Noviny z Kvačianskej doliny – Zima 2005 – 2006 (Okienka do gátra)
Okienka do gátra
Začal som robiť tri malé okienka do gátra, ale mi došli okenné profily. Sebo spomínal, že v gátri bolo iba jedno okienko a to pri šindľovačke, čo bola aj brúska na pílové listy. Na jej mieste máme teraz hobľovačku. Ďalšie okienko sme chceli dať ku gátru a tretie dole k transmisii (tam je naozaj tma ako v rohu).
Keď som ich robil, tak prišiel Milan a doniesol nám zvyšnú pásovinu (4×160 cm, 12kg) na koľajnice, ktorú nám zaobstaral pán Kyška, čo má v Kvačanoch internetové bistro. A utrúsil blbú poznámku o tom, že ja si môžem dlabkať do dreva, zatiaľ čo on sa bude špecializovať na tvrdú robotu. (Z Kvačian na mlyn je to zhruba hodinu hore kopcom)
Zamrznutý potok
Občas sa ma turisti pýtajú, že či potok zamŕza a ja vždy odpovedám, že je to teplica a že môže byť aj mínus tridsať a nezamrzne. Teraz bolo dva dni mínus dvadsaťpäť a zamrzol! Nie po celej dĺžke, ale pri mostíku po celej šírke. Tak, že sa dalo po ľade pohodlne prejsť na druhú stranu. Myslím však, že sme k tomu výrazne prispeli hrádzou, ktorá ženie vodu do náhona (staval ju v lete Parafín).A s potokom zamrzlo aj vpustné stavidlo. Strávili sme so Zajcom asi dve hodiny uvoľnovaním oboch stavidiel a oslobodzovaním drážky na jalový prepad. Ale keď som pustil vodu do náhona, tak ľad na potoku hneď popukal, voda sa dostala nad neho a bolo po zamrznutom potoku.
Zajec
Na tri týždne prišiel učeň Zajec, ktorý pomaličky začína ašpirovať na tovariša. Dorobil polámané zuby do hrablí a úplne samostatne vyrobil porisko na malú sekerku. Inak sme robili vo dvojici. Prehovoril som ho na reklamnú fotku stolčeka na nakúvanie kosy, ktorý som toť nedávno urobil.
A veľmi sme sa chystali na Šíp, ale nakoniec sme ale išli iba na Prosečné. Stálo to však zato, lebo bola výnimočne dobrá viditeľnosť a sedlo Ostruky sa topilo v slnku a my s ním. V doline o toľkom slnku ani nechyrujeme.
Piatkový seriál Kreše mlynár, kreše kameň (noviny z Kvačianskej doliny) Stavebné práce a iné poznámky o živote na Oblazoch od 12. 9. 2005, zapísal vtedajší stály obyvateľ mlyna Miro Čársky