Černica a Vločka

Keď som sa vrátil z obchodu, tak boli v maštali dve kozliatka. Mica sa okotila. Už mala vonku aj placentu a už boli aj olízané. Ale jedno z nich umrelo, hoci sme sa ho snažili zachrániť ako sa dalo, aj sme mu kúpili cumeľ, ale nepomohlo. Nakoniec ho Miro – Lemra odniesol na druhý breh potoka, kde ho zasnežilo, až vyzeralo ako jaskynná maľba. Druhé, celé čierne a mimoriadne životaschopné sme nazvali Černica. Potom Miro – Lemra odišiel, vraj Líza má termín až o týždeň. Ešte ten deň, čo odišiel, tak sa okotila aj ona. Pri tomto pôrode som bol a aj som trošku pomohol. Kozliatko je celé biele a o dosť menšie ako Černica. Nazval som ho Vločka (ovsená). Obe sú v poriadku a čuduj sa svete, stále poskakujú ako kozľatá.

Poriská

Zbrusu nové poriská na:
Hlavatku, pucku, pobíjačku, šťubajku a malé kladivko.
Hoci je marec, ešte stále je dobré robiť dnuka pri hoblici. Siedmeho tu bolo ráno -18C. A snehu dva metre. A vraj jar!

Gáter

Z gátra sa tuším stáva pravidelná rubrika, veď aj má prečo. Konečne som dorobil ozdobný rebrík k poklopu, práca na ňom bola prerušená mojími dvoma chorobami a teda behaním za lekármi do Mikuláša. A do toho ešte prišli aj kozliatka, ťahala sa tá robota ako sopeľ. Ale rebrík je už na svete a na svojom mieste, k priečniku je prichytený dvoma tiplami (drevenými kolíčkami), aby sa nepodšmykoval. Šteblíky a lišty sú z jaseňa a žrďe zo smrečkov, ktoré som dvojstranne okresal na 4cm a zahobľoval uberákom. Rovno pod rebríkom je odpadný kanál, kade tečie voda, ktorá už v kolese vykonala svoju robotu a napriek tomu nie je ani trochu unavená.

Je to naozaj panský, buržujský rebrík, neviem, či by som si ho nemal dať do vitrínky, aby sa mi nezašmudlal používaním…

V pilinovej bedni som urobil maličké vrátka, aby sme mohli vyberať piliny pohodlne zdola. A musíme sa vážne zamyslieť, čo budeme s nimi robiť, vidím to na piliňák. Na brikety by to chcelo sušičku a lis a to je na nás príliš náročné. Keď som robil tie vrátka, tak celý deň fučal strašný nárazový vietor a boli asi štyri pod nulou. Oveľa radšej by som si čítal pod perinou Gottšalka.

A všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi (zaklinoval, vymenil očko na trn, osekal spodok) som zdvihol klesnuté vráta pod gátrom a osadil na ne závory, ktoré som si porichtoval ešte v januári. Jedna je z buku a druhá z červeného smreku. Potreboval som na to tieto nástroje: vodováha, uholník, meter, sekerka, dve dláta, obuch, dve vŕtačky, tri vrtáky, pílka čapovka, tesárska ceruza a tenká ceruza. Človek je otrok svojho náradia…

Piatkový seriál Kreše mlynár, kreše kameň (noviny z Kvačianskej doliny) Stavebné práce a iné poznámky o živote na Oblazoch od 12. 9. 2005, zapísal vtedajší stály obyvateľ mlyna Miro Čársky