Kanadu tvor administratvne 10 provinci, z ktorch najvia je frankofnna provincia Quebec. Rozloha Quebeku je obrovsk. V porovnan s Eurpou je tak ako rozloha panielska, Portugalska, Franczska, Belgicka, vajiarska a Nemecka dokopy. Hoci anglofnni Kanaania tvoria len ptinu obyvatestva Quebeku, ovldaj 80% jeho ekonomiky……Tto anglosask nadvlda je ete vystupovan blzkosou USA, vnucujcich Quebeku svoj ekonomick model, kultru i spsob ivota vbec. Vzahy medzi frankofnnou a anglofnnou Kanadou boli preto odjakiva napt a vystili a do snahy Quebeku o zskanie samostatnosti. Vina z ns m ete urite v pamti referendum z roku 1995, v ktorom federalisti – prvrenci jednoty Kanady – zskali len nepatrn vinu (50, 40 proti 49, 60). Obdobm prebudenia Quebeku zo socilnej a politickej stagncie boli udalosti esdesiatych rokov, znme v dejinch ako “Tich revolcia”, ke znmenia a pod.), hlavne k heslm srie Biografickho lexiknu Slovenska, ako aj k heslm do Slovnka slovenskch spisovateov 20. stor. (prrastok – 1592 jednotiek) Pokraovali sme v spracovan bibliografie biografickej literatry, a to sasnej i retrospektvnej (prrastok 7916 zznamov). Pokraovali sme v budovan zbierky biografickch vstrikov zo sasnej tlae i xeroxovanm zo starch prameov (prrastok 830 jednotiek). Pokraovali sme v redakcii katalgov a kartotk Biografickho stavu. 4.5.2 Dlhodob innosti Dokonili sme autorsk a redakn prce na novokoncipovanom I. zv. Biografickho lexiknu Slovenska. Slovnk je prepsan na potai a pripraven na aliu vydavatesk realizciu. Spracovali sme hlavn as heslra 2. zv. Biografickho lexiknu Slovenska. Prehodnotili sme doteraz publikovan hesl z bvalho II. zv. SBS, ktor s pripraven na redigovanie poda novch zsad. Spracovali sme heslr Lexiknu slovenskch ien. 4.5.3 Krtkodob innosti Organizane sme pripravili podujatia k 100. vroiu narodenia doc. dr. A. A. Banka: usporiadali sme konferenciu o ivote a diele A. A. Banka v Martine (9. 3. 2000); vypracovali sme scenr vstavy o A. A. Bankovi, ktor bola otvoren 9. 3. 2000 v Slovenskom nrodnom literrnom mzeu; spracovali sme scenr dokumentrneho filmu o A. A. Bankovi, ktor uviedla Slovensk televzia; spolupracovali sme na podujatiach k jubileu A. A. Banka v jeho rodnej obci Valaskej (27. 2. 2000). Zastnili sme sa na podujatiach k 100. vroiu mrtia literrneho historika a bibliografa Jozefa Kohutha (s Nrodnm bibliografickm stavom SNK) v Oravskej kninici v Dolnom Kubne 28. 6. 2000. Usporiadali sme seminr o ivote a diele redaktora a spisovatea Augustna Naina-Borina pri prleitosti 100. vroia jeho narodenia v gymnziu A. Bernolka v Nmestove 23. 11. 2000. Vedeck a odborn pracovnci Biografickho stavu sa zastovali refertmi na odbornch podujatiach: 17. 5. 2000 na popularizanom seminri k 140. vroiu narodenia M. Kukuna (v D. Kubne); 26. – 27. 5. 2000 na jubilejnej X. Literrnej Levoi v romantizme a mesianizme v slovenskej literatre (v Levoi); 9. 6. 2000 na Literrnom Kemarku na seminri Janko Jesensk a slovensk moderna (v Kemarku); 30. 8. 2000 na vedeckom seminri o Nrodnom dome (v Martine); 8. 9. 2000 na populrnovedeckom seminri o . trovi a J. C. Hronskom (vo Zvolene); 21. 9. 2000 na slvnostnch podujatiach k vroiu J. C. Hronskho (v Krupine); 27. 9. 2000 na odbornom seminri o M. R. tefnikovi (v Banskej Bystrici); 19. – 20. 10. 2000 na vedeckom seminri Jazykovednho stavu SAV o problmoch adaptcie cudzch mien v slovenine (v Bratislave); 19. 10. 2000 na konferencii esi na Slovensku (v Martine); 19. 11. 2000 na spomienkovom podujat k 200. vroiu narodenia knihovnka Leopolda Brucka (v akove); 4. 12. 2000 na spomienkovom stretnut venovanom Emilovi Makovickmu (v B. Bystrici). Zskali od Ivana Bohua xerokpiu Slovnka osobnost Vysokch Tatier. Vydali sme zbornk Biografick tdie, zv. 26 (prspevky z vedeckch podujat Biografickho stavu). Vydali sme tdiu A. A. Banka: O dialektickej podstate slov. konfesionalizmu (Martin, 2000). Zadali sme do tlae zbornk Biografick tdie, zv. 27.

