraj podanú žiadosť finančne nepodporil. Archeológovia sa chcú ešte pokúsiť získať peniaze z ministerstva kultúry a od mesta Nitra. Ak sa to nepodarí, hrozí pamiatke opäť zasypanie a ukrytie pred zrakmi verejnosti na ďalšie roky.

    Na mieste barokového Kláštora svätého Jozefa rehole kamaldulov zo 17. a 18. storočia stál predtým benediktínsky Kláštor svätého Hypolita, ktorý vznikol možno už v deviatom storočí. Existenciu tohto najstaršieho kláštora na Slovensku dokladá niekoľko písomných prameňov, najstaršie zachované sú Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Národnej kultúrnej pamiatke sa doteraz nevenovala patričná pozornosť a roky chátrala. Archeológovia tu počas uplynulých výskumov našli okrem iného súbory keramiky a skla, ako aj zdobenú románsku kamennú hlavicu z 11. alebo 12. storočia, ktorá pochádza zo staršieho benediktínskeho kláštora.

    Minulý rok preskúmali mníšsky príbytok, ktorý sa zachoval z obdobia baroka. Pod ním zachytili aj zvyšky murív a dlažby zo stredoveku. Príbytok má pôdorys deväť krát desať metrov a pozostáva zo štyroch miestností oddelených chodbou. Je tu hlavná obytná miestnosť s pecou, pracovňa, kaplnka a hospodárska miestnosť. Múry sa zachovali do výšky 110 centimetrov, je na nich aj omietka. V kláštore bolo podľa dvoch dochovaných dobových malieb okolo 20 samostatných mníšskych domčekov.