Novela zákona o vojnových hroboch
Odstrániť problémové situácie, ktoré niekedy vznikajú v súvislosti s uložením ľudských ostatkov vojnovej obete prevezených na Slovensko z iného štátu, má za cieľ novela zákona o vojnových hroboch. Tú do pripomienkového konania predložilo ministerstvo vnútra. Právna norma ustanovuje povinnosť obce, ktorá je rodiskom vojnovej obete prevezenej zo zahraničia, zriadiť jej vojnový hrob. Terajší zákon takúto povinnosť obciam neukladá, v praxi potom vznikajú problémy najmä pre zdĺhavosť a administratívnu náročnosť.
Novela tiež umožní urýchlené odstránenie následkov živelnej pohromy alebo vandalstva na vojnovom hrobe, obec v týchto prípadoch bude môcť požiadať o príspevok počas celého kalendárneho roka a v rovnakom období jej bude môcť ministerstvo vnútra podľa svojich možností prideliť finančné prostriedky.
Navrhovaná zákonná úprava rozširuje okruh právnických osôb, ktorým možno poskytnúť finančný príspevok zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby o občianske združenia, ktoré majú túto problematiku v predmete činnosti. Toto riešenie je v intenciách programového vyhlásenia vlády o širšom využívaní a rozvíjaní potenciálu spolupráce orgánov verejnej správy s neziskovým sektorom. Neplnenie zákonom ustanovených povinností obcí na úseku vojnových hrobov kvalifikuje návrh ako správny delikt. Ide predovšetkým o porušenie základnej úlohy obce, ktorou je v rámci výkonu samosprávy zabezpečovanie starostlivosti o vojnové hroby na jej území. Ukladanie sankcií vo forme pokút za tieto správne delikty sa zveruje do pôsobnosti obvodných úradov v sídlach krajov.
Právna norma v záujme racionálneho nakladania s verejnými prostriedkami podrobnejšie upravuje postup pri poskytovaní finančného príspevku zo štátneho rozpočtu, na ktorý podľa zákona nie je právny nárok. V jeho rámci sa upravuje jednotný rozsah podkladov na objektívne posúdenie žiadosti o poskytnutie príspevku a finančnej spoľahlivosti žiadateľa, ustanovuje sa podiel finančnej účasti štátu a žiadateľa na realizácii príslušného projektu a forma poskytnutia príspevku, ktorou je písomná zmluva, pričom jej obsah sa zároveň vymedzuje.
Úpravy vychádzajú z auditu a z poznatkov získaných z päťročného vykonávania zákona. Účinnosť novely sa navrhuje od apríla 2011.
Odobrila dohodu s Ukrajinou o
Odobrila dohodu s Ukrajinou o vojnových hroboch
Zriadená bude spoločná medzivládna komisia pre starostlivosť o vojnové hroby
BRATISLAVA 13. apríla (SITA) – Vláda dnes odobrila dohodu medzi Slovenskom a kabinetom ministrov Ukrajiny, ktorá dáva základný právny rámec pre starostlivosť o vojnové hroby. Upravujú sa tak prostriedky a formy spolupráce pri opatreniach na identifikáciu, evidenciu, úpravu a udržiavanie slovenských vojnových hrobov na území Ukrajiny a ukrajinských vojnových hrobov na území Slovenskej republiky ako aj starostlivosti o ne. Na koordináciu spolupráce a riešenie otázok, ktoré si vyžadujú spoločný postup, bude zriadená spoločná medzivládna komisia pre starostlivosť o vojnové hroby. Slovensko-ukrajinskú dohodu si vyžiadala situácia po odstúpení Ruskej federácie z plnenia záväzkov o ochrane vojnových obetí bývalej Sovietskej armády podľa slovensko-ruskej bilaterálnej dohody z roku 1995.