4.6 Databzov centrum

4.6.1 Stle innosti V roku 2000 boli v DBC prevdzkovan nasledovn softvrov systmy:

informan systm CDS/ISIS (mikro verzia) sliaci pre prpravu a spracovanie bibliografickch zznamov. kninino – informan systmom ALEPH. Zabezpeenie drby KIS definovanie novch pouvateov, zabezpeenie optimlnej priechodnosti a funknosti systmu ako celku. Katalg SNK je pravidelne aktualizovan a doplovan o zznamy spracovan v stavoch SNK. Takto pripraven bza je sprstupovan v on-line reime a pracovisko zabezpeuje vyuvanie bzy pre reern ely a prpravu vstupnch dajov pre nsledn spracovanie v AIS SNB. programov systm Cyfroset a PageMager na pracovisku DTP pre prpravu sadzby. Poda osobitnch harmonogramov sa zabezpeovalo spracovanie: mesanch vstupov – zoitov SNB, – Knihy; tvrronch vstupov – zoitov SNB (dokumenty B-S (pecilne typy dokum.); ronch vstupov kumulatvne registre spracovanie a tla dennch vstupov, – odovzdvacie-preberacie protokoly, prrastkov zoznam, vstupy z podsystmu vpoiky ( upomienky, rzne druhy tatistk) vykonvanie pravidelnch prehliadok a profylaktickch prc, identifikovanie a odstraovanie porch na jednotlivch potaovch systmoch a k nim pripojench perifrnych zariadeniach, zabezpeovanie a realizcia intalci a oivovanie novej vpotovej techniky. Spoluprca pri rieen a realizcii projektov na inovciu vpotovch systmov. 4.6.2 Dlhodob innosti Distribcia elektronickej katalogizcie do kninc, stavov, kl a organizci na Slovensku poskytovan na zklade poiadaviek a dohd jednotlivch organizci s NB; Prprava novej grafickej pravy WWW servera SNK, ktor bola nutn vzhadom na nov poiadavky vyplvajce z prijatch zkonov v SR. Prce svisiace s formtom UNIMARC a jeho pouvanm a udriavanm: Doplnky do formtu UNIMARC – Update 3 Zmeny kdovnkov Unimarc Zmeny v Tabalephe Pokraovanie prc pri tvorbe prruky Zznam pre sborn katalg Prprava dt pre tvorbu CD ROM SNB. Zabezpeenie a realizcia sadzby mesanka Kninice a informcie a nsledne Kninica 4.6.3 Krtkodob innosti Po vzniku samostatnej SNK k 1.7.2000, nebol vytvoren Technick odbor. Pracovnci DBC preto museli zabezpeova aj innosti spadajce do kompetencie uvedenho odboru, ako napr.: zabezpeenie prevdzky telefnnej stredne, zabezpeenie vmeny podlahovej krytiny, zabezpeenie nkupov ND, spotrebnho materilu, drobnho hmotnho a nehmotnho majetku, zabezpeenie a realizcia Verejnej sae pre nkup vpotovej techniky prce svisiace s delimitanm protokolom MS a MK SR (SNK) a inventarizcia majetku SNK, ktor poda zkona m prejs do sprvy v SNK, 4.6.4 In innosti Sprva e-mailovej schrnky (dbc@snk.sk pracovnej) v DBC, sliacej na tla a konverziu sborov z rznych editorov. Spoluprca s NB a reernm pracoviskom UKF SNK. Pokraovanie prc pri tvorbe prruky Zznam pre sborn katalg, Prprava dt pre tvorbu CD ROM SNB Prpravn prce svisiace so vznikom novho periodika SNK Kninica Spoluprca na technickej redakcii asopisu Kninica. Nvrh a zabezpeenie technolgie asopisu Kninica 2000/1-2, kontrola vroby asopisu a realizcie jeho ast u externch organizci. na pracovisku DTP bola pripraven sadzba: Bibliografick zbornk 1996 1997 Bibliografick zbornk 1992 1993 Kniha 97 – 98 Metodika popisu lnkov vo formte UNIMARC v systme Aleph Systm astnkov systmu ISBN v SR / 2000 Tlae 16. storoia, rozlin merkantil, – pozvnky, programy, oficilne listy, zdravice, pamtn listiny, at. Realizcia nronch a zloitch reer 4.7 tvar pre mikrofilmovanioe a digitalizciu 4.7.1 Stle a dlhodob innosti Ochrann mikrofilmovanie historickho a sasnho fondu SNK, ochrann mikrofilmovanie ohrozench periodk v Slovenskej republike, metodick innos, vskum.

