Takmer 100 rokov (od výstavby školského areálu pri Akademickej ulici) nebola v historickom centre Banskej Štiavnice postavená stavba porovnateľného objemu. Odhliadnuc od problematickej funkcie a pozadia celého zámeru, mierka tohto hotela sa nám zdá byť neprimeraná k mierke centra mesta, pôsobí ako Gulliver v krajine Liliput.
Spoločnosť Delta Company, s.r.o. zverejnila vo výklade jedného z obchodov na Trotuári model plánovanej novostavby „šesťhviezdičkového“ hotela s opisom: „Výsledný model polyfunkčného objektu s komplexným zázemím – kongresové centrum, banka, hotel pre 200 hostí (100 izieb, 8 apartmánov) s náväznou infraštruktúrou a jeho urbanistickým začlenením do komplexu pamiatkovej zóny spolu s jeho hmotovým a tvarovým riešením, ktoré je odsúhlasené odbornou komisiou Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica.“

Na príslušnom stavebnom úrade, ktorým je Mesto Banská Štiavnica, už prebieha územné konanie o umiestnení tejto stavby. Ústne konanie v tejto veci sa bude konať 18. januára 2006. Účastníci konania môžu svoje námietky, pripomienky a stanoviská k návrhu na umiestnenie stavby „s patričným odôvodnením“ odovzdať na stavebnom úrade najneskôr na tomto ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Do podkladov je možné nahliadnuť na stavebnom úrade takisto najneskôr na ústnom konaní.

V tejto súvislosti si dovoľujeme vysloviť niekoľko našich názorov:

1. Hotel vs. chránené archeologické nálezisko

Stavebný pozemok hotela je chránený ako národná kultúrna pamiatka, archeologické nálezisko zaniknutého dominikánskeho kláštora. Táto lokalita má pre Banskú Štiavnicu a našu spoločnosť obrovský význam, pre nedostatok miesta ho však bližšie neopisujeme.

Je to prakticky jediná ucelená plocha v centre mesta, ktorá bola od jeho vzniku tak málo poznamenaná stavebnou aktivitou v nasledujúcich storočiach. Jej informačný potenciál doteraz rozhodne nebol dostatočne využitý a cieľom jeho vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku nebolo umožniť výstavbu v tejto lokalite, ale odložiť rozhodnutie o osude archeologickej lokality „na neskôr“.

Novostavba hotela má byť pritom osadená do stavebnej jamy, hlbokej až okolo 11 metrov a podľa architektonickej štúdie, ktorá je podkladom k prebiehajúcemu územnému konaniu, sa má vybagrovať aj už odkrytá ruina bývalej kláštornej budovy. V takom prípade už nebude možné nikdy zistiť, čo na ploche okolo kláštora prípadne bolo v minulosti, a využiť kláštor ako magnet pre turistov.

2. Hotel vs. fungovanie centra mesta

Výber funkcie pre stavbu na prakticky jedinom voľnom veľkom pozemku v historickom centre mesta ponechala mestská samospráva na náhodu, na subjektívne želanie investora. Keďže neexistuje rozvojový plán, ani realistický územný plán mesta, súčasná samospráva mesta a aj my všetci môžeme len tipovať, či práve takýto hotel je a bude tým zariadením, ktoré pomôže rozvoju mesta a jeho centra. Podľa nášho názoru nie.

Za úplne škandalózne považujeme zámery investora vybudovať v hoteli veľké medzinárodné kasíno. Je to zámer úplne nevhodný mesta Svetového dedičstva UNESCO, spojený navyše s rizikom príchodu podsvetia, prostitúcie, zločinu a ľudského nešťastia do nášho mesta.

Medzi ďalšími zatiaľ neriešenými problémami je napríklad doprava: hotel a kongresové centrum s uvedenými kapacitami si budú vyžadovať nemalú prevádzku osobných a nákladných automobilov a autobusov 24 hodín denne.