Podľa dohody, ktorú teraz môžu zástupcovia oboch strán podpísať, je vojnovým hrobom miesto, kde sú uložené telesné pozostatky vojnovej obete ako aj náhrobok, pamätník, iný pietny symbol alebo pamätné miesto, ktoré pripomínajú tragickú vojnovú udalosť, vrátane hrobov jednotlivcov a hromadných hrobov. Za slovenskú vojnovú obeť sa považuje ten, kto zomrel v dôsledku vojnových udalostí a je pochovaný na území terajšej Ukrajiny a zároveň bol príslušníkom ozbrojených síl Rakúsko-Uhorska (bol občanom Rakúsko-Uhorska s trvalým pobytom na území terajšej SR), príslušník ozbrojených síl Československej republiky (bol štátnym občanom ČSR s trvalým pobytom na území terajšej SR), príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky (bol štátnym občanom SR) a vojnový zajatec alebo civilná osoba, ktorí boli štátnymi občanmi štátov uvedených v predchádzajúcich prípadoch. Za ukrajinskú vojnovú obeť sa považuje ten, kto zomrel v dôsledku vojnových udalostí a je pochovaný na území terajšej Slovenskej republiky a zároveň bol príslušník armády alebo civilná osoba s trvalým pobytom na území terajšej Ukrajiny pred vznikom ZSSR a počas jeho existencie ako aj štátni občania Ukrajinskej národnej republiky, Západoukrajinskej ľudovej republiky a Karpatskej Ukrajiny, príslušník ozbrojených síl Rakúsko–Uhorska alebo civilná osoba (bol štátnym občanom Rakúsko-Uhorska s trvalým pobytom na území terajšej Ukrajiny), príslušník ozbrojených síl Československej republiky alebo civilná osoba (bol štátnym občanom ČSR s trvalým pobytom na území terajšej Ukrajiny) a vojnový zajatec, internovaná alebo civilná osoba, ktorí boli štátnymi občanmi štátov uvedených v predchádzajúcich prípadoch.
Každá zmluvná strana umožňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi svojho štátu štátnym občanom druhej zmluvnej strany prístup k vojnovým hrobom na účel vzdania úcty vojnovým obetiam, ktoré sú tam pochované. Na princípe vzájomnosti zabezpečujú na neurčitý čas bezodplatné účelové užívanie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vojnové hroby štátu druhej zmluvnej strany. Zaväzujú sa, aby v bezprostrednej blízkosti vojnových hrobov neboli umiestňované stavby alebo zariadenia nezlučiteľné s úctou k týmto miestam. Exhumácia telesných pozostatkov vojnových obetí na ich opätovné pochovanie sa uskutočňuje výlučne na žiadosť príslušnej zmluvnej strany a so súhlasom zmluvnej strany, na území štátu ktorej sú telesné pozostatky vojnovej obete pochované. Každá zmluvná strana hradí náklady na úpravu a udržiavanie vojnových hrobov nachádzajúcich sa na území jej štátu, na vlastné náklady môže urobiť úpravy vojnových hrobov na území druhej strany dohody. Exhumáciu, premiestnenie a opätovné pochovanie telesných pozostatkov vojnových obetí hradí príslušná zmluvná strana, ktorá o to požiadala.
Štát bude podporovať MVO,
Štát bude podporovať MVO, ktoré sa starajú o vojnové hroby
Štát by podľa novely mohol prispievať na projekty, ktoré sa týkajú starostlivosti o vojnové hroby do výšky 80 percent predpokladaných výdavkov
BRATISLAVA 12. novembra (SITA) – Mimovládne organizácie, ktoré sa starajú o vojnové hroby na slovenskom území, by mohli od apríla budúceho roka dostávať na svoju činnosť peniaze zo štátneho rozpočtu. Tento návrh ministra vnútra, ktorý je zakomponovaný v novele zákona o vojnových hroboch, dnes odklepla vláda a mieri pred poslancov na schválenie do Národnej rady SR.
“Predmetom navrhovanej novely je najmä rozšírenie okruhu právnych subjektov, ktorým možno poskytnúť finančný príspevok zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby, o občianske združenia, riešenie urýchleného odstránenia následkov na vojnovom hrobe spôsobených mimoriadnou udalosťou alebo protiprávnym konaním, ako aj podrobnejšia úprava procesu vrátane podmienok poskytovania príspevku so zreteľom na racionálne hospodárenie s verejnými prostriedkami,” uvádza sa v predkladacej správe návrhu novely zákona.
Mimovládne organizácie by mali v budúcnosti predkladať žiadosti o príspevok na zabezpečovanie starostlivosti o vojnové hroby do 30. apríla kalendárneho roka na nasledujúci rozpočtový rok. Štát by podľa novely mohol prispievať na projekty, ktoré sa týkajú starostlivosti o vojnové hroby, do výšky 80 percent predpokladaných výdavkov na projekt. Žiadateľ však musí preukázať, že má na financovanie projektu zabezpečených aspoň 20 percent finančných prostriedkov z iného zdroja ako zo štátneho rozpočtu. Podľa novely bude mať príjemca príspevku povinnosť vrátiť ministerstvu nepoužité finančné prostriedky do 15 dní od vyúčtovania dotácie na projekt. Ak zákon prijmú v parlamente, bude platný od 1. apríla 2011.