4.7.2 Krtkodob innosti Komern innos (mikrofilmovanie 4 titulov periodk na zklade zmluvy medzi Maticou slovenskou a Norman Ross Publishing)

4.8 tvar retaurovania a konzervovania dokumentov

4.8.1 Stle a dlhodob innosti Retaurovanie historickho a sasnho fondu SNK, konzervovanie dokumentov, metodick a vukov aktivity, zabezpeenie benej prevdzky kninice, aplikovan vskum trvanlivosti materilov

4.8.2 Krtkodob innosti Retaurovanie a konzervovanie pre in kninice, prprava vstav a pod.

4.9 Slovensk nrodn literrne mzeum

4.9.1 Zbierkotvorn oblas a ochrana fondov Prrastok zbierok v roku 2000 predstavuje celkom 1579 jednotiek, zakpench v sume 433 295 Sk a zskanch inmi formami v hodnote 215 198 Sk, spolu v hodnote 648 493 Sk. Zo zskanch dokumentov je 1089 textovho, 81 jd. audiovizulneho, 195 jd. vtvarnho a 104 jd. vecnho charakteru. Celkom sa skatalogizovalo 1319 mzejnch jd. a sbene sa zabezpeila aj fotodokumentcia zbierok – 294 jd. V sledovanom roku 2000 mzeum nerobilo rekatalogizciu, pretoe sa u zavdzal automatizovan program spracovania zbierok. V programe Pro Muzeum bolo skobne skatalogizovanch 22 jd. fonickch zznamov. Medzi najcennejie akvizcie v skupine textovch zbierok patria kolekcie diel Hany Zelinovej, asti osobnch kninc Mae Haamovej a Andreja Plvku. Osobitn prrastok bol zaevidovan v skupine faksimile textov dokumentujcich literrne obdobie od stredoveku a po diela druhej polovice 19. storoia. Do vecnch zbierok boli zskan kolekcie osobnch predmetov a ocenen spisovateov Jna Bodenka a Betislava Truhla, diplomy zakladajcich lenov MS Jna Francisciho a Michala Chrsteka. K zvukovm dokumentom pribudli zznamy literrnych psiem venovanch dielu J. Smreka, Th. H. Florina, K. Jarunkovej, M. Lasicu a P. Horova. Do fondu filmovch dokumentov boli zskan zznamy o poprednch predstaviteoch slovenskej literatry (J. Holl, M. Bel, J. Smrek, P. Dobinsk), ako aj sfilmovan poves J. C. Hronskho Sokoliar Tom. V rmci ochrany zbierkovho fondu sa pracovisko venovalo vstupnmu oetreniu zbierok pred uloenm do depozitrov, a to zkladnej mechanickej oiste a zabaleniu predmetov do chrniacich obalov. Vyhotovila sa vzba na asopisy z akvizcie roku 1999. Pokraovalo sa v internom retaurovan sadrovch plastk rozlinch autorov. Bezpenostn a protipoiarna signalizcia je namontovan len v depozitroch I. budovy MS na ul. Osloboditeov 11. Chba v depozitroch kninch a audiovizulnych zbierok v budove mzea na Mudroovej ulici. Osobm i intitcim na tdium a vstavn ciele sme v roku 2000 zapoiali na reverzy 2324 zbierkovch predmetov. Mzeum niekokokrt navtvil tvoriv tb STV. Pracovisko priebene buduje zkladn informan databzy – kartotky. V uplynulom roku bolo celkovo do nich doplnen 4188 zznamov.