3. Hotel vs. obraz mesta

Takmer 100 rokov (od výstavby školského areálu pri Akademickej ulici) nebola v historickom centre Banskej Štiavnice postavená stavba porovnateľného objemu. Odhliadnuc od problematickej funkcie a pozadia celého zámeru, mierka tohto hotela sa nám zdá byť neprimeraná k mierke centra mesta, pôsobí ako Gulliver v krajine Liliput. Podľa nášho názoru sa má akákoľvek novostavba v prostredí mestskej pamiatkovej rezervácie nenápadne priradiť k celku, akoby tam vždy patrila, má nechať vyznieť tradičné dominanty a nie vyzývavo pútať všetky pohľady na seba.

Nezdá sa nám dostatočné, ak vhodnosť pohľadovo exponovanej architektúry hotela, jej objemu, tvarovania a členenia, posudzuje len hŕstka úradníkov na Krajskom pamiatkovom úrade v Banskej Bystrici. Iste, neposúdia ju objektívnejšie ani poslanci Mestského zastupiteľstva, ani úradníci Mestského úradu, ani občania Banskej Štiavnice. Práve preto mal byť tento stavebný počin diskutovaný a posúdený aj širšou odbornou verejnosťou. A pretože v prípade Banskej Štiavnice ako celku ide o pamiatku nielen národného, ale svetového významu, má diskusia a posúdenie prebehnúť na podstatne vyššej úrovni.

Dôrazne preto upozorňujeme, že podľa článku 56 Vykonávacej vyhlášky, ktorou sa upresňujú postupy a obsah jednotlivých článkov Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, „Výbor svetového dedičstva žiada členské štáty Dohovoru, aby prostredníctvom sekretariátu UNESCO informovali o svojich úmysloch realizovať alebo schvaľovať v územiach, ktoré patria pod ochranu podľa tohto Dohovoru, väčšie projekty na obnovu, reštaurovanie alebo novú výstavbu, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotu pamiatky zapísanej do Zoznamu. Čo najskôr je potrebné Výbor o takýchto zámeroch informovať (napríklad ešte pred vypracovaním projektovej dokumentácie) a to ešte pred vydaním akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré by boli nezvratné, aby tak Výbor mohol pomôcť pri hľadaní vhodných riešení, ktoré by zaistili úplné zachovanie hodnoty svetového dedičstva.“ Územné rozhodnutie o viac ako 500 miliónovej investícií v strede mesta je nepochybne prvým z radu takýchto nezvratných rozhodnutí, podľa našich informácií sa však žiadne konzultácie s výborom svetového dedičstva nekonali!

Predstavitelia mesta vždy deklarovali zaradenie Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva ako zásadnú rozvojovú šancu do budúcnosti. Realizácia neprimeraného investičného zámeru priamo v historickom srdci mesta by však mohla jeho zotrvanie v Zozname vážne spochybniť. Preto vyzývame predstaviteľov mesta a štátnej moci, aby zabezpečili adekvátne posúdenie a usmernenie tohto investičného zámeru z hľadiska verejného záujmu, ktorý by mal byť v tomto prípade v súlade s Ústavou SR jednoznačne nadradený záujmu individuálnemu. Nie je predsa možné partikulárnemu a možno efemérnemu zámeru obetovať celú minulosť a budúcnosť historického mesta, Štiavnica by sa nemala stať len peknou kulisou pre pohľad z okna alebo terasy jedného hotela.

4. Výstavba hotela vs. život v meste

Ohromný objem výkopových a potom stavebných prác a z toho vyplývajúca dennodennú záťaž okolia nákladnou dopravou. Kadiaľ budú stovky nákladných áut jazdiť, kadiaľ sa bude privážať a odvážať materiál do/z centra mesta?

Vzhľadom na naše pochybnosti okolo financovania zámeru považujeme za veľmi vážne riziko zastavenia stavby. Čo ak sa stavba zastaví? Aké má mesto záruky, že na stavenisku nezostane len obrovská jama alebo skelet, „budovateľský pomník“, podobný skeletu Plety či chaty na Sitne, len na oveľa nápadnejšom mieste, kde bude nielen estetickou závadou, ale môže aj ohroziť stabilitu okolitých verejných komunikácií a budov?

O pripravovanom hoteli máme aj ďalšie pochybnosti, ktoré by sme radi uviedli v ďalšej diskusii, ktorú dúfame týmto článkom vyvoláme.

Ing. arch. Pavel Fabian, Spolok Banskej Štiavnice ‘91
RNDr. Ján Roháč, združenie Jantárová cesta