4.9.2 Vskum a metodika V oblasti vskumu sme v r. 2000 editovali 7 sprievodcov po pvodnch vstavch mzea Na pracovisko bola zaveden svetov informan sie Internet. V nej bolo zabezpeen vytvorenie adresy Mzea – e-mail: snlm@snk.sk. alej bola zabezpeen propagcia SNLM SNK textovou formou i obrzkami 35 pikovch zbierkovch predmetov na webovch strnkach MS (http://www.matica.sk/) a Slovenskho nrodnho mzea – Nrodnho mzejnho centra (http://www.snk.sk/info/http.//www.snm.sk). Z tejto intitcie sme dostali aj nov verziu Automatizovanho mzejnho tatistickho informanho systmu AMSIS na vypracovanie vronch mzejnch sprv v elektronickej podobe. V tomto roku sa pokraovalo v plnen stavnej vskumnej lohy – Automatizcia zbierkovho fondu SNLM, a to zskanm a intalovanm informanho systmu Pro Muzeum (Bach systems) – moduly Kninica s prrastkovou knihou, Veobecn zbierky, Video-audio, Vtvarn umenie. Nsledne bol tento softvr posden a pripomienkovan kvli pravm truktry dt vyhovujcim katalogizcii v literrnych mzech. V sasnosti s takto k dispozcii nasledujce programov moduly: Prrastkov kniha, Textov zbierky, Foniky, Ekraniky, Vtvarn umenie, Veobecn (vecn) zbierky a ku kadmu obrzkov sklad s registrami. Po vybaven pracoviska potrebnou potaovou technolgiou a po zakolen pracovnkov bude mon pristpi na konverziu dt z klasickch mdi na elektronick a prevdzkova dan informan systm. Uveden technika sa vyuije aj pri prevdzke Grafickho informanho systmu Nrodnho cintorna, ktorho zkladn verziu mme od fy TOPSET Stupava a ktor treba doplni o mapu cintorna (geometrick zameranie) a obrzky pomnkov. V rmci tejto innosti poskytli pracovnci Mzea odborn pomoc pri adaptcii a prprave expozcie Pamtnho domu (fary) Pavla Dobinskho v Drienanoch a rodnho domu Jna Kostru v tiavnike. Participujeme pri reintalcii Pamtnej izby Jna Domastu v Cabaji-apore a pri zriaovan Pamtnej izby Janka Silana v Novch sadoch, asti Sila. Metodick pomoc bola poskytnut aj pri rekontrukcii Mzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubne a v Hjovni na Rovniach, ako aj pri realizcii malej expozcie P. O. Hviezdoslava v Zkladnej kole v ali a Alexandra Rudnaya v Zkladnej kole v Povaanoch. V doch 30. septembra a 6. oktbra 2000 organizane a obsahovo SNLM SNK v spoluprci s SNK – Mzeom udovta tra v Modre zabezpeilo pre svojich pracovnkov a ostatnch literrnych mzejnkov poznvac zjazd do Chorvtska spojen s literrnou exkurziou. Ilo o nvtevu historickch a prrodnch pamiatok v Zadare, Tuepi, Makarskej, Splite i v Trogre, ale hlavne o cestu na ostrov Bra do dedinky Selce a domu Didoliovcov, kde svojho asu il a tvoril slovensk spisovate Martin Kukun, ktor toto inpiratvne prostredie stvrnil v romne Dom v strni. Podieali sme sa na realizcii celoslovenskej sae Krsne knihy 99, na Scnickej atve v Martine, III. ronku literrnej sae Paulinyho Turiec a recitanej sae aliansky Mako. Vypracovalo sa 6 libriet a scenrov pvodnch vstav, 1 scenr bol zabezpeen externe.

4.9.3 Medzinrodn spoluprca Spolupracovali sme s ICOM-ICLM, zastnili sme sa na 23. vronej konferencii v Bergene a Oslo (Nrsko) s tmou Nov technolgie a dilema copyrightu v mzech, galrich, kniniciach i masmdich. Vystpili sme s prspevkom Informan spolonos a problmy autorskho prva. Vber z prspevkov tejto konferencie prinesie v prekladoch aj Literrnomzejn letopis 30. Spolupracovali sme korepondenne s literrnymi mzeami Eurpy, s prekladatemi slovenskej literatry v zahrani a inmi slovakistami. Nadviazali sme spoluprcu s Klubom slovenskej kultry v Prahe pri prprave intalovania pamtnej tabule Milanovi Hodovi. Na literrnej sai Literrny Kemarok sa zastnili i partneri zo zahraniia. Spolupracovali sme aj s Kultrnym intittom Maarskej republiky v Bratislave, uviedli sme v spoluprci prezentciu novej publikcie Slovci v Maarsku za prtomnosti vydavateeov a autorov.

4.9.4 Vstavn innos V r. 2000 sme pripravili 7 pvodnch vstavnch projektov a 3 putovn vstavy (libreto, scenr, architektonick, grafick rieenie a realizcia(. Zoznam prikladme v tabukovej asti.)

4.9.5 Prezentan innos V roku 2000 navtvilo stlu expozciu SNLM 15 500 nvtevnkov. Vstavu Korene slovenskej ttnosti realizovan v spoluprci s nitrianskymi mzeami na vstavisku Agrokomplex Nitra navtvilo 30 000 osb. V expozcii SNLM sprievodkyne poskytli celkom 353 odbornch lektortov. Prjmy mzea za vstupenky predstavuj sumu 106 900 Sk. Okrem evidovanch nvtevnkov mzeum a Nrodn cintorn navtvilo 3 500 osb. Usporiadali sme 19 vlastnch podujat, na ktorch bola as 1 225 ud, v spoluprci s pracoviskami Matice slovenskej, Slovenskej nrodnej kninice, Miestnym odborom MS a Turianskym osvetovm strediskom a almi sme usporiadali 18 podujat s nvtevnosou 1 040 osb. Pripravili sme 4 besedy so spisovatemi, 7 slvnostnch akadmi a 6 vernis s umeleckm programom. V doch 10. a 12. mja 2000 sa konala XXXIV. Slovesn jar. Osem programov navtvilo 670 nvtevnkov. Skladba programov oslovila irok kultrnu verejnos. Hlavn program Stretnutie s autormi bol koncipovan do dvoch ast: I. Slovo k Vekmu jubileu – umeleck blok, II. 90. roky v slovenskej literatre. Autormi boli Mgr. J. Beovsk a Mgr. P. Cabadaj. Obben program pre deti Hovory mladosti vznikol v spoluprci s Vydavatestvom MS, Mlad let a Zkladnou umeleckou kolou v Martine. V doch 8. a 9. jna sa konalo v Kemarku vyhlsenie vsledkov vazov XXXV. Literrneho Kemarku. Do tejto celoslovenskej literrnej sae prispelo 1 397 autorov, spolu 2 109 prc od det zo Z a S zo Slovenska a od zahraninch Slovkov. Sasou LK bol odborn seminr pre uteov sloveniny a dejepisu Janko Jesensk a slovensk moderna.

4.9.6 Kultrnovzdelvacie podujatia: Besedy so spisovatemi:

Slovesn jar – Slovo k vekmu jubileu a podoby slova, 90-te roky v slovenskej literatre (H. Kokov, P. Hudk, I. Lauk, M. Grupa, J. Leno, A. Turan). Slovesn jar – Hovory mladosti (. Moravk, J. Pavlovi, D. Podrack, M. Kelennberger, M. Baloghov) Turianski jubilanti – beseda s jubilujcimi bsnikmi a spisovatemi. M. A. Kov, T. Winkler, O. Nagaj) Stretnutie s jubilantom Kontantnom Horeckm (75 r.) a M. A. Kovkom (70 r.). Prezentcia knihy Anna Divianov, Ondrej Krupa: Slovci v Maarsku. Slvnostn akadmie a programy: Janko Jesensk: Z knihy ivota. Program z tvorby spisovatea pri prleitosti 125. vroia narodenia. inkovali lenovia K3P. Aj slovo je dar. Vystpenie vazov regionlnej sae v umeleckom prednese pozie a przy. Predjarie VII. Vystpenie lenov Kruhu 3P (priateov pozie a przy) v slovom prednese. Spove. Umeleck program z tvorby bsnika E. B. Luka pri prleitosti 100-ho vroia narodenia. inkovali lenovia K3P. Vernise s kultrnym programom: Vernis vstavy Krajina Miroslava Bartoa. Vernis vstavy Vedec krsou oaren k 100-mu vroiu narodenia A. A. Banka Slovensk umelci objektvom Rudolfa Buriana. Vernis autorskej vstavy fotografi a filmovch dokumentov. Vernis vstavy Korene slovenskej ttnosti. Vber kninch a mzejnch dokumentov z fondu SNKa SNLM v Martine. Vernis vstavy Literrne dedistvo o vtvarnom diele Edity Ambruovej. Pri prleitosti 80. vroia narodenia umelkyne. Vernis vstavy Cestopis ivota a due. K 100-mu vroiu narodenia E. B. Luka. 4.9.7 Nrodn cintorn: Nrodn cintorn navtvilo 40 vprav (cca 3500 jednotlivcov), ktor dostali aj lektorsk vklad. Celkovo sa vydalo 67 povolen na pochovanie, vykonalo sa 87 konzultci, 67 doplnkov a oprv v matrike a kartotke NC. Pripravili sa ideov nvrhy i realizcie 4 novch pomnkov – B. Pollovi, M. Bellovej, . Nemokovi a J. Tvarokovi. Bola pripraven aj Pamiatka zosnulch (250 nvtevnkov). Celkov prjem za hrobov miesta v r. 2000 predstavoval sumu 107 000 Sk. Kee pre pracovisko je k dispozcii grafick informan systm Cintorn, treba ho vybavi potaovou technolgiou a zakoli pracovnku, aby sa tento program zaal plne vyuva. 4.10 Slovansk mzeum A. S. Pukina v Brodzanoch Okrem hlavnej lohy – poskytova lektorsk sluby nvtevnkom, bola innos mzea zameran na akvizciu a spracovanie zbierok, organizovanie kultrno-vchovnch podujat (besedy so spisovatemi, literrne sae) ako aj poriadanie krtkodobch vstav. Pri organizovan podujat mzeum vyuvalo svoje priestorov kapacity spoloensk sla (bval Friesenhofova kninica) koncerty, besiedky iakov ZU, cta k starm, ako aj Pukinovu slu, ktor je sasou expozcie (medzikolsk sae v umeleckom prednese pozie a przy a v interpretcii slovenskch udovch piesn Hviezdoslavov Kubn a Slvik Slovenska. Pri organizovan podujat mzeum spolupracovalo so Zkladnmi kolami v Brodzanoch, Nedanovciach, Partiznskom, Zkladnou umeleckou kolou v Partiznskom ako aj s Obecnm radom v Brodzanoch pri organizovan oslv Da matiek, ktor sa kon v Brodzanoch tradine kad rok poas druhej mjovej nedele v historickom parku mzea, ako aj pri poriadan Mesiaca cty k starm. Je poteiten, e mzeum pravidelne navtevuj pedaggovia zo zkladnch, strednch a vysokch kl so iakmi a tudentami, ale aj zo Slovenskch univerzt, pracovnci odborov kolstva. Rodinn salny bvalch majiteov brodzianskeho katiea, vybaven z vekej asti pvodnm nbytkom z pozostalosti Friesenhofovcov, Oldenburgovcov a Welsburgovcov s lkadlami aj pre zahraninch nvtevnkov. V rmci celkovej koncepcie prce SNLM bola v roku 1994 vypracovan a predloen nov koncepcia literrnej asti mzejnej expozcie, ktor zdrazuje potrebu vskumu v oblasti slovensko-slovanskch literrnych vzahov a svislost. Plnovan reintalcia sa v duchu spomnanej koncepcie pre nedostatok finannch prostriedkov zatia neuskutonila. Napriek finannm problmom sa v oblasti drby v r. 2000 podarilo urobi nter laviiek v parku, oetrenie stromov v parku a vrub starch stromov. Za podpory O Brodzany sa vykonalo istenie chodnkov v historickom parku mzea (v rmci VPP).

4.10.1 Ochrana zbierkovho fondu Nbytok v rodinnch salnoch Friesenhofovcov sa oetruje dostupnmi istiacimi a konzervanmi prostriedkami. Potreboval by odborn retauran zsah, problmom s vak financie.

4.10.2 Oblas lektorskej innosti Tak ako kadorone, aj v roku 2000 boli hlavnm aiskom pracovnok mzea lektorsk sluby pre skupiny, exkurzie iakov Z, tudentov SOU a S, kluby Jednoty dchodcov Slovenska i pre individulnych nvtevnkov z domova i zo zahraniia (Ruska, eska, Poska, Rakska, Kanady). Okrem sloveniny sa lektorovalo aj v jazyku ruskom pre nvtevnkov z Ruskej federcie, pre deti z Bieloruska, ktor sa zastnili letnch przdninovch tborov na Slovensku, a na poiadanie i v jazyku franczskom. Okrem lektorskej innosti pracovnky mzea poskytovali konzultcie a odborn literatru tudentom pri vypracovan stredokolskch i vysokokolskch seminrnych prc na tmu Brodziansky katie a jeho majitelia. Architektra brodzianskeho katiea, Vtvarn zbierky brodzianskeho katiea.

4.10.3 Prednky Na poiadanie pedaggov poriadali pracovnky mzea prednky o Vekej Morave, Matici slovenskej, prpadne o ivote a tvorbe A. S. Pukina priamo v Pukinovej sle Slovanskho mzea, doplnen videofilmami s literrnou a historickou tematikou.

4.10.4 Besedy a sano-vzdelvacie podujatia Pre iakov Z zorganizovali pracovnky mzea za spoluprce pedagogickch pracovnkov Z Brodzany, Krsno a Nedanovce san kvzy na tmu: o vie o knihch a literrnych hrdinoch Daniela Heviera, spojen s vtvarnm stvrnenm hrdinu z tvorby spisovatea (marec 2000). Tomuto podujatiu predchdzalo premietanie videofilmu, ktor nm poslali pracovnci oddelenia audiotextovch zbierok SNK v Martine, Daniel Hevier, ako ho nepoznme. Toto podujatie malo pokraova besedou so samotnm spisovateom. ia, pre vek pracovn zaneprzdnenos sa Daniel Hevier nemohol na besedu dostavi. V aprli prebehlo v spoloenskej miestnosti mzea Medzikolsk kolo v prednese pozie a przy a v interpretcii udovch piesn – Hviezdoslavov Kubn a Slvik Slovenska (za asti iakov z Brodzian a Nedoviec). Rovnako sa v spoloenskej miestnosti konal san kvz pre iakov 3. a 4. ronkov Z na tmu: o vie o stredovekch hradoch a zmkoch? Sa bola spojen s vtvarnm stvrnenm hradu alebo zmku, ktor iaci navtvili, alebo poznali z pohadnc. Bola zameran na prehbenie poznatkov o lokalitch najznmejch slovenskch hradov a zmkov s cieom vzbudi u det hrdos a trval zujem o kultrne dedistvo nho nroda. (november 2000).

4.10.5 In podujatia Ani poas jarnch a letnch przdnin pracovnky mzea nezabudli na brodzianske deti a ako kad rok usporiadali pre ne przdninov premietanie rozprvok i nunch filmov z videokaziet. V mji nae mzeum zorganizovalo v historickom parku mzea za spoluprce obecnho radu Brodzany a pedagogickch pracovnkov Z a ZU De matiek spojen s kultrnym programom iakov a s vystpenm brodzianskej dychovky. Rovnako sa pri prleitosti Da matiek uskutonil v spoloenskej miestnosti mzea koncert iakov ZU z Partiznskeho. V jni sa konal v naom mzeu husov recitl iaka ZU Juraja Tomku spojen s vstavou runch prc Zuzany Tomkovej. V septembri sa konala za spoluprce SM ASP a ev. cirkevnho zboru a.v. v Partiznskom v rodinnej kaplnke bvalch majiteov brodzianskeho katiea slvnostn bohosluba so slvnostnm subom presbyterov ev.c.a.v. Podujatie sa konalo pri prleitosti 105. vroia vysviacky protestantskej kaplnky, ktor dala v 90. rokoch minulho storoia postavi v Brodzanoch na Hrke neter bsnika A. S. Pukina, Natlia Oldenburgov, ako aj pri prleitosti 60. vroia zaloenia ev. cirkevnho zboru a.v. v Partiznskom. V decembri sa konal v mzeu koncert Karola Gotta z Popradu, menovca slvneho eskho spevka Karla Gotta, ktorho piesne spieval pre iakov Z, ZU a pre verejnos obce Brodzany. Vaok benefinho koncertu bol uren pre detsk onkolgiu.

4.10.6 Vstavn innos V roku 2000 sa v SM ASP konali dve vstavy. V aprli to bola vstava runch prc z prtia, kovu, polia, viviek, obrazov z umeleckch dieln obyvateov Brodzian a okolia. Od oktbra je sprstupnen pre kultrnu verejnos vstava fotografi Brodziansky katie minulos a sasnos, rozdelen do niekokch tmatickch celkov. M dokumentova ivot bvalch pnov Brodzian Friesenhofovcov a ich potomkov Oldenburgovcov a Welsburgocov. Tto rodina vlastnila brodzianske panstvo zhruba 100 rokov (1844-1945). Vstava je akmsi vakyvzdanm dobrodincom, bvalm majiteom katiea, ktor vznamne ovplyvnili vedeck a kultrny ivot vtedajieho Hornho Uhorska, ale aj socilny ivot obce.

4.10.7 Oblas zbierkovej innosti Kvli finannm akostiam bol nkup knh pre potreby kninice obmedzen na minimum (kpou sme zskali 3 knihy), ale aj tak sa podarilo nae zbierky obohati darmi i presunom od dobrodincov i nhodnch nvtevnkov mzea.

4.11 Mzeum . tra v Modre

4.11.1 Kultrna a vzdelvacia innos: Mzeum v r. 2000 uskutonilo 40 samostatnch podujat rznych nrov. Dominovali tradin turisticko-vlastivedn pochody a zjazdy: Po stopch osudnej poovaky udovta tra, zjazd na Devn v rmci Slovanskho zjazdu, Po stopch zatykaom sthanho . tra z Modry do Jablonovho, vlastivedn pochod Hlbok Dobr Voda Nah a zjazd do Rajeckej Lesnej a Domanie. V januri si mzeum pripomenulo 35. vroie svojho vzniku stretnutm s dlhoronmi spolupracovnkmi a priaznivcami. Uskutonilo sa niekoko besied so spisovatemi (Petrom trelingerom, Vojtechom Kondrtom, tvorcami rozhlasovho serilu Krlikovci) a literrny veer venovan bsnikovi Jozefovi Mihalkoviovi, vernis vstav, vyuovacch hodn v literrnej expozcii, v expozcii dejn Modry i v Galrii Ignca Bizmayera a tie besied na kolch. Vemi vydarenm podujatm bol zjazd Bansk tiavnica a okolie, ktor sa musel pre vek zujem a ohlas zopakova. Mzeum zorganizovalo zahranin zjazd Skvosty histrie a umenia Chorvtska so spomienkou na Martina Kukuna, ktorho sa zastnili pracovnci Slovenskej nrodnej kninice a Mzea . tra ako tudijnej cesty. Cyklus prednok Predstavujeme osobnosti Modry bol venovan F. Pseckmu, A. Stykovi, A.J. Kraicovi, V. Machayovi, F. Dbravskmu a P. Zochovi. Mzeum organizane spolupracovalo s MS, SNK, Slovenskou muzeologickou spolonosou a FF UMB na prpravch a priebehu vedeckej konferencie Juraj Fndly v slovenskch kultrnych, osvetovch, literrnych a nrodnch dejinch, ktor sa uskutonila 18. 19. oktbra 2000 v Modre pri prleitosti 250. vroia narodenia J. Fndlyho. Vstav sme usporiadali spolu 9: Diela vekch majstrov v replikch Karola Nerda, Pavol ma Jurek Sondy (vstava obrazov), Minulos a sasnos slovenskej turistiky a turistiky v Modre, Monika Bizmayerov Tajomstvo minulosti, Pocta keramickmu majstrovi Viliamovi Pekovi, Vinohradncke mesto Modra prce tudentov Fakulty architektry, Tvoriv ruky prce modranskch vtvarnok, akad. Mal. Viera Kraicov Sviatok farby vstava olejomalieb, Drevorezby Jna Gala.

4.11.2 Edin innos Prprava publikcie spisovatea udovta Petrovskho Hore Modrou maovan dlka, ktor sa vak nepodarilo vyda tlaou.

4.11.3 Nvtevnos V roku 2000 navtvilo Mzeum . tra 26.894 platiacich aj neplatiacich nvtevnkov, 3 871 osb sa zastnilo kultrnych podujat. Nvtevnos mzea, najm poet kolskch vprav, m oproti minulm rokom klesajcu tendenciu v svislosti so zmenou uench osnov na zkladnch kolch.

4.11.4 Retaurovanie a preparovanie zbierkovch predmetov Vlastnmi prostriedkami 0 Dodvatesky 2 kusy 10 000,00 Sk

4.11.5 Fotodokumentcia Prrastok v roku 0 Celkov stav 2 633

4.11.6 Vstavn innos

Diela vekch majstrov v replikch Karola Nerda intalovan 8. 2. 2000 Jn Gal: Drevorezby intalovan 28. 9. 2000 Minulos a sasnos slovenskej turistiky a turistiky v Modre intalovan 13. 4. 2000 Monika Bizmayerov: Tajomstvo minulosti intalovan 18. 5. 2000 Pavol ma-Jurek: Sondy intalovan 11. 4. 2000 Pocta keramickmu majstrovi Viliamovi Pekovi intalovan 22. 6. 2000 Tvoriv ruky-diela modranskch vtvarnok intalovan 6. 7. 2000 Viera Kraicov: Sviatok farby intalovan 21. 9. 2000 Vinohradncke mesto Modra-prce tudentov architektry intalovan 16. 6. 2000 4.11.7 Vedecko-vskumn innos Prspevky do publikcie Dejiny Modry (Pavkov, Petrkov, Jan) doba trvania 1998-2000 Celkov poet vedecko-vskumnch loh: 1